Zákazník by mal mať pri nákupe potravín nárok na kvalitné, teda nutrične hodnotné, cenovo dostupné, informované, a v prvom rade bezpečné produkty s minimálnou uhlíkovou stopou.
Aj keď potravinová bezpečnosť nemusí závisieť iba od domácej produkcie, je potrebné, aby bola zaručená kvalita a bezpečnosť potravín importovaných potravín, najmä z tretích krajín, kde neplatia pravidlá EÚ. Pri potravinách z tretích krajín zákazník nemá garanciu vstupných surovín, ale má garantovanú kontrolu na hraniciach EÚ a vnútroštátnu kontrolu. V médiách sa spomínajú z pohľadu importu prevažne Poľsko a Ukrajina. Ukrajina bola ešte do roku 2018 tretím najväčším importérom pesticídov zakázaných v EÚ. Väčšinu z nich tvoril acetochlor, herbicíd, ktorý bol v EÚ zakázaný takmer pred desiatimi rokmi kvôli vysokému riziku kontaminácie podzemných vôd. Taktiež bolo na Ukrajinu vyvezených 800 ton atrazínu, ktorý je v EÚ zakázaný od roku 2004 pre to, že vo vyšších dávkach môže mať negatívne účinky na ľudské zdravie. Na území Ukrajiny atrazín stále patrí medzi povolené pesticídy.
Aj v samotnej EÚ existujú rozdiely v bezpečnosti medzi jednotlivými krajinami. V správe za rok 2021 poľský Najvyšší kontrolný úrad potvrdil, že Poľsko má najnebezpečnejšie potraviny v celej Európskej únii. Podľa kontrolórov je najčastejšie zisteným problémom prítomnosť baktérií salmonely a listérie. V Poľsku navyše vo veľkej miere používajú pri chove zvierat antibiotiká. Problémy s poľským mäsom sa na slovenskom trhu objavujú pravidelne, a to aj tento rok. Podľa najnovšieho varovania poľského hygienického inšpektorátu (GIS) z 30.7.2024 museli byť z pultov stiahnuté viaceré produkty, medzi nimi aj
Medzi previnilcami, ktorí tiež ohýbajú zmluvy s domácimi dodávateľmi figurujú napríklad Biedronka, Eurocash, Stokrotka, Auchan a Carrefour. Cena zahraničných produktov býva spravidla nižšia, čo je dôsledok dôsledného využitia európskych a štátnych agrodotácií a tiež úspor z rozsahu, keďže Poliaci a Ukrajinci produkujú potraviny na tisíckach hektárov a v stovkách potravinárskych podnikov.
Zákazníkovi 21. storočia je potrebné dokázať, že slovenské výrobky sú hodnotné. Zákazník by mal požadovať domáce výrobky, aj keď za vyššiu, ale opodstatnenú a spravodlivú cenu pre výrobcu. Cenu, ktorá zaručí, že netratí žiadny článok v dodoávateľsko-odberateľskom reťazci. Pri domácich potravinách sa zákazník vie spoľahnúť, že si kupuje zdravé a bezpečné produkty, ktoré neprecestovali pol sveta a majú zabezpečený princíp dohľadateľnosti priamo k pestovateľovi a miestu, kde bola plodina vypestovaná alebo dochované hospodárske zvieratá. Dostupné prieskumy ukazujú, že čerstvosť, kvalita a cena sú pri nákupe potravín kľúčové faktory, pričom slovenské produkty sú často vnímané ako kvalitnejšie a bezpečnejšie.
Spotrebiteľské správanie je žiaľ ovplyvnené infláciou a orientované na cenu. Čím väčší dopyt je po lacných produktoch, tým klesá aj ponuka domácich výrobkov v regáloch a je nahrádzaná lacnejším importom. Domáca produkcia má pritom pozitívny vplyv na zamestnanosť a ekológiu. Spotrebitelia by mali byť informovaní o výhodách lokálnych produktov a motivovaní k ich nákupu, čím podporia domácu ekonomiku. Zároveň majú istotu, že produkty sú z tunajších surovín a nehrozia im povedzme rôzne alergické reakcie, ako sa to môže stať napr. pri medoch z exotických rastlín.
red, Zdroj: Zväz obchodu SR
Ilustračné foto: Unsplash.com
