Spotrebiteľská inflácia zrýchľovala aj v závere roka, avšak v porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi sa tempo zrýchľovania inflácie predsa len (v súlade s očakávaniami) dočasne spomalilo. K zmierneniu tempa zrýchľovania v decembri prispela (najskôr len dočasná) korekcia cien pohonných hmôt, či postupne nasycovanie priestoru pre rast cien v niektorých položkách (napríklad v stavebníctve, ale jemné zvoľnenie sme mohli pozorovať aj pri elektronike). Naopak, rast cien sa zvýrazňuje pri potravinách, vyššie ceny vstupov sa postupne prelievajú do cien ďalších tovarov, v novembri a decembri napríklad výraznejšie do cien novín. Naďalej sa zvýrazňuje aj rast cien trhových služieb, kam sa prelievajú vyššie inflačné očakávania i dynamický rast miezd.
Podľa údajov Štatistického úradu sa spotrebiteľské ceny v decembri v priemere zvýšili o 0,2%. Dynamika ich medziročného rastu sa tak zrýchlila z 5,6% na 5,8%. Naďalej tak platí, že inflácia zaznamenala v decembri najrýchlejšiu dynamiku medziročného rastu od decembra 2004, t.j. za posledných 17 rokov. V priemere sa v minulom roku spotrebiteľská inflácia zrýchlila z 1,9% na 3,2%. Ľahký štart do minulého roku, kedy medziročná inflácia nakrátko klesla pod 1%, postupne vystriedalo postupné zrýchľovanie rastu cien. Infláciu už v jari navýšila vyššia spotrebná daň na tabak a cigarety, postupne sa začal pridávať aj zrýchľujúci rast cien potravín a cien v stavebníctve (najmä imputované nájomné), kam sa prelievali úzke hrdlá v subdodávateľských reťazcoch i vyššie ceny komodít na svetových trhoch. Tie sa postupne začali dostávať aj do cien ďalších tovarov, vyššie inflačné očakávania a stále dynamický rast cien zdvíhali aj ceny trhových služieb. V septembri sa pridal aj technický efekt zrušených bezplatných obedov pre žiakov škôl, ktorý pridal k inflácií ďalšieho pol percenta. Na konci roka sa tak inflácia vyšplhala až na 17-ročné maximum. Zdražovaniu pritom ešte nie je koniec, už v úvode roka potiahnu infláciu ešte vyššie (nad 7%) regulované ceny energií na bývanie.
V decembri rast cien potiahli nahor najmä vyššie ceny potravín. Bez ich zdražovania by v decembri (medzimesačne) nerástli ani spotrebiteľské ceny v úhrne. Ceny potravín pritom v závere roka zdražovanie skôr zvoľňujú, keď v období pred Vianocami často dočasne klesajú ceny ovocia, či zeleniny, ale aj niektorých ďalších potravín. I tento rok sme síce zaznamenali predvianočný pokles cien cukru a cukroviniek, či nealkoholických nápojov, dokonca nad rámec tradičnej sezóny. Ostatné potraviny ich však už nedopĺňali a naopak ďalej zdražovali. Najrýchlejšie (až o 3% medzimesačne) zdraželi pečivo a obilniny. V priemere sa tak ceny potravín a nealkoholických nápojov v decembri zvýšili až o 1,0% a spolu s rokom 2010 tak zaznamenali najvýraznejšie zdraženie v mesiaci december minimálne od roku 2005. V priemere od roku 2005 pritom ceny potravín ostávali v poslednom mesiaci roka (medzimesačne) nezmenené. To sa samozrejme prejavilo aj na dynamike medziročného rastu cien potravín a nealkoholických nápojov. Tá sa v decembri zrýchlila z 4,5% až na 5,8%, dosiahla najvyššiu hodnotu od apríla 2018 a celkovú medziročnú infláciu zdvíhala až o 1,2 pb., t.j. potraviny boli zodpovedné za pätinu celkovej decembrovej medziročnej inflácie.
