Spotrebiteľská inflácia i v júli ďalej spomaľovala, opäť najmä pod vplyvom zlacňujúcich potravín (nad rámec tradičnej letnej sezóny), ale i bázického efektu u cien poštových služieb. Naopak, spomaľovanie inflácie tlmili zotavujúce sa ceny ropy na svetových trhoch, v júli však ďalej nespomaľovala už ani dopytová inflácia. Podľa údajov Štatistického úradu spotrebiteľské ceny na Slovensku v júli v priemere vzrástli o 0,1%, čo znamenalo spomalenie dynamiky ich medziročného rastu z 1,8% na 1,7% a najpomalší medziročný rast cien od októbra 2017.
Podobne ako v júni aj v júli priniesli najväčšie prekvapenie ceny potravín. Nenaplnili sa naše očakávania o predsunutej letnej sezóne (ktoré čiastočne naznačovali aj ceny domácich agrokomodít) a ceny potravín a nealkoholických nápojov v ďalej významne klesali. V porovnaní s júnom sa znížili až o 0,8%, pričom dynamika ich medziročného rastu sa zmiernila z 2,6% na 2,1%. Ceny potravín tak stlmili medzimesačný rast celkovej inflácie o približne desatinu, podobnou mierou prispeli aj k zmierneniu jej medziročnej dynamiky, t.j. bez klesajúcich (resp. spomaľujúceho medziročného rastu) cien potravín by sa v júli nespomalila ani celková medziročná inflácia. Ceny potravín smerom nadol pritom ťahali najmä sezónne potraviny (zelenina, ovocie), ktoré vykázali tento rok zlacnenie nad rámec tradičnej letnej sezóny. Ceny zeleniny tak boli medziročne nižšie o takmer 14%, ceny ovocia síce boli medziročne stále drahšie o takmer 10%, ešte v máji však vykazovali dvojnásobnú dynamiku medziročného zdražovania. Júnové ceny agrokomodít naznačujú, že tento trend (zlacňovania) by nemusel byť dlhodobo udržateľný. Z ostatných položiek významnejší pokles cien v júli (a spomalenie dynamiky medziročného rastu) zaznamenali už len ceny mäsa. Naopak, ceny pečiva a obilnín, mlieka, syrov a vajec, či cukru v júli skôr jemne zdraželi a mierne sa zrýchlila aj dynamika medziročného rastu ich cien.
Okrem potravín k zmierneniu medziročnej inflácie v júli čiastočne prispeli aj regulované ceny. Dynamika ich medziročného rastu sa zmiernila z 3,5% na 3,3%. Toto spomalenie malo viac menej len technický (štatistický) charakter, pod vplyvom bázického efektu v poštových službách, kde sa už nezopakovalo minuloročné júlové zdražovanie cien (v priemere o štvrtinu). Z dynamiky medziročnej inflácie tak bázicky efekt v poštových službách ubral takmer desatinu.
Ceny ostatných položiek v júli skôr rástli, resp. prispievali k zrýchľovaniu dynamiky medziročného rastu cien. Dopytová inflácia meraná indexom cien obchodovateľných tovarov (bez pohonných hmôt) a trhových služieb (bez imputovaného nájmu) – prepočet UniCredit Bank – už v júli ďalej nespomaľovala. Naopak, v porovnaní s júnom vzrástla o 0,2% a dynamika jej medziročného rastu sa zrýchlila z 2,3% na 2,4%. Jemné zrýchlenie sme mohli pozorovať najmä pri medziročnom raste cien obchodovateľných tovarov (z 1,5% na 1,7%). Dynamicky rast si stále držia najmä ceny trhových služieb, dynamika ich medziročného rastu sa však v júli nezmenila a ostala na úrovni 3,7%.
Ceny ropy na svetových trhoch sa už v máji odrazili od dna a rast ich cien pokračoval aj v júni a v menšej miere doznieval aj v júli. Ceny na slovenských čerpacích staniciach na tento vývoj síce reagovali s väčším oneskorením ako zvyčajne, ale nakoniec sa predsa len vyššie ceny ropy prejavili aj na drahších cenách benzínov a nafty na Slovensku. Tie v júli zdraželi v priemere o 4,7%. a dynamika ich medziročného poklesu sa tak zmiernila z 16,3 na 13,5%. Rast cien pohonných hmôt by pritom mohol ešte doznievať aj v auguste, ich cena by však mala ostávať stále výrazne pod úrovňou rovnakého obdobia minulého roka (o cca desatinu).
Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v júli vzrástol o 0,2%, pričom dynamika jeho medziročného rastu sa zrýchlila z 1,9% na 2,2%. To sa prejavilo aj na vnímaní inflácie spotrebiteľmi – podľa spotrebiteľského barometra Štatistického úradu sa v júli vnímanie inflácie opäť zvýraznilo, a to z 4,8% až na 5,0% (prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí). Spotrebitelia tak vnímali najrýchlejší rast cien od januára 2013. Inflačné očakávania spotrebiteľov sa však už ďalej nezvyšujú, keď v júli klesli 7,7% na 7,0% (prepočet zo salda odpovedí). Stále však ostávajú na relatívne vysokých úrovniach, čo by v kombinácií s nadpriemerným vnímaním inflácie mohlo v čase oživenia dopytu stále podporovať prenos prípadných dopytových tlakov do inflácie.
Očakávame, že medziročná inflácia b y mohla jemne spomaľovať ešte aj v auguste, a to aj napriek tomu, že infláciu by mali podporiť drahšie ceny pohonných hmôt, kde stále existuje priestor pre oneskorené zdraženie v reakcií na vývoj cien ropy na svetových trhoch v máji a júni. V nasledujúcich mesiacoch by sa totiž do dopytovej inflácie mohol postupne čoraz viac premietať slabší ekonomický rast a očakávané zvolenie silného rastu miezd v komerčnej časti ekonomiky, čo by mohlo ďalej podporiť dezinfláciu. Očakávame teda, že inflácia by sa mala v druhej polovici roka ukotviť na úrovniach okolo 1,5%.
Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej banky
