Relatívne silný rast cien na Slovensku pokračoval aj v júni. Podľa údajov Štatistického úradu sa spotrebiteľské ceny v priemere zvýšili o 0,6%, dynamika ich medziročného rastu sa tak zrýchlila z 2,2% až na 2,9%. Prekvapil najmä pokračujúci nárast sezónnych cien zeleniny, ktoré zvyknú v júni už klesať s príchodom novej úrody, ale aj niektorých ďalších potravín. Infláciu nahor zdvíhala aj dopytová inflácia, ktorú ovplyvnili najmä vyššie ceny dovoleniek, či zvyšujúce sa ceny v stavebníctve.
Ceny potravín v júni vzrástli v priemere o 0,5%, po štatistickom zohľadnení zvyčajných sezónnych faktorov sa pritom zvýšili o viac ako 1%. V kombinácií so silnejším bázickým efektom z minulého roka (kedy sme videli silnejší sezónny pokles cien niektorých potravín) tak v medziročnom porovnaní potraviny obnovili pozitívny rast – po májovom poklese o 0,8% v júni už medziročne rástli o 1,4%. K zrýchleniu medziročnej inflácie tak ceny potravín prispeli až 0,45 pb. a boli tak zodpovedné približne za približne dve tretiny júnového zrýchlenia inflácie. Prekvapil najmä pokračujúci rast cien zeleniny (o 0,9%), ktorá s nástupom novej úrody v júni zvyčajne už zlacňuje. V medziročnom porovnaní tak ceny zeleniny po májovom poklese o 2,1% zaznamenali v júni nárast cien o 7,9% a boli už najrýchlejšie rastúcou položkou potravín. Keďže domáce ceny poľnohospodárskych komodít nenaznačujú silný rast cien zeleniny a ovocia, najskôr pozorujeme len oneskorený sezónny efekt a v júli uvidíme aspoň čiastočnú korekciu vysokých cien zeleniny. Relatívne dynamický nárast cien a zrýchlenie dynamiky medziročného rastu cien však zaznamenali aj olej a tuky (vrátane masla), mäso, ryby, či nealkoholické nápoje. V júni stále zdražovalo aj ovocie, stále však najmä pod vplyvom tradičnej sezóny (dokonca jemne miernejšie) a v porovnaní s júnom minulého roka ostávalo lacnejšie o 5,2%.
Okrem cien potravín júnovú infláciu výraznejšie smerom nahor potiahli aj rastúce ceny v stavebníctve. Tie sa prejavili najmä na zvýšení tzv. imputovaného nájmu, ktoré v júni zdraželo o ďalších 2,6%, medziročne už o 6,3% a medziročnú infláciu navýšilo o 0,25 pb. (imputované nájomné nie súčasťou inflácie v harmonizovanej metodike Eurostatu, ktorá v júni podľa predbežných údajov zrýchlila z 2,0% na 2,5%). Relatívne dynamický rast cien si pripísala i pravidelná údržba a opravy bytov (o 1,7% medzimesačne), vzhľadom na nižšiu váhu v spotrebnom koši však k zrýchleniu celkovej inflácie prispela len nepatrne.
Infláciu i v júni zdvíhala aj dopytová inflácia meraná indexom cien trhových služieb a obchodovateľných tovarov (prepočet UniCredit Bank). Tá v júni vzrástla o 0,5% a dynamika jej medziročného rastu sa zrýchlila z 2,4% na 2,8%. Zrýchľoval sa pritom ako rast cien tovarov (z 1,9% na 2,2%), tak služieb (z 3,4% na 3,9%). K zrýchleniu inflácie tovarov (okrem cien v stavebníctve) prispeli aj vyššie ceny odevov a obuvi, či spotrebnej elektroniky. Služby ťahali nahor predovšetkým vyššie ceny dovoleniek, či hotelov a reštaurácií, naopak rast cien služieb tlmili nižšie ceny leteniek.
V júni pokračovalo aj zdražovanie pohonných hmôt, ktoré v sebe reflektovalo vyššie ceny ropy na svetových trhoch. Silný bázicky efekt z minulého roka však už začína slabnúť, a tak sa dynamika rastu ich cien v medziročnom porovnaní predsa len spomaľovala. V porovnaní s aprílom sa síce ich ceny zvýšili o 0,8%, dynamika medziročného rastu sa však spomalila z 23,2% na 21,7%. Celkovú medziročnú infláciu ale ceny pohonných hmôt stále navyšovali o približne 0,6 pb.
Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v júni vzrástol o 0,4% a v medziročnom porovnaní sa dynamika jeho rastu zrýchlila z 1,4% na 1,8%. Vnímanie inflácie spotrebiteľmi podľa Spotrebiteľského barometra Štatistického úradu sa zrýchlilo z 3,8% na 4,2% (prepočet UniCredit Bank zo saldá odpovedí) a stále zaostávalo za maximami z minulého roka, kedy v júli spotrebitelia vnímali rast cien blížiaci sa až 5% (4,9%). Inflačné očakávania v júni už ďalej nerástli, naopak jemne sa zvoľnili z 6,9% na 6,8% (prepočet UniCredit Bank zo saldá odpovedí). Vnímanie inflácie i inflačné očakávania však i naďalej ostávajú ukotvené na pomerne vysokých úrovniach, čo by v čase oživenia dopytu (po odznení pandémie) mohlo stále podporovať prenos prípadných ponukových (narušené globálne dodávateľské reťazce) i dopytových tlakov do inflácie.
Inflácia by mala pozvoľna zrýchľovať aj v nasledujúcich mesiacoch, hoci skokové zrýchlenie podobné tomu v apríli a máji nateraz už neočakávame. K zrýchleniu medziročnej inflácie by postupne čoraz viac mali prispievať ceny potravín, a to ako pod vplyvom bázického efektu, tak aj pod tlakom rastúcich cien agrokomodít na svetových trhoch, či sekundárnych efektov vyšších cien energií. Infláciu (cez ceny tovarov) by dočasne mohli nahor tlačiť i vyššie ceny vstupov vo výrobnom procese. Naopak, ďalšie citeľnejšie zrýchľovanie cien služieb nateraz neočakávame (hoci v júli ich ešte môžu navýšiť vyššie ceny dovoleniek), v dôsledku len pomaly sa zotavujúceho spotrebného dopytu a dočasne utlmeného rastu miezd. Silný bázicky efekt pri cenách pohonných hmôt by mal v nasledujúcich mesiacoch rovnako slabnúť. Napriek tomu by si ceny pohonných hmôt aj najbližších mesiacoch mali udržať dvojciferné dynamiky medziročného rastu.
V priemere v tomto roku by inflácia mala atakovať úroveň 2,5% (náš aktuálny výhľad je 2,4%), pričom v závere roka by mala presiahnuť i úroveň 3%. Svoje maximum by inflácia mohla dosiahnuť v úvode budúceho roka (okolo 4%), kedy by ju mali podporiť aj vyššie regulované ceny energií na bývanie. Následne by už silný bázicky efekt pri cenách tovarov a potravín mal prispievať k zvoľňovaniu dynamiky medziročného rastu cien naspäť k úrovni 2% v závere budúceho roka. Zrýchľujúci sa rast miezd bude tento bázicky efekt brzdiť len čiastočne – predpokladáme, že viditeľnejší (rast miezd a z toho plynúci rast cien služieb) bude až v druhej polovici budúceho roka.
Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu, UniCredit
