Inflácia sa v máji v súlade s očakávaniami ďalej zmierňovala. Napriek tomu sa ale držala na vysoko nadpriemerných dvojciferných úrovniach. Rast cien smerom nadol v máji ťahali lacnejšie pohonné hmoty, znovuzavedené obedy „zadarmo“ pre žiakov škôl, ale aj postupné utlmovanie, resp. stabilizácia rastu cien potravín, tovarov a bežných služieb, ktoré v medziročnom porovnaní zvýrazňuje silný bázicky efekt. Spomaľovanie inflácie by malo pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch.
Podľa údajov Štatistického úradu sa ceny na Slovensku v máji znížili o 0,1% a dynamika ich medziročného rastu sa tak zvoľnila z 13,8% na 11,9%. Medziročný rast cien tak bol najpomalší za posledný rok, od apríla minulého roka. Aj napriek tomu, že ceny potravín sa v apríli a máji aspoň čiastočne stabilizovali, v medziročnom porovnaní boli spolu s cenami energií naďalej hlavným zdrojom inflácie. Ako položky základnej spotreby s vyšším zastúpením v spotrebnom koši domácnosti s nižšími príjmami/spotrebou tak naďalej nafukovali najmä dôchodcovskú infláciu a infláciu nízkopríjmových domácnosti. Obe síce zaznamenali nadpriemerné spomalenie dynamiky medziročného rastu – dôchodcovská z 14,6% na 12,8%, nízkopríjmových domácnosti z 14,7% na 12,8% – naďalej však ostávali nadpriemerné. Inflácia domácnosti zamestnancov sa v máji spomalila z 13,7% na 11,8%.
Máj potvrdil zmiernenie tlaku na zdražovanie potravín. Ceny potravín síce v porovnaní s aprílom v priemere zdraželi o 0,4%, tento nárast sa však dá pripísať výlučne na vrub sezónny. Po očistení o tradičnú sezónu ceny potravín druhý mesiac v rade klesali, tentoraz približne o pol percenta. V medziročnom porovnaní, podporené aj silným bázickým efektom, sa tak dynamika ich rastu výraznejšie zvoľnila z 26,1% na 21,9% -z celkovej medziročnej inflácie oproti aprílu ubrali až 0,9 pb (ich príspevok sa znížil z 5,7 na 4,8 pb), t.j. boli zodpovedné za takmer polovicu májového spomalenia medziročnej inflácie. Potraviny ale naďalej ostávajú jednou z najrýchlejšie medziročne zdražujúcich položiek spotrebného koša a naďalej sa im dá pripísať na vrub až 40% celkovej medziročnej inflácia.
V máji pod vplyvom sezóny už tradične zlacnela najmä zelenina (o 1,2%) – tento pokles približne zodpovedal dlhodobej sezóne a v medziročnom porovnaní tak ceny zeleniny ostávali vyššie o 23,4%. Mierne v máji zlacnelo aj mlieko, syry a vajca (o 0,3%), kde sme už ale pozorovali aj výraznejšie zmiernenie dynamiky medziročného rastu z 32,9% na 27,3%. Žezlo medziročne najrýchlejšie zdražujúcej položky potravín tak prebral cukor a cukrovinky (28,2%). Ceny cukru odolávali tlaku na zdražovanie najdlhšie a tak tu pozorujeme oproti ostatným druhom potravín mierne posunutý vývoj. V porovnaní s aprílom najciteľnejšie zdraželo ovocie (o 3,1%), avšak výlučne pod vplyvom sezónnych pohybov. Po zohľadnení tradičnej sezóny cena ovocia v máji medzimesačne klesla, v medziročnom porovnaní si potom udržala nezmenenú dynamiku rastu. S medziročným zdražením o 13,3% bola po olejoch a tukoch (10,7% – kde zafungoval silný bázicky efekt) druhou najpomalšie medziročne zdražujúcou položkou potravín.
K spomaleniu medziročnej inflácie v máji pomerne citeľne prispeli aj regulované ceny. Tie sa v priemere znížili o 2% a dynamika ich medziročného rastu sa spomalila z 11,5% na 9,2% (príspevok k celkovej inflácií sa znížil z 2,1 na 1,7 pb). Dôvod poklesu regulovaných cien je potrebné hľadať predovšetkým v znovuzavedených obedoch „zadarmo“ pre žiakov škôl.
Infláciu v máji opäť znižovali aj nižšie ceny pohonných hmôt (2,6%), ktoré v sebe odzrkadľovali najmä nižšiu cenu ropy na svetových trhoch – cena ropy Brent v eurovom vyjadrení v porovnaní s aprílom klesla o 10,2%. V medziročnom porovnaní sa pokles cien pohonných hmôt zvýraznil z 9,1% až na 15,3%, a to i vďaka priaznivému bázickému efektu. Medziročnú infláciu tak pohonné hmoty v máji znižovali takmer o pol percentného bodu.
Pozvoľný ústup inflácie pozorujeme posledné mesiace aj u dopytovej inflácie, podobne ako pri iných položkách spotrebného koša aj v ich prípade i za výdatnej pomoci bázického efektu. Ceny trhových služieb a obchodovateľných tovarov (prepočet UniCredit Bank) síce v máji opäť vykazovali nadpriemerný nárast, keď v porovnaní s aprílom v priemere zdraželi o 0,5%, dynamika ich medziročného rastu sa však ďalej zvoľňovala z 12,4% na 12,0%. Zvoľnenie pritom zaznamenali obe zložky dopytovej inflácie – ceny tovarov z 12,3% na 12,0%, ceny služieb z 12,5% na 11,8%.
Napriek významnému májovému zvoľneniu inflácie sa vnímanie rastu cien podľa spotrebiteľského barometra Štatistického úradu nezmiernilo. Spotrebitelia podobne ako v apríli vnímali medziročný rast cien približne o 11,2% (prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí). Citeľne však posledné mesiace ustupujú inflačné očakávania – tie v máji klesli už na najnižšiu úroveň od augusta 2018 (4,6% – prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí). Zmierňujúce sa inflačné očakávania v kombinácií so slabnúcim spotrebným dopytom by mohli postupne tlačiť na marže obchodníkov a zmierňovať tak aj rast dopytovej inflácie.
Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v máji klesol o 0,3%, dynamika jeho medziročného rastu sa spomalila z 18,0% na 15,2%.
Očakávame, že inflácia svoj vrchol už dosiahla a v zvoľňovaní dynamiky medziročného rastu bude pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch. Zmierňovanie (medziročnej) inflácie bude i naďalej podporovať najmä silný bázicky efekt, inými slovami vysoká porovnávacia základňa z minulého roka. Väčšina položiek spotrebného koša by si ale mohla ešte niekoľko mesiacov udržať stále nadpriemerné dynamiky zdražovania, výdatne podporované sekundárnymi efektami vyšších cien energií (ktoré sa prelievajú do cien len postupne) i stále relatívne napätým trhom práce. Na druhej strane, už v júli spomaľovanie inflácie podporí opäť aj administratívny krok politikov – zrušenie koncesionárskych poplatok zníži infláciu o 0,3 pb. I vďaka tomu by sa už v júli-auguste by sa tak inflácia mohla spomaliť do jednociferných úrovni. V priemere by podľa našich prepočtov mala dosiahnuť 11,1% a v závere roka by sa mohla pohybovať na úrovni okolo 7%.
Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
