Po prekvapivo silnom marcovom raste cien prekvapila spotrebiteľská inflácia v apríli opačným smerom. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa ceny v apríli síce zvýšili v priemere o 0,2%, dynamika ich medziročného rastu sa však spomalila z 2,7% na 2,3% a vrátila sa tak až na februárovú úroveň. K spomaleniu medziročného rastu cien v apríli prispeli ceny potravín, ale najmä dopytová inflácia. Naopak, rastúce ceny ropy v súlade s očakávaniami podporili ďalšie zrýchlenie medziročného rastu cien pohonných hmôt.
Zrýchľovanie medziročného rastu cien potravín sa v apríli zastavilo. Ceny potravín a nealkoholických nápojov síce v apríli medzimesačne vzrástli o 0,1%, dynamika ich medziročného rastu sa však spomalila z 3,1% na 2,9%. Prispieť k tomu mohla čiastočne aj informácia o plánovanom zrušení špeciálneho odvodu obchodných reťazcov. Medzimesačne nižšie ceny sme mohli v apríli vidieť hneď u viacerých kategórií potravín – mlieko, syry, vajca, oleje a tuky (vrátane masla), ovocie, či cukru a cukroviniek. Pomalší ako zvyčajný sezónny rast cien vykázali aj ceny zeleniny, v medziročnom porovnaní sú však stále vyššie o viac ako 20%. Spomalila sa aj dynamika medziročného rastu cien pečiva a obilnín, kde na ceny dlhodobo tlačí rastúca cena práce (podporená aj vládnymi opatreniami na ochranu zamestnancov zvyšujúca cenu práce v noci a voľné dní).
Hlavným prispievateľom k spomaleniu medziročného rastu cien bola v apríli dopytová inflácia meraná indexom cien trhových služieb (bez imputovaného nájmu) a obchodovateľných tovarov (bez pohonných hmôt) – prepočet UniCredit Bank. Tá sa síce v apríli v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom zvýšila o 0,2%, v medziročnom porovnaní sa však dynamika jej rastu spomalila z 2,2% len na 1,7%. Dôvodom citeľného aprílového spomalenia dopytovej inflácie nie je ani tak výrazné zmiernenie dopytových tlakov v ekonomike (hoci tie sa postupne stabilizujú) ako skôr jednorazové faktory, ktoré neboli prioritne ťahané všeobecnou zmenou dopytu v ekonomike. Pokles cien bol koncentrovaný najmä do dvoch položiek. Lacnejšie letenky v kombinácií s vyššou minuloročnou porovnávacou bázou ubrali z medziročnej inflácie až desatinu a v posledných mesiacoch prinášajú zvýšenú volatilitu do dopytovej i celkovej inflácie. V prvých mesiacoch roka sa k ním pridali aj ceny alkoholických nápojov. Tie v porovnaní s marcom zlacneli až o 2,9% a takmer úplne tak vymazali ich významnejšie zdraženie v prvom štvrťroku.
Aj v apríli sa našli i položky spotrebného koša, ktoré infláciu zrýchľovali. Tou najvýznamnejšou boli pohonné hmoty, ktoré reagovali na rastúce ceny ropy na svetových trhoch. Ich cena sa v porovnaní s marcom zvýšila o 3,3% a približne 3% rast si pripísali aj v medziročnom porovnaní. Rast cien pohonných hmôt by pritom kvôli tradičnému posunu medzi cenou ropy a cenou na čerpacích staniciach mal doznievať ešte aj v máji.
Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímanej inflácií meranej prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v apríli vzrástol o 0,2%, pričom dynamika jeho medziročného rastu sa spomalila z 3,5% na 3,0%. Jemne miernejšie vnímanie inflácie v apríli potvrdzoval aj spotrebiteľský barometer Štatistického úradu – z 4,2% na 3,7% (prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí). Rovnakým smerom sa pohli aj inflačné očakávania, ktoré sa zmiernili z 6,8% na 5,7% – nie je vylúčené, že aj pod vplyvom ohláseného zrušenia špeciálneho odvodu pre obchodné reťazce. Akokoľvek, inflačné očakávania sú stále ukotvené blízko niekoľkoročných maxím i nad dlhodobým priemerom a mohli by tak naďalej podporovať prenos vyšších miezd v ekonomike do inflácie.
Inflácia by sa v nasledujúcich mesiacoch mala pohybovať na úrovni okolo 2,5%. Otvorenou otázkou ostáva, ako rýchlo budú obchodné reťazce korigovať ceny potravín smerom nadol po zrušení špeciálneho odvodu a do akej miery bude tento pokles korigovaný ostatnými faktormi (ceny vstupov, príplatky za prácu), ktoré tlačia ceny potravín už niekoľko mesiacov nahor. Tlak z dopytovej inflácie by sa mal stabilizovať a na prelome rokov postupne aj začať zmierňovať, a to pod vplyvom slabnúceho ekonomického rastu. Nižšie dopytové tlaky by sa mali na inflácií naplno prejaviť v roku 2020, kedy očakávame jej návrat tesne pod úroveň 2%.
Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej banky
