Štatistický úrad na základe spresnených údajov len nepatrne (o desatinu) vylepšil prvotný odhad rastu slovenskej ekonomiky v druhom štvrťroku, a to z 1,9% na 2,0%. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom HDP v stálych cenách vzrástol o 0,5% (sezónne očistené). Aj po revízií čísel za druhý kvartál stále platí, že slovenská ekonomika v ňom zaznamenala najpomalší medziročný rast od tretieho kvartálu 2013. Štruktúra rastu potvrdila predpokladané dôvody spomalenie rastu ekonomiky v druhom štvrťroku, pod ktoré sa podpísal slabší externý dopyt i domáce faktory ako silný bázicky efekt pri investíciách zvýraznený opakujúcimi sa problémami pri verejných investíciách, či plánovaná odstávka výrobných zariadení v petrochemickom priemysle.
Slabší externý dopyt sa v druhom štvrťroku plne premietol do čísel zahraničného obchodu. Vývozy medziročne poklesli o 1,9% (po prvýkrát od konca roku 2014 a len druhýkrát od krízového roku 2009) a keďže dovozy držali v jemnom pluse (0,8% medziročne) rastúce zásoby v ekonomike, bilancia zahraničného obchodu sa zhoršovala a čistý export uberal z rastu HDP takmer 3%.
Na druhej strane, zvyšujúce sa zásoby pomohli zrýchliť dynamiku rastu hrubých investícií (z 6,6% na 11,9%) i domáceho dopytu (z 2,2% na 4,8%), ktorý bol tak hlavným zdrojom rastu v druhom štvrťroku. Štruktúra prírastku zásob však zdvíha varovný prst do budúcich kvartálov, keď rástla predovšetkým zásoba nedokončenej výroby – pri slabnúcom externom dopyte by to mohlo signalizovať problémy s odbytom a produkciu „na sklad“. Druhá zložka investícií – fixné investície, k rastu HDP podľa očakávaní v druhom kvartáli už neprispievala. Fixné investície sa medziročne znížili o 3,7%. Dôvodom bol aj silný bázický efekt, keď sa práve v druhom štvrťroku minulého roka do fixných investícií dostala významná časť investície Jaguár Land-Rover. Fixné investície nefinančných podnikov tak medziročne poklesli až o 6,6%. Tento pokles aspoň čiastočne kompenzovali vyššie investície finančného sektora (55%) a domácnosti (6,9%), a tak súkromné investície klesali radovo „len“ na úrovni okolo 1-2% medziročne, v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom dokonca ďalej mierne rástli (po zohľadnení sezóny). K poklesu fixných investícií však po dlhšom období relatívne dynamického medziročného rastu v druhom štvrťroku opäť prispeli i verejné investície. Tie sa medziročne znížili až o 11,1%, pravdepodobne najmä v dôsledku problematickej výstavby diaľnic (zastavenie výstavby na úseku pri Žiline).
V balíčku čísel zverejnených spolu s HDP prekvapil najmä rast miezd (o 9,7% medziročne), ktorý zadotovala najmä verejná správa. Silný rast miezd sa však do spotreby dostal len vo výrazne obmedzenej miere. Druhý kvartál síce priniesol očakávanú technickú korekciu slabého úvodu roka (kedy čísla spotreby okresali aj technické metodické/štatistické dôvody), spotreba domácnosti si však stále medziročne polepšila len o 1,9% a stále výraznejšie zaostávala za dynamikami rastu z predchádzajúcich rokov (3-4%) i dynamikou rastu príjmov zamestnancov (o 10,0%, resp. 7,3% v stálych cenách). Zdá sa teda, že aj napriek rastúcim príjmom začínajú byť slovenské domácnosti vo svojich výdavkoch predsa len čoraz opatrnejšie.
