Spotrebiteľská inflácia v úvode leta prekvapila jemne smerom nahor. Podľa údajov Štatistického úradu sa ceny na Slovensku v júli zvýšili o 0,1%, pričom dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 2,6% až na 2,9%. Medziročná inflácia sa tak v júli vyšplhala na viac ako ročné maximum. Dôvody júlového zrýchlenia rastu cien je potrebné hľadať vo vyšších cenách pohonných hmôt, v miernejšom sezónnom poklese cien potravín ako zvyčajne i v zrýchlení rastu regulovaných cien. Naopak, dopytová inflácia ostala v júli nezmenená na svojich tohtoročných maximách.
K zvýšeniu inflácie v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom prispeli tentoraz i regulované ceny, ktoré v porovnaní s júnom zdraželi o 0,3%, pričom dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 4,0% na 4,2%. Dôvodom júlového zvýšenia regulovaných cien boli takmer výlučne ceny na poštách – ceny klasických poštových služieb zdraželi až o 24,7%, ceny finančných služieb na poštách o 13,4%. V úhrne ceny na slovenských poštách navýšili v júli celkovú infláciu o takmer jednu desatinu. Mierny rast však v júli zaznamenali aj jadrové ceny v zmysle definície Štatistického úradu (t.j. vrátane cien potravín a pohonných hmôt), ktoré sa v porovnaní s júnom zvýšili o desatinu a dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 2,2% na 2,5%. Dôvody zrýchlenia rastu jadrových cien mali prevažne ponukový charakter a najmä v medziročnom porovnaní bolo zrýchlenie dynamiky ich rastu takmer výlučne ovplyvnené cenami pohonných hmôt a potravín.
Cena ropy na svetových trhoch stala v júli takmer nezmenná. Napriek tomu, ceny pohonných hmôt v porovnaní s júnom zdraželi o 1,3%. V medziročnom porovnaní sa dynamika ich poklesu zmiernila z viac ako 5% na niečo viac ako 2%. Ceny pohonných hmôt v júli totiž čiastočne korigovali prekvapivo silný júnový pokles cien, kedy sa pokles cien ropy na svetových trhoch dostal do cien na slovenských čerpacích staniciach rýchlejšie ako zvyčajne.
Ceny potravín a nealkoholických nápojov v júli už tradične klesali, tento rok o -0,3%, keď ich nadol ťahal najmä sezónny pokles cien ovocia a zeleniny, ale výraznejší pokles cien nealkoholických nápojov a cien olejov a tukov (kam sa radí i maslo). Na druhej strane, pokles cien opäť tlmil nárast cien mäsa (najmä hydiny, údenín a bravčového mäsa). Navyše, sezónny pokles cien ovocia a zeleniny bol tento rok výrazne miernejší ako zvyčajne. To sa prejavilo na opätovnom zrýchlení medziročného rastu cien zeleniny, ktoré boli v júli medziročne vyššie už o približne štvrtinu, i zmiernení medziročného poklesu cien ovocia. Po zohľadnení tradičnej sezóny sa tak ceny potravín v júli zvýšili o 0,6% (prepočet UniCredit Bank) a dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 3,9% až na 4,7%. A hoci sme mierne zrýchlenie dynamiky medziročného rastu cien potravín očakávali, jeho júlový rozsah nás mierne prekvapil. Dynamický medziročný rast cien v posledných mesiacoch zaznamenávajú najmä ceny zeleniny, ale aj mäsa a pečiva. Medzi dôvody zdražovania by sme mohli pravdepodobne zaradiť okrem iných faktorov i vyššie mzdové náklady (príplatky za prácu mimo štandardných hodín, nárast minimálnej mzdy, všeobecné mzdové tlaky v ekonomike súvisiace s nedostatkom pracovnej sily najmä na západe krajiny), na zdraženie mäsa mohol mať vplyv aj africký mor ošípaných, ktorý sa objavil v regióne.
Dopytová inflácia meraná indexom cien trhových služieb (bez imputovaného nájmu) a obchodovateľných tovarov (bez pohonných hmôt) – prepočet UniCredit Bank – sa v júli zvýšila o 0,1%, pričom dynamika je medziročného rastu ostala nezmenená na úrovni 2,4%, t.j. na úrovni tohtoročného maxima. Dopytovú infláciu aj v júli výdatne dotovali najmä ceny súvisiace s letnou dovolenkovou sezónou. Ceny dovoleniek medzimesačne zdraželi o 8,0% a dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila už na viac ako 4%. Napriek prvým známkam slabnúceho ekonomického rastu sa teda zdá, že dopyt po dovolenkách zatiaľ ostáva silný, čo tlačí ich cenu ďalej smerom nahor. V úvode leta tradične zdražovali aj ceny leteniek, ktoré v porovnaní s júnom zdraželi o viac ako 10%. Naďalej pritom platí, že v medziročnom porovnaní ťahajú dopytovú infláciu smerom nahor najmä ceny služieb (3,4% medziročne), stále aj v dôsledku dynamického rastu miezd v ekonomike. Vyššie mzdy sa pritom do cien služieb dostávajú priamo (cena práce tvorí podstatnú časť cien niektorých služieb) i nepriamo (cez vyšší dopyt po službách).
Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímanej inflácií meranej prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v júli nerástol. V medziročnom porovnaní sa však dynamika jeho rastu zrýchlila z 3,2% až na 3,6%. Vnímanie inflácie spotrebiteľmi podľa spotrebiteľského barometra Štatistického úradu sa síce v júli nezvýraznilo (spotrebitelia vnímali rast cien o 4,1% – prepočet UniCredit Bank zo saldá odpovedí), ich inflačné očakávania však predsa len nepatrne vzrástli (z 5,6% na 5,8% – prepočet UniCredit Bank zo saldá odpovedí). Inflačné očakávania tak stále ostávajú ukotvené nad dlhodobým priemerom a mohli by tak naďalej podporovať prenos vyšších miezd v ekonomike do inflácie.
Inflácia by sa v nasledujúcich mesiacoch mala stále pohybovať tesne pod úrovňou 3%. Proinflačne by mali pôsobiť vyššie ceny potravín i pokračujúci prenos vyšších miezd v ekonomike do cien služieb. Naopak, skôr protiinflačne by mali v najbližších mesiacoch pôsobiť ceny pohonných hmôt, ktorých ceny nateraz už pravdepodobne vrcholili. V samom závere roka by však predsa len dočasne mohli ešte jemne podporiť medziročnú infláciu, a to v dôsledku silného bázického efektu (cena ropy v závere minulého roka výrazne zlacnela), a to aj napriek tomu, že stále očakávame skôr mierny pokles cien ropy na svetových trhoch ako jej nárast. Na druhej stane, tlak z dopytovej inflácie by sa mal postupne stabilizovať a na prelome rokov by sa mohol začať pozvoľna zmierňovať, a to pod vplyvom slabnúceho ekonomického rastu. Nižšie dopytové tlaky by sa mali na inflácií naplno prejaviť v roku 2020, kedy očakávame jej návrat tesne pod úroveň 2%.
S pozdravom
Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
