Spotrebiteľská inflácia prekvapila v úvode roka mierne smerom nadol. Podľa údajov Štatistického úradu sa v priemere spotrebiteľské ceny na Slovensku v januári zvýšili o 1,2%. Dynamika ich medziročného rastu sa tak v porovnaní so záverom minulého roka nezmenila. Napriek už tradičnému rastu cien potravín v úvode roka sa dynamika ich medziročného rastu v dôsledku bázického efektu (v súlade s očakávaniami) spomalila. Ostatné hlavné zložky inflácie však v úvode roka skôr pridávali na tempe zdražovania – zrýchlil sa medziročný rast regulovaných cien, pohonných hmôt i dopytovej inflácie.
V úvode roka už tradične infláciu ovplyvňujú zmeny regulovaných cien, najmä energií. Tento rok bolo ich zdraženie (v priemere o 2,5%) o niečo výraznejšie ako pred rokom, a tak sa dynamika medziročného rastu regulovaných cien zrýchlila z 3,0% na 3,4%. Silný nárast regulovanej ceny v januári zaznamenali najmä ceny elektriny (o 8,8%) a odvozu odpadu (12,0%). Napriek tomu, že najväčší dodávateľ plynu domácnostiam sa nakoniec možnosť zvýšenia cien rozhodol nevyužiť, v priemere cena plynu zdražela o 1,5% (menší dodávatelia). Dynamicky rast cien však zaznamenali v úvode roka aj regulované ceny v zdravotníctve – o 0,8%, pričom dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 1,0% na 1,4%.
K zrýchleniu medziročnej inflácie v januári v dôsledku silného bázického efektu (v súlade s očakávaniami) opäť prispeli aj ceny pohonných hmôt. Ich cena sa v porovnaní so záverom minulého roka takmer nezmenila (v priemere zdraželi „len“ o 0,3%), dynamika ich medziročného rastu sa však zrýchľovala až k 6%, keď ceny pohonných hmôt (a ceny ropy) už nezopakovali výrazný pokles z prelomu rokov 2018/19.
Medziročnú infláciu v úvode roka podporila aj dopytová časť inflácie. Ceny obchodovateľných tovarov (bez pohonných hmôt) a trhových služieb (bez imputovaného nájmu) – prepočet UniCredit Bank – sa v januári v priemere zvýšili o 0,7%, pričom dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 2,7% až na 3,0%. K zrýchleniu dynamiky medziročného rastu prispeli v úvode roka najmä ceny tovarov (z 2,0% na 2,3%). Naďalej však platí, že dopytovú infláciu dotujú najmä rastúce ceny služieb, ktoré si aj v januári udržali silnú 4% dynamiku medziročného rastu. Ceny služieb pritom v sebe odzrkadľujú najmä dynamicky rast miezd v sektore.
Ceny potravín (a nealkoholických nápojov) už tradične v úvode roka rastú a inak tomu nebolo ani v januári tohto roka, keď v priemere zdraželi o 2,2%. Zdraželi najmä ceny sezónnych potravín (ovocia), avšak v zdražovaní pokračovali aj ceny mäsa. Nižšia DPH na vybrané druhy potravín sa zatiaľ (v súlade s očakávaniami) na cenách potravín významnejšie neprejavila. Napriek tomu sa však dynamika medziročného rastu cien potravín zmiernila z 5,2% na 4,4%, a to najmä vďaka silnejšiemu bázickému efektu, keď zdražovanie potravín v úvode minulého roka podporil aj nakoniec zrušený špeciálny odvod obchodných reťazcov.
Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v januári vzrástol o 1,8%, pričom dynamika jeho medziročného rastu sa nezmenila a zotrvala na úrovni 3,8%. Vnímanie inflácie spotrebiteľmi sa však aj napriek tomu opäť zvýraznilo. Podľa prepočtu zo spotrebiteľského barometra sa vnímanie inflácie spotrebiteľmi zvýraznilo z 4,3% na 4,4% (prepočet zo salda odpovedí) a vyšplhalo sa tak na najvyššiu úroveň od mája 2013, t.j. za viac ako 6,5 roka. Ďalej sa zrýchľovali i inflačné očakávania slovenských domácnosti – z 6,7% až na 6,8% (prepočet zo salda odpovedí). Silné vnímanie inflácie a vysoké inflačné očakávania by tak naďalej mohli podporovať prenos vyšších miezd v ekonomike do inflácie.
Očakávame, že inflácia už mohla dosiahnuť svoj vrchol a v nasledujúcich mesiacoch by sa dynamika jej medziročného rastu mohla začať pomaly zmierňovať. Prispieť by k tomu mohla lacnejšia ropa i pozvoľne slabnúci rast cien potravín podporený štatistickým bázickým efektom. Do dopytovej inflácie by sa postupne mohol začať premietať slabší ekonomický rast a očakávané zvolenie silného rastu miezd v komerčnej časti ekonomiky. Tlak z dopytovej inflácie by sa tak mohol stabilizovať a smerom k záveru roka i zmierňovať. Nižšie dopytové tlaky by tak mali infláciu začať pozvoľne tlačiť naspäť k úrovni 2%, ktorú však inflácia v tomto roku pravdepodobne zatiaľ ešte neprelomí.
Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
