Rast cien sa podľa údajov Štatistického úradu v októbri na Slovensku spomalil. Spotrebiteľské ceny v októbri v priemere klesli o 0,1%, medziročná inflácia sa tak spomalila z 2,9% na 2,7%. K spomaleniu medziročnej inflácie v októbri prispeli najmä lacnejšie potraviny a letenky.
Potraviny v októbri v priemere zlacneli o 0,5%, dynamika ich medziročného rastu sa tak spomalila z 4,9% na 4,8%. Významnou mierou k tomu prispeli najmä ceny sezónnych potravín. Trend zlacňovania zeleniny pokračoval aj v októbri, a keďže v jeseni minulého roka zelenina pomerne prudko zdražovala, vďaka silnému bázickému efektu sa dynamika ich medziročného rastu v priebehu posledných dvoch mesiacov spomalila z úrovni atakujúcich 30% len na 3%. V októbri klesali aj ceny ovocia (-3,5%), avšak výrazne pomalšie ako pred rokom, a tak tu bázicky efekt pôsobil opačným smerom ako pri zelenine a ceny ovocia po mesiacoch medziročného poklesu vykázali dvojciferné dynamiky rastu. V októbri zlacneli aj ceny mlieka a vajec, či obilnín a pečiva, naopak pokračovalo zdražovanie mäsa.
Okrem cien potravín sa v októbri spomalila aj dopytová inflácia meraná indexom cien trhových služieb (bez imputovaného nájomného) a obchodovateľných tovarov (bez pohonných hmôt) – prepočet UniCredit Bank. Tá v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom síce vzrástla o 0,1%, dynamika jej medziročného rastu sa však spomalila z 2,7% na 2,6%. Dopytové tlaky v ekonomike však pretrvávajú aj napriek spomaľujúcej spotrebe domácnosti a nezmiernili sa zásadnejšie ani v októbri. K spomaleniu dopytovej inflácie v októbri totiž prispela najmä jedna volatilná položka – ceny leteniek, ktoré v porovnaní so septembrom zlacneli až o 42% a v medziročnom porovnaní bola ich cena nižšia približne o pätinu. Bez zlacnenia leteniek by sa v októbri nezmenila ani (medziročná) dopytová inflácia. Dopytovú infláciu podporujú najmä rastúce mzdy, ktoré sa dostávajú do cien niektorých služieb (zvýšený náklad).
Ceny pohonných hmôt infláciou v októbri zásadnejšie nehýbali. V porovnaní so septembrom zdraželi o 0,3%, v medziročnom porovnaní sa ich pokles len nepatrne prehĺbil a ostal blízko úrovne -6,0%. Diametrálne odlišný vývoj však vykázali jednotlivé druhy palív. Kým ceny nafty v porovnaní so septembrom zdraželi, ceny benzínu naopak zlacneli.
Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímanej inflácií meranej prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v októbri klesol o 0,3%, pričom dynamika jeho medziročného rastu sa spomalila 3,7% na 3,4%. Naproti tomu, spotrebitelia podľa spotrebiteľského barometra nevnímali spomalenie inflácie. Naopak, vnímanie inflácie sa nepatrne zvýraznilo z 3,9% na 4,0% (prepočet UniCredit Bank zo saldá odpovedí). Rovnakým smerom sa vydali aj inflačné očakávania, ktoré sa zvýraznili z 5,7% na 5,8%. Ostávajú teda ukotvené nad dlhodobým priemerom a mohli by tak naďalej podporovať prenos vyšších miezd v ekonomike do inflácie.
Inflácia by sa v nasledujúcich mesiacoch mala stále pohybovať blízko úrovne 3%. Medziročnú infláciu by mal totiž v závere roka dočasne podporiť silný bázický efektu u cien pohonných hmôt (cena ropy v závere minulého roka výrazne zlacnela). Dynamický rast cien by si mohli uchovať aj ceny potravín, avšak svoj vrchol by už mohli mať za sebou. Podobne, tlak z dopytovej inflácie by sa mal postupne stabilizovať a na prelome rokov by sa mohol začať pozvoľna zmierňovať, a to pod vplyvom slabnúceho ekonomického rastu. Nižšie dopytové tlaky by sa mali na inflácií naplno prejaviť v roku 2020, kedy očakávame jej návrat k úrovni 2%.
Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