Pri pohľade na HDP z ponukovej strany sa potvrdilo, že spomalenie ekonomiky prichádzalo najmä z priemyslu, ktorý zápasí so slabnúcim externým dopytom, ale v máji a júni mu nepomáhala ani plánovaná odstávka v petrochemickom priemysle (ktorý tvorí približne 2,5% pridanej hodnoty spracovateľského priemyslu, resp. 0,5% celej ekonomiky). Výsledkom tak bol 1,1% medziročný pokles pridanej hodnoty v spracovateľskom priemysle. Začínajúce problémy však hlási aj stavebníctvo, kde sa rast pridanej hodnoty v druhom štvrťroku výraznejšie spomalil i v dôsledku dočasných výpadkov vo výstavbe infraštruktúry. Naopak, v druhom kvartáli sa darilo (v zmysle tvorby pridanej hodnoty) finančnému sektoru i nehnuteľnostiam. Silnejší cestovný ruch podporený rekreačnými poukazmi pravdepodobne pomohol aj turizmu, v dôsledku slabšieho priemyslu i spotreby však relatívne široký sektor obchodu, dopravy a turizmu vykázal len nepatrný nárast pridanej hodnoty o 1,5%.
Čísla ekonomiky v druhom štvrťroku sklamali. A hoci zverejnená štruktúra rastu potvrdila, že okrem slabnúceho externého dopytu ich ovplyvnili aj niektoré dočasné domáce faktory (bázicky efekt pri súkromných investíciách, odstávka v petrochemickom priemysle, problémy s výstavbou diaľnic), náš výhľad pre slovenskú ekonomiku pre tento rok zhoršujeme z 3,0% na 2,6%, pre budúci rok z 2,6% na 2,3%. Nálada v európskej i slovenskej ekonomike naznačuje, že významnú korekciu slabších čísel z druhého štvrťroka smerom nahor v nasledujúcich štvrťrokoch nie je možné očakávať ani po prípadnom odznení dočasných domácich faktorov. Slabnúci externý dopyt by sa pritom postupne mohol čoraz výraznejšie premietať aj do domácej ekonomiky. Riziká nášho odhadu sú stále vychýlené prevažne smerom nadol. Neistota ohľadom časovania i formy Brexitu i rozsahu a časovania ďalších protekcionistických opatrení v globálnej ekonomike by sa dali menovať ako hlavné rizika v externom prostredí, od ktorého je malá otvorená ekonomika akou je aj Slovensko extrémne závislá. Ich simultánne pôsobenie by v extrémnom prípade mohlo ekonomický rast vymazať aj úplne. Varovný prst zdvíha aj silný rast zásob (najmä nedokončenej výroby) v druhom štvrťroku. Medzi pozitívnymi rizikami by bolo možné zmieniť najmä prípadný rýchly reštart verejných investícií, či spustenie nových blokov jadrovej elektrárne Mochovce (pravdepodobne v budúcom roku).
Slovenskú ekonomiku tak po období relatívne silnejšieho ekonomického rastu čakajú horšie časy, na ktoré sa zdá sa nie veľmi pripravila. Zaostávajúce investície, ktoré v aktuálnom ekonomickom cykle vrcholili na výrazne nižších úrovniach ako v tom predchádzajúcom cykle, znižujú potenciál rýchleho zotavenia po prvotnom odznení externého šoku. Ekonomický rast sa navyše posunul viac smerom od rastu produktivity práce k rastu závislom na novej pracovnej sile, čo tlačí aj na rast miezd a znižuje medzinárodnú konkurencieschopnosť ekonomiky. Slovensko pritom v posledných rokoch zaostáva v transformácií ekonomiky smerom k znalostnej ekonomike založenej na inováciách a je tak odkázané práve na manuálnu produkciu, kde je cena práce stále jedným z kľúčových faktorov konkurencieschopnosti. Výrazný stimul nedokáže v čase cyklického spomaľovania ekonomike dodať ani vláda, priestor pre silný fiškálny impulz je limitovaný, keď Slovensko nevyužilo dobré ekonomické časy na výraznejšiu konsolidáciu verejných financií a časť dobrého výkonu ekonomiky doslova „prejedlo“.
Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
