“Slovenský retailový trh s potravinami stojí na rázcestí. Inflácia, politika a štrukturálne obmedzenia sa spojili a preverujú odolnosť maloobchodníkov. Kým vláda tlačí na silnejšie zastúpenie domácich výrobkov, maloobchodníci čelia klesajúcim maržiam a zložitej nákladovej realite. Výsledkom je krehká rovnováha, kde o úspechu rozhoduje čoraz menej cenová konkurencia a čoraz viac dôveryhodnosť — schopnosť preukázať lokálny význam na trhu. Slogan „Vyrobené na Slovensku“ je zároveň ekonomickým aj politickým vyhlásením,” tvrdí analytik Sebastian Rennack z Aletos Retail Advisory.
Slovenskí obchodníci s potravinami balancujú medzi rastúcimi nákladmi, obmedzeným potenciálom lokálneho zásobovania a narastajúcou politickou pozornosťou. Ceny potravín sú v centre politických debát v celaj krajine.
Na vrchole inflačnej krízy v marci 2023 dosiahla medziročná inflácia cien potravín na Slovensku vyše 28 percent, čo bola tretia najvyššia hodnota v EÚ. V tomto kontexte politici opakovane spochybňovali, či maloobchodníci neprofitujú neprimerane z inflačného rastu cien. Vláda dokonca zvažovala nové odvody pre veľké reťazce — všetky okrem družstva Coop Jednota Slovensko, teda pre nadnárodných maloobchodných gigantov.
Maloobchodníci dnes čelia rastúcemu tlaku preukázať, že väčšinu rastúcich nákupných a mzdových nákladov absorbovali, aby ochránili spotrebiteľov pred zdražovaním. Pre zákazníkov však zostáva skúsenosť jednoduchá: ceny potravín rastú rýchlejšie ako mzdy, a preto je dostupnosť kľúčová.
Prvým oficiálnym krokom bolo spustenie pilotného štátneho portálu na porovnávanie cien cenyslovensko.sk v júli 2025. Stránka sleduje približne 700 cenových položiek v šiestich skupinách potravín, údaje denne aktualizujú zúčastnené reťazce, zákazníci môžu porovnávať podľa regiónu a formátu predajne a filtrovať len produkty vyrobené výlučne na Slovensku.
Napriek výrazným investíciám do cien sa maloobchodníkom nepodarilo dosiahnuť nadpriemerný rast. Dáta Finstat ukazujú rozsah ich snáh: líder trhu Lidl znížil svoju hrubú maržu o 2,0 percentuálneho bodu z 27,9 na 25,9 percenta v rokoch 2021 až 2024. Kaufland klesol o 2,6 bodu z 28,7 na 26,1 percenta a Tesco z 25,6 na 25,0 percenta. Tieto zníženia však neviedli k citeľne silnejšiemu rastu ako má zvyšok trhu.
Naopak, ukazuje sa, že diferencovanie cez lokalizáciu sa vypláca. Lokálny líder Coop Jednota mierne zvýšil hrubú maržu z 23,3 na 23,5 percenta, Billa rovnako na 27,2 percenta, čo podporuje jej pozícia blízko zákazníka a čerstvý sortiment. Vplyv cenových investícií sa prejavuje najmä inde — nie v rýchlejšom raste, ale v tenších maržiach a rastúcom prevádzkovom napätí.
Popri zúžených hrubých maržiach poukazuje ďalší ukazovateľ na tlak na ziskovosť: produktivita na zamestnanca prudko klesla vo všetkých veľkých reťazcoch medzi rokmi 2021 a 2024, čo odráža, že rast miezd a nákladov na úrovni predajní prekonal rast tržieb.
Čistý zisk na zamestnanca v Kauflande napríklad klesol z vyše 9 700 eur ročne na niečo cez 7 300 eur minulý rok, v Tescu sa prepadol z 11 300 na 4 100 eur, čo podčiarkuje, že inflačné náklady zasiahli aj maloobchodníkov. Všetky veľké reťazce zaznamenali zhoršenie tohto ukazovateľa najmenej o 20 % za posledné tri roky. Výnimkou je COOP Jednota, ktorá sa zlepšila. Jednoznačné vysvetlenie tohto fenoménu však nie je možné, keďže ide o vertikálne integrovaný model s vlastnou výrobou a logistikou.
Slovenská post-inflačná rovnováha je teda charakteristická nielen nižšími maržami, ale aj klesajúcou produktivitou práce. Konkurenčný boj sa vedie rovnako na strane nákladov, ako aj cez cenovú stratégiu či stratégiu pôvodu produktov.
