Štatistický úrad potvrdil predbežné čísla rastu slovenskej ekonomiky v úvode roka. Ekonomický rast na Slovensku sa v prvom štvrťroku tohto roka len nepatrne zrýchlil – z 3,6% na 3,7%. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom HDP v stálych cenách vzrástol o 0,9% (sezónne očistené). Čísla ekonomického rastu na Slovensku, ale aj v Európe v úvode roka prekvapili jemne na pozitívnej strane. Vyhliadky do ostávajúcej časti roka sú však menej optimistické a už druhý štvrťrok by mohol priniesť citeľnú korekciu rastových čísel. Rastu v prvom kvartáli mohol nepatrne pomôcť aj veľkonočný efekt, ktorý v minulom roku pôsobil na pomedzí štvrťrokov, tento rok spadol celý do druhého kvartálu.
Zverejnená štruktúra rastu ekonomiky v úvode roka potvrdila očakávania, že k pozitívnemu príspevku k rastu sa vrátil čistý export. Naopak, najväčším sklamaním bola spotreba domácnosti, ktorá sa výrazne spomalila (naznačovali to už i čísla maloobchodu), a to i napriek stále silným fundamentom prichádzajúcim z trhu práce. V súlade s očakávaniami sa spomaľoval i rast fixných investícií, najmä v nefinančnom sektore, kde sa takmer úplne zastavil.
Nové výrobné kapacity v automobilovom priemysle potiahli nahor vývozy, dynamika ich medziročného rastu sa v prvom štvrťroku zrýchlila z 4,7% až na 7,2%. Nová produkcia síce zvýšila i tlak na dovozy, z čísel však vypadla časť vyšších investičných dovozov a pravdepodobne i spotrebných dovozov, a tak sa dynamika medziročného rastu dovozov spomalila z 7,8% na 6,4%. Prebytky zahraničného obchodu sa tak v úvode roka rozširovali a čistý export navýšil rast HDP o 1,4 pb. (v minulom roku ho v priemere nepatrne znižoval o -0,1 p.b.).
Zvýšenie príspevku zahraničia k rastu slovenskej ekonomiky bolo takmer plne kompenzované slabším domácim dopytom. Prekvapilo najmä citeľné spomalenie spotreby domácnosti, napriek stále silnému trhu práce, ktorý v úvode roka prekvapil silným rastom zamestnanosti i miezd. Spotrebiteľská dôvera sa však pozvoľna začala zosúvať zo svojich maxím a začala presúvať domácnosti od spotreby k úsporám, a to i napriek stále rekordne nízkym úrokovým sadzbám. Spotrebu v prvom štvrťroku čiastočne štatisticky negatívne ovplyvnil aj veľkonočný efekt, ktorý sa z prelomu štvrťrokov presunul do druhého štvrťroka. Dynamika medziročného rastu spotreby domácnosti sa tak spomalila len na 1,0% (minulý rok sa pohybovala okolo 3%), čo bol najpomalší rast od tretieho kvartálu 2014. Druhý štvrťrok by predsa len mohol priniesť štatistickú korekciu (veľkonočný efekt) extrémne slabých čísel prvého štvrťroka. Akokoľvek, spotreba domácnosti by mala postupne slabnúť, v súlade s ekonomickým cyklom a očakávaným prelievaním sa pomalšieho ekonomického rastu aj do trhu práce.
Rast investícií sa v súlade s očakávaniami v úvode roka spomalil. Prispel k tomu najmä pomalší rast fixných investícií, dynamika ich medziročného rastu sa spomalila z 9,0% na 2,1%. Aj napriek tomu, že stavebníctvo, resp. výstavba infraštruktúry, signalizovali možné problémy v investíciách štátu, ten ostal hlavným ťahúňom fixných investícií. Verejné fixné investície sa tu medziročne zvýšili až o 15% (bežné ceny). Dopĺňali ich i volatilné investície finančného sektora (13,2%), naopak fixné investície nefinančných podnikov a domácnosti sa takmer úplne zastavili (0,6%). Druhý kvartál by mal v dôsledku silného bázického efektu (JLR) priniesť ešte výraznejší prepad, najmä súkromných investícií. Rast investícií aspoň čiastočne podporovali zásoby a tak si ako celok pripísali stále silných 6,6% medziročne. V zásobách rástla najmä nedokončená výroba, tovary a materiály. Zvýšenie stavu zásob mohli ovplyvniť aj jednorazové faktory, ako napríklad príprava na údržbu výrobných zariadení v rafinérskom priemysle.
