Štatistický úrad na základe spresnených čísel potvrdil nepatrné zrýchlenie rastu slovenskej ekonomiky, ktorá si v treťom štvrťroku polepšila o 4,6% oproti 4,5% v druhom štvrťroku. Ekonomika si tak pripísala najsilnejší medziročný nárast od konca roku 2015. V porovnaní s druhým štvrťrokom sa HDP zvýšil o 1,1% (sezónne očistené). Na rozdiel od väčšiny ostatných krajín eurozóny, najmä jej veľkých ekonomík na čele s Nemeckom, konjunktúra na Slovensku pokračovala aj počas leta. Zdá sa totiž, že slovenskú ekonomiku v menšej miere ako niektoré iné európske ekonomiky postihli problémy súvisiace s dočasným výpadkom produkcie v automobilovom priemysle v dôsledku zavádzania nového WLTP štandardu. Naopak, automobilový priemysel naďalej ostávala hlavným ťahúňom slovenského priemyslu.
Podľa očakávaní rastu HDP v treťom štvrťroku dominoval domáci dopyt, naopak príspevok čistého exportu k rastu HDP sa zmiernil. Ako už naznačovali čísla zahraničného obchodu okrem menšieho prebytku zahraničného obchodu sa mierne spomalila aj dynamika rastu objemov v zahraničnom objeme. Medziročný rast exportov sa spomalil z 7,6% na 5,6%, dovozov z 6,6% na 5,4%. Rast externého dopytu si však aj napriek tomu stále drží relatívne silné dynamiky rastu blízko priemeru minulého roka, a to i napriek cyklickému spomaľovaniu rastu ekonomík našich najvýznamnejších obchodných partnerov (Nemecka, Česka).

Čísla domáceho dopytu ako celok neprekvapili, detailnejšia štruktúra však už predsa len priniesla malé prekvapenia. Investície si udržali relatívne silnú dynamiku rastu, keď sa medziročne zvýšili o 6,3%. V ich štruktúre sme však zaznamenali výrazne pohyby. Fixné investície sa prepadli ako v medziročnom (-5,7%), tak aj medzikvartálnom (-1,7% – sezónne očistene, prepočet UniCredit Bank) porovnaní, a to najmä v dôsledku výrazného prepadu súkromných investícií, zatiaľ čo verejné investície pokračovali v raste a medziročne boli vyššie o 11,8%. Zdá sa, že gro investície Jaguár Land Rover mohlo byť v číslach fixných investícií zaznamenané už v druhom štvrťroku, v medziročnom porovnaní dynamiku rastu negatívne ovplyvňovala takisto vyššia porovnávacia báza. Tretí kvartál však naznačil, že po odznení masívnych investícií v automobilovom priemysle z posledného obdobia sa výraznejšie spomalí i dynamika rastu investícií (súkromných). Naopak s blížiacim sa koncom rozpočtovacieho obdobia eurofondov by sa mohol zrýchľovať rast verejných investície, ktoré tak budú kompenzovať nižšie súkromné investície v ekonomike. Na rozdiel od fixných investícií sa naopak stav zásob v treťom štvrťroku výraznejšie zvýšil. Zvýšenie zásob prevážilo aj pokles fixných investícií a udržalo celkový rast investícií vo výrazne plusových hodnotách. Predpokladáme, že silný rast zásob v treťom štvrťroku bol kombináciou stavebných investícií (ktoré naznačuje silný rast stavebníctva), najmä vo verejnom sektore, ktoré sa v budúcich rokoch budú postupne preklápať do fixného kapitálu (po kolaudácií) a zvýšeného stavu zásob materiálu pre výrobu, ktorý by mal súvisieť s prípravou skladov novej automobilky na spustenie výroby (ktoré sa uskutočnilo koncom októbra).
Spotreba domácnosti sa po slabšom druhom štvrťroku v súlade s očakávaniami zotavila. Rozsah zotavenia nás však mierne prekvapil, keď bol o niečo vyšší ako by naznačovali čísla maloobchodu. Medziročný rast spotreby domácnosti sa zrýchlil z 2,0% na 3,2% a priblížil sa tak opäť k úrovniam z prelomu rokov 2017/18. Spotreba domácnosti naďalej ťaží zo silného trhu práce (rastúcej zamestnanosti i miezd), ktorá sa prejavuje aj na rekordne silnej spotrebiteľskej dôvere domácnosti.

