Spotrebiteľská inflácie sa posledné mesiace rozkývala. Po prekvapivo slabšom raste cien v apríli prekvapil máj na opačnej strane a priniesol rýchlejší rast cien ako boli naše i priemerné trhové čakávania (2,4%). Podľa údajov Štatistického úradu SR sa ceny v máji zvýšili o 0,3%, pričom dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 2,3% na 2,7%. Zrýchlenie rastu cien v máji podporili vyššie ceny potravín i rýchlejší rast dopytovej inflácie, aj pod vplyvom významnejšieho zvýšenie cien ubytovacích služieb. V súlade s očakávaniami v máji ďalej zdražovali aj ceny pohonných hmôt, avšak pomalšie ako v rovnakom období minulého roka, a tak medziročnú infláciu už jemne spomaľovali.
Ceny potravín a nealkoholických nápojov v máji vzrástli až o 0,9%, pričom dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 2,9% až na 3,9%. Len približne polovica májového zdraženia cien potravín by sa dala pripísať na vrub tradičnej sezóny. Ceny potravín predstavovali hlavné pozitívne riziko naše májovej inflačnej projekcie, najmä v dôsledku neistoty ohľadom zdražovania zemiakov. Rastúce ceny zemiakov nakoniec potvrdili aj zverejnené čísla (o 12,8%), avšak tento nárast výrazne neprevyšoval tradičnú májovú sezónu a viac ako plne bol kompenzovaný zlacnením iných druhov zeleniny (najmä papriky, uhoriek a paradajok). Ceny zeleniny tak v priemere zdraželi „len“ o 0,2%, zaostali za tradičnou priemernou sezónou a dynamika ich medziročného rastu sa tak mierne spomalila, hoci zelenina stále ostáva potravinou s najvýraznejším medziročným rastom cien (o približne 20%). Prekvapenie nakoniec prišlo z iného smeru a postarali sa oň predovšetkým ceny mäsa (najmä bravčového). Tie v porovnaní s aprílom zdraželi až o 2,3% a boli zodpovedné za dve tretiny medzimesačného zvýšenia cien potravín, celkovú infláciu potom navýšili takmer o desatinu. Zdá sa teda, že vyššie ceny potravín v máji nie je možné pripísať na vrub výraznejšej sezóny, a preto neočakávame ani ich výraznejšiu korekciu v nasledujúcich mesiacoch. Ceny potravín by aj v nasledujúcich mesiacoch mali pôsobiť skôr proinflačne. Okrem iného sú pravdepodobne tlačené nahor aj rastúcimi mzdovými nákladmi, u výrobcov i predajcov, ktoré podporili i vládne opatrenia na ochranu zamestnancov zvyšujúce cenu práce v noci a voľné dni.
K zrýchleniu medziročnej inflácie prispela v máji aj dopytová inflácie meraná indexom cien indexom cien trhových služieb (bez imputovaného nájmu) a obchodovateľných tovarov (bez pohonných hmôt) – prepočet UniCredit Bank. Tá sa v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom zvýšila o 0,2%, pričom dynamika jej medziročného rastu sa zrýchlila z 1,7% na 2,0%. V súlade s očakávaniami, k jej zrýchleniu prispeli najmä ceny služieb, ktoré sú podporované i rastúcimi mzdami v ekonomike. Rozsah májového zdraženia služieb však podobne ako u potravín prekvapil mierne smerom nahor. Korekcia medziročného poklesu cien leteniek, ktoré už tradične rozhýbavajú priemerné ceny trhových služieb v posledných mesiacoch, bola očakávaná a dokonca mierne zaostala za našimi pôvodnými predpokladmi. Prekvapilo však výrazne zdraženie cien ubytovacích služieb. Ich cena sa v porovnaní s aprílom zvýšila až o 3,2% a v medziročnom porovnaní zdraženie už presiahlo 5%.Vzhľadom na relatívne nízku váhu v spotrebnom koši, však toto mierne prekvapivé zdraženie pridalo k inflácií „len“ 0,03 pb. Relatívne významné zdraženie cien ubytovacích služieb v úvode letnej turistickej sezóny by mohlo súvisieť s novými rekreačnými poukazmi, ktoré zvýšili dopyt po domácich ubytovacích zariadeniach a otvorili tak priestor pre zdraženie tejto služby.
V máji ešte doznieval v cenách pohonných hmôt na Slovensku nárast cien ropy na svetových trhoch z minulých mesiacov. Cena ropy už síce v druhej polovici mája skôr klesala, kvôli tradičnému posunu medzi cenou ropy a cenou pohonných hmôt, mal na májové čísla vplyv stále ešte najmä aprílový nárast cien ropy. Pohonné hmoty tak v máji zdraželi v priemere o 2,3%. K zrýchleniu medziročnej inflácie však už v súlade s očakávaniami ďalej neprispievali. V máji minulé roka draželi dvojnásobným tempom, a tak sa dynamika ich medziročného rastu spomalila z cca 3% na 1%.
Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímanej inflácií meranej prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v máji vzrástol o 0,5%, najmä pod vplyvom vyšších cien potravín. Dynamika jeho medziročného rastu sa zrýchlila z 3,0% na 3,5%. Rýchlejší rast často nakupovaných položiek akými sú potraviny sa prejavilo aj na zvýraznení vnímania inflácie spotrebiteľmi (podľa spotrebiteľského barometra Štatistického úradu) – v máji z 3,7% na 4,0% (prepočet zo salda odpovedí). Naproti tomu, slovenské domácnosti už ďalej neočakávajú ďalšie zrýchľovanie inflácie, inflačné očakávania sa v máji ďalej zmierňovali (druhý mesiac v rade) z 5,7% na 5,5%. Napriek tomu ostávajú ukotvené nad dlhodobým priemerom a mohli by tak naďalej podporovať prenos vyšších miezd v ekonomike do inflácie.
Inflácia by sa v nasledujúcich mesiacoch mala pohybovať blízko úrovne 2,5%, resp. len nepatrne nad touto úrovňou. Proinflačne by mali pôsobiť vyššie ceny potravín i prenos vyšších miezd v ekonomike do cien služieb. Naopak, protiinflačne by mali v najbližších mesiacoch pôsobiť najmä ceny pohonných hmôt, ktorých ceny nateraz už pravdepodobne vrcholili a cena ropy na svetových trhoch sa už začala mierne zosúvať smerom nadol. V samom závere roka by však predsa len dočasne mohli ešte jemne podporiť medziročnú infláciu, a to v dôsledku silného bázického efektu (cena ropy v závere minulého roka výrazne zlacnela), a to aj napriek tomu, že stále očakávame skôr mierny pokles cien ropy na svetových trhoch ako jej nárast. Na druhej stane, tlak z dopytovej inflácie by sa mal postupne stabilizovať a na prelome rokov by sa mohol začať pozvoľna zmierňovať, a to pod vplyvom slabnúceho ekonomického rastu. Nižšie dopytové tlaky by sa mali na inflácií naplno prejaviť v roku 2020, kedy očakávame jej návrat tesne pod úroveň 2%.
Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