V decembri ďalej rástla aj tzv. dopytová inflácia, avšak oproti predchádzajúcim mesiacom sa tempo jej zrýchľovania predsa len citeľnejšie spomalilo. Zvoľnil sa najmä tlak na rast cien obchodovateľných tovarov. Pri viacerých položkách sa už v minulých mesiacoch mohla naplniť výrazná časť potenciálu zdražovania, a hoci korekciu cien nepozorujeme, rast sa tu aspoň zvoľnil. Príkladom by mohli byť ceny v stavebníctve, ale aj v spotrebnej elektronike, kde mohlo pomôcť i čiastočné (dočasné?) uvoľnenie polovodičovej krízy, či predvianočná sezóna. Naopak, posledné mesiace sa vyššie ceny dreva (a následne papiera) vo väčšej miere začali prelievať i do cien novín, ktoré medziročne zdraželi až o 8,4% a napriek relatívne nižšej váhe v spotrebnom koši zvyšovali celkovú infláciu až o dve desatiny. Naďalej pretrvával aj tlak na zdražovanie trhových služieb, najskôr v dôsledku vyšších inflačných očakávaní i pretrvávajúceho dynamického rastu miezd. V priemere sa tak ceny obchodovateľných tovarov a trhových služieb (prepočet UniCredit Bank) v decembri zvýšili o 0,1% a dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 4,3% na 4,5%.
Priestor na zdražovanie sa nateraz najskôr už do značnej miery vyčerpal v stavebníctve, čo sa prejavilo aj na zvoľnení rastu cien tzv. imputovaného nájmu. Jeho ceny síce aj v decembri vzrástli o 0,3% a dynamika jeho medziročného rastu sa zrýchlila z 12,1% na 12,5%, v porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi sa jedná už o výrazne pomalší rast (a zrýchľovanie medziročného rastu). Imputované nájomné má však spotrebnom koši až desatinovú váhu, a tak celkovú medziročnú infláciu zdvíha podobne ako potraviny o 1,2 pb., t.j. je zodpovedné približne za 20% medziročnej inflácie.
K zmierneniu zdražovania v decembri prispeli najmä ceny pohonných hmôt, ktoré reagovali na nižšie ceny ropy na svetových trhoch. Tento pokles bol však len dočasný a najskôr už v úvode roka sa dočkáme opätovnej korekcie. V decembri ale ceny pohonných hmôt v priemere klesli o 1,9%. Dynamika ich medziročného rastu sa tak spomalila z 31,2% na 25,2%. Naďalej však ostáva pomerne vysoká a celkovú medziročnú infláciu zdvíha až o 0,66 pb., t.j. pohonné hmoty sú zodpovedné za viac ako desatinu (11%) medziročnej inflácie.
Materializácií zvýšených cenových tlakov do reality napomáhajú aj dlhodobo zvýšené vnímanie inflácie a inflačné očakávania spotrebiteľov. Tie uľahčujú prenos dopytových i ponukových cenových tlakov do koncových spotrebiteľských cien. Vnímanie inflácie sa pritom podľa Spotrebiteľského barometra Štatistického úradu ďalej zvyšovalo aj v decembri, z 6,5% na 6,9% (prepočet UniCredit Bank zo saldá odpovedí). Naopak, inflačné očakávania sa predsa len mierne uvoľnili, z 9,3% na 8,9% (prepočet UniCredit Bank zo saldá odpovedí), avšak naďalej ostávajú blízko 10-ročných maxím. Výrazne zdražujú i ceny bežne nakupovaných tovarov a služieb (najmä pod tlakom zdražujúcich potravín), u ktorých zvyknú spotrebitelia vnímať pohyb cien predsa len o niečo citlivejšie. Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v decembri vzrástol o 0,2% a v medziročnom porovnaní sa dynamika jeho rastu zrýchlila z 4,7% na 5,0%.
V úvode roka očakávame ďalšie skokové zrýchlenie inflácie, a to najmä v dôsledku zvýšenia regulovaných cien energií na bývanie, ale aj pokračujúceho zdražovania potravín, či obnovenia rastu cien pohonných hmôt. Medziročná inflácia by sa tak v úvode roka mala vyšplhať nad úroveň 7%. Na týchto rekordných úrovniach by sa mala udržať až do jari, následne by už vyprchanie efektu minuloročného zvýšenia spotrebných daní na tabak a cigarety, ale aj vysoká porovnávacia báza pri cenách tovarov, pohonných hmôt i potravín mali postupne prispievať k zvoľňovaniu dynamiky medziročného rastu cien naspäť k úrovni 3,5-4% v závere budúceho roka. Zrýchľujúci sa rast miezd bude tento bázicky efekt brzdiť len čiastočne. V priemere v tomto roku by tak inflácia mohla atakovať až úroveň okolo 6%. Naposledy pritom rástli ceny rýchlejšie v rokoch 2003-04.
autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