Z ponukovej strany k rastu pridanej hodnoty (HDP) v ekonomike prispeli všetky hlavné sektory. Najrýchlejší rast si pripísal finančný sektor (16%), ktorý tak plne vymazal medziročný pokles v druhom štvrťroku. Tvorba pridanej hodnoty v tomto sektore je dlhodobo v rámci kvartálov volatilná, čo potvrdil aj tento rok. Silný rast pridanej hodnoty si stále udržali aj poľnohospodári (8,5%) a stavebníci (9,5%). Prekvapilo aj zrýchlenie medziročného rastu pridanej hodnoty v spracovateľskom priemysle (z 3,7% na 4,5%), keď čísla produkcie priemyslu počas leta a najmä v septembri prekvapovali skôr negatívne. Za očakávaniami vyplývajúcimi so silného rastu tržieb naopak mierne zaostali niektoré odvetvia znalostne intenzívnych služieb.

Výhľad

Čísla ekonomiky v treťom štvrťroku príjemne prekvapili. Slovensko na rozdiel od viacerých iných krajín eurozóny (a najmä Nemecka) zatiaľ nevykázalo spomalenie rastu ekonomiky. Pomohol mu pretrvávajúci dynamický rast domáceho dopytu i pokračujúci reštart automobilového priemyslu. Náš odhad rastu ekonomiky v tomto roku tak revidujeme smerom nahor z 3,9% na 4,3% (aj v dôsledku revízie čísle v prvom polroku o dve desatiny smerom nahor). Rovnakú dynamiku rastu očakávame aj v budúcom roku, zatiaľ čo v roku 2020 by sa ekonomicky rast mohol spomaliť smerom k 2,5%, keď očakávame výrazne zhoršenie externého dopytu, ktoré už nebude až tak výrazne tlmiť ani ponukový šok v automobilovom priemysle.
A hoci tretí štvrťrok i revízia prvého polroka priniesli ďalšiu dávku optimizmu, ostražitosť ostáva na mieste. Riziká pre rast ekonomiky na nasledujúce kvartály a roky sa zvýrazňujú. Už tretí kvartál naznačil pomerne silnú dichotómiu v slovenskom priemysle (dvojrýchlostný priemysel), keď jeho rast ťahali takmer výlučne len automobilky. Tie si v najbližšom období pomôžu aj ponukovým šokom po spustení výroby v štvrtej automobilke v krajine (koniec októbra), ktorý sa naplno v číslach prejaví najmä v budúcom roku. Na druhej strane, je stále otázne do akej miery sa problémy so získavaním certifikátov WLTP týkajú aj slovenských automobiliek. Predpredaje pozorované naprieč celou Európu pritom pravdepodobne znížia dopyt po nových autách v Európe minimálne v úvode posledného štvrťroku tohto roka. Rast produkcie v už etablovaných automobilkách na Slovensku sa tak môže v závere roka zastaviť. Potvrdzoval by to aj pohľad na náladu v slovenskom priemysle, kedy sa v októbri najmä výrobcovia dopravných prostriedkov začali pozerať na očakávanú produkciu v najbližších mesiacoch zvlášť pesimisticky.

Negatívne riziká sa v krátkodobom horizonte (1-2 roky) nachádzajú najmä v externom prostredí. Ako najakútnejšia sa momentálne javí narastajúca hrozba tvrdého Brexitu, ale stále aj rastúci globálny protekcionizmus. Varovný prst zdvihli aj slabšie rastové čísla v treťom štvrťroku v eurozóne (a najmä Nemecku). Čiastočne boli pravdepodobne ovplyvnené jednorazovými faktormi (WLTP). Ak by sa však nakoniec ukázalo, že sú zároveň aj zárodkom dlhodobejšieho trendu, bezpochyby by to pocítila s miernym oneskorením aj slovenská ekonomika.

V strednodobom horizonte sa riziká presúvajú aj do domácej oblasti a súvisia najmä s úspešnosťou transformácie modelu ekonomiky od ekonomiky založenej na lacnej pracovnej sily viac smerom k ekonomike založenej na znalostiach. Silný trh práce s nedostatkom vhodnej pracovnej sily na západe krajiny tieto riziká len zvýrazňuje. Model založený na relatívne lacnej a dostupnej pracovnej sile sa postupne napĺňa. Zvýrazňujúci sa nedostatok vhodnej pracovnej sily môže postupne začať odrádzať časť (najmä priemyselných) podnikov od ďalších investícií v krajine a znižovať tak dlhodobý rastový potenciál krajiny. V tomto období tak čoraz väčšiu váhu získavajú verejné politiky, ktoré by mali byť nápomocné v posune ekonomiky smerom k znalostnej ekonomike založenej na inováciách. V nej je kľúčová najmä kvalita ľudského kapitálu, ale i podnikateľského prostredia, t.j. oblastí (vrátane školstva a vedy), v ktorých Slovensko v mnohých aspektoch dlhodobo zaostáva.

Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu

Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky