Slovenská ekonomika čelí vážnej skúške odolnosti v dôsledku eskalácie obchodných napätí medzi USA a Európskou úniou. Najnovšie clá, ktoré Washington uvalil na široké spektrum tovarov vrátane automobilov, ocele a hliníka, síce priamo zasahujú iba obmedzený objem slovenského exportu, no ich nepriamy dosah je výrazný. Slovensko je silne previazané s európskymi hodnotovými reťazcami a exportne orientovanými ekonomikami, ktoré majú úzke obchodné väzby so Spojenými štátmi. To znamená, že ak sa zhoršia exportné možnosti našich partnerov (napr. Nemecka), slovenský priemysel to pocíti cez pokles objednávok.
Základný scenár, s ktorým sa pôvodne pracovalo – teda mierne zvýšené, ale stabilizované colné sadzby – bol narušený najnovšími krokmi administratívy USA, ktorá nevylúčila clá až na úrovni 30 %. V najpravdepodobnejšom prípade sadzieb okolo 15 % sa vývoj slovenskej ekonomiky bude pohybovať medzi „jemne priaznivým“ a „mierne vyhroteným“ scenárom. Podľa modelových prepočtov by mohlo dôjsť k spomaleniu rastu HDP až pod jedno percento ročne, a to v období, kedy sa očakávalo oživenie nad 2 %. Takýto vývoj by znamenal dodatočnú stratu 20-tisíc pracovných miest – spolu s prirodzeným útlmom by šlo až o 40-tisíc.
Najzásadnejší dosah ciel sa však dnes deje cez kanál neistoty. Firmy – v dôsledku nejasného vývoja obchodnej politiky – odkladajú investície, zvažujú reorganizáciu dodávateľských reťazcov a posúvajú strategické rozhodnutia o výrobe. To má viditeľný vplyv na spomalenie investičnej aktivity, nárast opatrnosti a slabý dopyt po pracovnej sile. Slovensko, ako malá otvorená ekonomika so závislosťou na automobilovom a priemyselnom exporte, sa tak nachádza v obzvlášť zraniteľnej pozícii.
Okrem externých faktorov je však potrebné otvorene hovoriť aj o vnútorných slabinách – absencii jasného konsolidačného plánu verejných financií, nízkej úrovni inovácií a nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily. Dlhodobo je nevyhnutné, aby Slovensko začalo presun od modelu s nízkou pridanou hodnotou k znalostnejšej ekonomike a zvýšilo investície do výskumu, vývoja a kvalitnej verejnej správy.
Slovensko dnes čelí nie colnej vojne, ale strate tempa rastu. Aktuálne napätie v globálnom obchode, vyvolané najmä americkými clami, je len katalyzátorom problémov, ktoré sme mali už dávno riešiť. Vláda by preto nemala sústrediť svoju pozornosť len na krátkodobé opatrenia typu garancie cien energií, ktoré síce tlmia symptómy, no neriešia príčiny zraniteľnosti našej ekonomiky.
Ak chceme zvýšiť odolnosť voči globálnym otrasom, je nutné presunúť ťažisko hospodárskej politiky smerom k podpore produktivity a inovácií. To znamená systematické investície do výskumu, vývoja, inovatívnych firiem a kvalitného školstva – nie nárazové výzvy, ale stabilné a predvídateľné schémy. Ďalšou úlohou by malo byť zlepšiť fungovanie verejnej správy a regulačného prostredia. Slovenskí a zahraniční investori opakovane upozorňujú na nepredvídateľnosť verejných financií, komplikované povoľovacie procesy a nedostatok pracovnej sily. Tu nejde o peniaze, ale o organizáciu štátu. Treba sa taktiež zamerať na aktívnu politiku zamestnanosti. Pomoc firmám je dočasná, ale pomoc ľuďom pri zmene zamestnania – cez rekvalifikáciu a mobilitu – má dlhodobý efekt. Slovensko má stále desaťtisíce voľných miest v rastových sektoroch, ale chýba koordinácia a podpora prechodu medzi regiónmi a odbormi.
Zároveň musíme prestať odďaľovať konsolidáciu verejných financií na výdavkovej strane a dať trhu jasnú správu, kde smerujeme v najbližších rokoch. Demografia a výška dôchodkov sú výzvou všade vo svete, Neistota je dnes pre investorov a ľudí väčší problém ako samotné clá. Túto neistotu však „neimportujeme“ z Ameriky, ale vytvárame si ju samy doma. Slovensko sa nesmie uzatvoriť do režimu prežitia, potrebujeme nielen prežiť túto krízu, ale vykročiť smerom k vyššej budúcej pridanej hodnote, nestačí sa len zamýšľať nad zdražovaním úrovne súčasnej pridanej hodnoty.
Autor: Tomáš Boháček, analytik 365.bank, Úvodné ilustračné foto: Deng Xiang / Unsplash.com
