Spotrebiteľská inflácia v úvode roka takmer do bodky naplnila naše očakávania. Podľa údajov Štatistického úradu sa spotrebiteľské ceny na Slovensku v januári v priemere zvýšili o 1,1%, pričom dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 1,9% na 2,2%. Dôvody silnejšieho rastu cien v úvode roka musíme hľadať najmä v regulovaných cenách (elektrina, teplo) a cenách potravín. Naopak, dopytová inflácia ostávala v januári stabilná, ceny v doprave pod vplyvom nižších cien ropy na svetových trhoch ďalej klesali.
Regulované ceny sa v januári zvýšili až o 2,1% a celkovú medzimesačnú infláciu navýšili až o 0,4 pb. V medziročnom porovnaní sa dynamika ich rastu zrýchlila z 2,5% na 3,8% a regulované ceny tak boli zodpovedné za približne 2/3 januárového zrýchlenia medziročnej inflácie. Dôvody silného januárové rastu regulovaných cien je potrebné hľadať už klasicky v cenách energií na bývanie. Ceny elektriny sa zvýšili o 6,7%, ceny tepla o 6,1% (ceny plynu ostali nezmenené, keďže k ich úprave prišlo už v decembri).
Ostávajúca časť (približne tretina) zrýchlenia medziročnej inflácie ide na vrub drahších potravín. Tie sa v januári v porovnaní s koncom minulého roka v priemere zvýšili až o 3,0% (celkovú medzimesačnú infláciu navýšili 0,5 pb), pričom dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 0,9% na 1,6%. Len necelá polovica januárového nárastu cien potravín sa pritom dá vysvetliť tradičnými sezónnymi faktormi (sezónne očistený rast cien potravín (štatistický prepočet UniCredit Bank) dosiahol 1,2%), ostávajúcu časť vysvetľujú iné faktory ako premenlivá sezóna (rýchlejší rast cien ovocia), či zvýšené náklady obchodníkov a výrobcov v dôsledku nového špeciálneho odvodu obchodných reťazcov, vyšších príplatkov za prácu cez víkend a v noci, či vyšších cien niektorých vstupov (napríklad obilia). Dynamický rast cien v januári zaznamenali najmä ceny ovocia a zeleniny (tradične v januári ich ceny rastú, rozsah zvyšovania je však premenlivý a závisí od viacerých faktorov) a ceny pečiva a obilnín (vyššie ceny vstupov i nákladov na cenu práce). Napriek relatívne silnému rastu cien ovocia v úvode roka bola ich cena v medziročnom porovnaní stále približne o 8% nižšia. Naopak, ceny pečiva a obilní zaznamenali aj v medziročnom porovnaní dynamický rast blížiaci sa 7%, ešte rýchlejšie však rástli ceny zeleniny – o približne 10%.
Vyššie ceny cien energií na bývanie a potravín v úvode roka aspoň čiastočne zmierňovali nižšie ceny v doprave, v dôsledku lacnejšej ropy. Cena ropy na svetových trhoch síce už v januári ďalej neklesala, v dôsledku tradičného posunu sa do cien na čerpacích staniciach stále ešte dostávalo relatívne významné zlacnenie ropy v závere roka. Ceny pohonných hmôt tak v januári klesli o ďalších 1,6%, pričom dynamika ich medziročného poklesu sa prehĺbila z 0,5% na približne 3,5%. Ceny pohonných hmôt z celkovej medziročnej inflácie v januári uberali približne jednu desatinu.
V úvode roka sa ďalej nezrýchľovala ani dopytová inflácia. Index cien trhových služieb (bez imputovaného nájmu) a obchodovateľných tovarov (bez pohonných hmôt) – prepočet UniCredit Bank – sa v januári zvýšil o 0,4%, avšak dynamika jeho medziročného rastu ostala nezmenená na úrovni 2,2%. Mierne prekvapilo najmä spomalenie medziročného rastu cien trhových služieb (z 3,3% na 2,9%), v ktorých sa v posledných mesiacoch premieta dynamický rast miezd. Toto spomalenie však bolo takmer výlučne ovplyvnené jedinou položkou – cenami leteniek. Tie sa síce v porovnaní s decembrom zvýšili o 3,5%, v úvode minulého roka však zdraželi až o 31,4%.
Rastúce ceny energií na bývanie a najmä potravín sa premietli aj do Cenového Barometra UniCredit Bank (t.j. vnímanej inflácií meranej prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb). Ten sa v januári zvýšil až o 1,9%, pričom dynamika jeho medziročného rastu sa zrýchlila z 2,2% na 2,6%. Vyššie ceny často nakupovaných položiek sa takmer vôbec neprejavili vo vnímaní inflácie podľa spotrebiteľského barometra Štatistického úradu, avšak výrazne zvýšili inflačné očakávania. Vnímanie inflácie spotrebiteľmi ostalo nezmenené na úrovni 3,7% (prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí), inflačné očakávania sa však skokovo zvýšili z 6,5% až na 7,7% a boli najvyššie od októbra 2013 (t.j. za posledných 75 mesiacov). Dôvodom, ktorý na prelome rokov citeľne zdvihol inflačné očakávania by mohlo byť okrem iného aj väčšie mediálne pokrytie nového odvodu obchodných reťazcov a jeho vplyvu na ceny potravín. Akokoľvek, zvýšené inflačné očakávania by mohli urýchľovať prenos vyšších miezd v ekonomike do inflácie.
Inflácia by v nasledujúcich mesiacoch mala byť ukotvená na úrovni blízko januára a pohybovať sa v pásme 2,1-2,5%, v druhej polovici roka by sa jej dynamika mohla začať opäť postupne (avšak len dočasne) zrýchľovať smerom k 3%, a to pod vplyvom priaznivejšieho bázického efektu pri cenách potravín i pohonných hmôt. Naopak tlak z dopytovej inflácie by sa mal stabilizovať a na prelome rokov postupne aj začať zmierňovať, a to pod vplyvom slabnúceho ekonomického rastu. Nižšie dopytové tlaky by sa mali na inflácií naplno prejaviť v roku 2020, kedy očakávame jej návrat tesne pod úroveň 2%.
S pozdravom
Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.
