Vývoj slovenskej ekonomiky v posledných mesiacoch roka 2019 ako aj predstihové ukazovatele eurozóny na začiatku tohto roka nás pôvodne viedli k pozitívnejšiemu odhadu rastu HDP. Riziká smerom nahor sme videli v rozsahu 0,2 percentuálneho bodu, čo by náš odhad rastu ekonomiky zvýšilo z 2,0 % na 2,2 %. Avšak, vzhľadom na vplyv nového koronavírusu na globálne hospodárstvo zlepšenie prognózy odkladáme a odhad rastu HDP ponechávame na úrovni 2 %. Predbežný dopad koronavírusu na rast slovenskej ekonomiky vidíme v blízkosti 0,2 – 0,3 percentuálneho bodu.
Odhadnúť celkový vplyv choroby, ktorá dostala oficiálny názov COVID-19, je v tomto momente veľmi náročné, pretože nie je isté, akým spôsobom krajiny pristúpia k riešeniu tohto problému a ako dlho to potrvá. Z doterajších poznatkov však očakávame, že najvýznamnejší dopad bude vidieť už v priebehu prvého kvartálu 2020. Pri prísnejších obmedzeniach a vyššej miere neistoty, ktorá by ovplyvnila správanie ľudí (stretávanie, dopyt po službách, cestovnom ruchu a podobne), by však negatívny dopad na ekonomický rast bol väčší (rádovo až o 0,7 percentuálneho bodu). Momentálne to však nepovažujeme za najviac pravdepodobný, ale skôr okrajový scenár.
Spomalenie čínskej ekonomiky nebude mať samo osebe pre Slovensko výraznejšie následky, pretože priame obchodné styky sú nízke. Z Číny k nám prichádza okolo 6 % z celkových dovozov (hlavne veľa elektroniky a strojov), zatiaľ čo zo Slovenska smeruje do Číny iba mierne viac ako 2 % z vývozu tovarov, pričom dominantné postavenie v tomto prípade majú autá. Pre Slovensko je však dôležité ako bude reagovať nemecká ekonomika, ktorá je pre nás hlavným obchodným partnerom a je na Čínu viac naviazaná. Sekundárne tak môžeme pocítiť o niečo väčší vplyv. V neposlednom rade sú dôležitým aspektom očakávania spotrebiteľov a firiem. Ich pesimistické nastavenie môže totiž výrazne ovplyvniť spotrebu a investovanie v ekonomike. Významným kanálom, cez ktorý by v prípade zdravotných obmedzení bolo Slovensko zasiahnuté, predstavuje možný pokles cestovného ruchu a záujmu o služby (dovolenky, kultúrne akcie, koncerty, ubytovanie či stravovanie).
Dôležité je tiež odvetvie dopravy, ktoré utrpí nielen poklesom záujmu cestujúcich, ale môže spôsobovať výpadky dodávok priemyselných podnikov v prípade zavedenia hraničných kontrol. Automobilový priemysel, ktorý je najvýznamnejším prvkom našej ekonomiky, by však nemal cítiť významné straty, nakoľko najvýznamnejší dodávatelia pôsobia v regióne strednej Európy a dovoz komponentov z Číny je nízky.
Pri pohľade na finančné trhy vidieť rázny vplyv koronavírusu. Vzhľadom na to, že Čína je najväčší dovozca ropy, pokles jej dopytu po rope znížil cenu ropy a drží ju na nižších úrovniach. Investori sa tiež uchyľujú od rizikovejších aktív smerom k tzv. bezpečným prístavom ako sú zlato čí bezpečné štátne dlhopisy (napr. nemecké, či americké). Akciové trhy na vývoj reagujú poklesom. Napríklad index S&P 500 klesá už 7 dní po sebe, pričom po niekoľkomesačnom (pomerne) prudkom raste sa vrátil späť približne na úroveň decembra 2019. Naopak, farmaceutickým či zdravotníckym firmám sa na akciových trhoch darí – akcie japonskej firmy Kawamoto, ktorá vyrába okrem iného aj zdravotné rúška, zaznamenali v tomto roku nárast o 310 %, pričom pred miernou korekciou to ku koncu januára bolo až neuveriteľných 734 %.
Celkový dopad na domácu ako aj globálnu ekonomiku je zatiaľ nejasný a bude závisieť od šírenia nákazy a dĺžky reštriktívnych opatrení. Medzinárodný menový fond znížil svoj odhad rastu čínskej ekonomiky kvôli koronavírusu o 0,4 percentuálneho bodu na 5,6 %. Pre globálnu ekonomiku vidí MMF rast nižšie o 0,1 percentuálneho bodu (z ich januárového odhadu 3,3 %). Je to pri predpoklade, že sa čínska ekonomika v druhom štvrťroku vráti k normálu. Dlhšie a rozšírenejšie trvanie epidémie by malo negatívnejší dopad nielen na Čínu, ale vzhľadom na globálne hodnotové reťazce a prepojenia cez zahraničný obchod aj na svetové hospodárstvo. Krajiny môžu aktívnou fiškálnou a menovou politikou zjemňovať dopad na ich ekonomiky, čo napríklad Čína aj plánuje.
Zdroj: Slovenská sporiteľňa