Keď už cena nie je rozhodujúcim faktorom, maloobchodníci čoraz viac súťažia o dôveru a lokálnu relevantnosť — teda o to, ako presvedčivo sa vedia prepojiť so slovenskými výrobcami a komunitami.
Napriek tlaku na náklady zostávajú cesty rastu medzi piatimi najväčšími reťazcami nápadne podobné. Na rozdiel od susedného Poľska sa diskontné koncepty nevedia výraznejšie odpútať od trhu. Od začiatku inflácie dosahoval priemerný ročný rast čistých tržieb 9,2 percenta pre Lidl, 10,2 percenta pre Kaufland, 8,1 percenta pre skupinu COOP, 7,2 percenta pre Billu, pričom hypermarketový model Tesca zaostával s 5,4 percenta (Finstat CAGR 2021–2024). Najnovšie dáta za rok 2024 tento trend paralelného rastu potvrdzujú.
Politici žiadajú viac slovenských výrobkov na pultoch, ktoré však často prichádzajú s vyššou nákupnou cenou ako v väčších krajinách – dôvodom je nízka domáca spracovateľská kapacita a nižšia produktivita. Slovenský potravinársky maloobchod je ovplyvnený pozíciou malej stredoeurópskej krajiny s obmedzenou poľnohospodárskou a výrobnou kapacitou. S HDP v bežných cenách okolo 124 miliárd eur v roku 2023 je Slovensko na 18. mieste spomedzi krajín EÚ27 a nedosahuje úroveň sebestačnosti ako väčšie krajiny. V mnohých kategóriách, hlavne pri spracovaných potravinách, je domáca ponuka slabá.
Jedným z dôvodov je podľa analytikov „investičný dlh“ v slovenskom potravinárstve: nedostatočná modernizácia, obmedzené spracovateľské kapacity a nízka miera automatizácie v porovnaní so susedným Poľskom či Českom. Výsledkom sú vyššie jednotkové náklady, menšie objemy a závislosť od dovozu pri napĺňaní regálov.
To vytvára dvojitú výzvu pre maloobchodníkov: balansovanie medzi potrebou hodnoty a požiadavkou na lokálne ukotvenie. Na jednej strane je silný politický a spotrebiteľský dopyt po zvýrazňovaní slovenských výrobkov, čo robí z pôvodu jasný predajný argument. Na druhej strane štrukturálne limity ponuky znemožňujú postaviť celý sortiment na domácich produktoch. Situácia je v ostrom kontraste s Poľskom, kde sa odhaduje, že 80 percent potravín pochádza z domácej produkcie. Na Slovensku je strop výrazne nižší. Pre medzinárodné reťazce ako Lidl, Kaufland, Tesco a Billa je lokalizácia skôr otázkou dôveryhodnosti, najmä pri čerstvom ovocí, zelenine, mäse a údeninách, kde je slovenský pôvod dobre komunikovateľný.
Slovensko sa stalo skúšobným laboratóriom politických snáh o presadzovanie lokalizácie. Od polovice 10. rokov 21. storočia sa vlády snažia garantovať zvýhodnenú viditeľnosť slovenských produktov. Minister pôdohospodárstvadokonca navrhol zakotviť minimálne kvóty slovenského pôvodu priamo do ústavy. Hoci Protimonopolný úrad počas inflačnej vlny v rokoch 2022–2023 nezistil dôkazy o nadmerných maloobchodných maržiach, pretrvávajúca spoločenská diskusia ukazuje, že potravinový maloobchod sa stal otázkou národnej identity.
V tomto prostredí už lokálne ukotvenie nie je voľbou. Či už ide o hypermarket, supermarket, diskont alebo “obchodík na rohu”, každý maloobchodník musí signalizovať dôveryhodnú slovenskú relevantnosť — nielen cenou, ale aj partnerstvami, zásobovaním a prezentáciou.
Zdroj a foto: Aletos Retail Advisory
Sebastian Rennack spája strategické predikcie s nohami pevne na zemi, či presnejšie na predajnej ploche obchodov. Vo svojej práci konzultanta v Aletos Retail Advisory prináša zrozumiteľnosť do komplexných otázok a prepája trendy s reálnymi podmienkami v obchodoch. Ako bývalý maloobchodník a medzinárodne uznávaný analytik ponúka jedinečný praktický pohľad, ktorý formovalo viac než 25 rokov osobných skúseností. Jeho poznatky vychádzajú z reálnej operatívy a detailných skúseností s projektami naprieč viac než 20 krajinami. Riadi sa sloganom: Clarity. Authenticity. Beyond the noise.