Pri pohľade na rast ekonomiky z ponukovej strany bol ekonomický rast rozložený medzi všetky jej odvetvia. Najvýraznejšie rástla pridaná hodnota vo verejnej správe (o 7,5%) a stavebníctve (5,4%). Nadpriemerný rast pridanej hodnoty si stále držal aj spracovateľský priemysel (4,2%), výrazne dotovaný novou automobilkou. Nálada v priemysle v posledných mesiacoch však naznačuje, že silný prvý kvartál by sa mohol stať (minimálne v priemysle) rýchlo minulosťou.
Čísla ekonomiky v úvode roka príjemne prekvapili, viacero signálov (indikátor dôvery v priemysel, zvýrazňujúci sa pokles predstihových odvetví, či plánovaná údržba v rafinérskom priemysle) však naznačuje, že druhý kvartál by mohol silnejšie čísla z úvodu roka úplne vymazať. Proti zrýchleniu ekonomického rastu bude pravdepodobne hrať aj efekt Veľkej noci, ktorý by tento rok síce mohol mierne podporiť spotrebu v druhom štvrťroku, avšak silnejší a negatívny vplyv bude mať pravdepodobne na priemysel, či stavebníctvo. Oživenie externého dopytu v okolitých európskych krajinách Európy sa takisto nezdá pravdepodobné, viaceré „soft“ indikátory sentimentu v Európe ostávajú blízko svojich niekoľkoročný miním. Významnejšie spomalenie v druhej polovici tohto roka a najmä v budúcom roku by mohla doručiť aj americká ekonomika, ktorá by aj bez stále diskutovaného zavedenia ciel (a prípadnej obchodnej vojny) mohla brániť skorému zotaveniu európskej ekonomiky. Veľkou neznámou ostáva Čína, kde sa však tiež dá očakávať skôr spomalenie ako zrýchlenie ekonomického rastu.
Slabší rast ekonomiky by sa skôr či neskôr mal premietnuť aj do domácej spotreby (úvod roka to už viac ako naznačil) a investícií. Fixné investície (najmä v druhom kvartáli) bude štatistický znižovať aj silný bázicky efekt (JLR). Príspevok domáceho dopytu k rastu ekonomiky by tak mal slabnúť. Akokoľvek, aj napriek tomu by si slovenská ekonomika mala v najbližších rokoch udržať pomerne dynamicky rast, hoci pomalší ako v predchádzajúcich rokoch. Ťažiskom rastu bude najmä automobilový priemysel podporený novou automobilkou v krajine. Stále predpokladáme, že ekonomický rast by sa na Slovensku v tomto roku mal spomaliť na rovné 3%, v budúcom roku na 2,6%. Riziká v tomto roku vidíme ako vybalansované, v budúcom sú vychýlene jemne smerom nadol. Vďaka novým výrobným kapacitám v automobilovom priemysle, ktoré vstupujú do výrobnej fázy, by Slovensko malo vykazovať ekonomický rast výrazne nad priemerom eurozóny, ktorý by sa mal pohybovať len okolo úrovne 1%. Nástup novej krízy v našom základom scenári zatiaľ neočakávame, hoci zraniteľnosť európskej ekonomiky sa jednoznačne zvýšila. Rizikami, ktoré by mohli viesť až k poklesu ekonomickej aktivity v Európe, ostávajú tvrdý Brexit (jeho pravdepodobnosť sa však výrazne znížila, minimálne do októbra) a globálny protekcionizmus, prekvapiť by však mohol i rozsah očakávaného cyklického spomalenia americkej ekonomiky.
Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik Makroekonomické analýzy trhu
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
