Ceny pohonných hmôt na Slovensku v 24. týždni (9.- 16.6.2025) sa vyvíjali zmiešane. Zatiaľ čo na cenách benzínu sme videli cenový pokles o 0,07 %, teda o 0,001 €/l a cenovo sa znížili na úroveň 1,495 €/l, ceny nafty zostali oproti minulému týždňu bez zmeny na úrovni 1,393 €/l.
Špekuluje sa, do akej miery môžu aktuálne nepokoje ovplyvniť ceny pohonných hmôt na Slovensku. Zatiaľ však ide o málo pravdepodobný scenár s obmedzeným dopadom na domácich spotrebiteľov. Ceny PHM sú aktuálne približne o 20 % nižšie ako pred tromi rokmi, a hoci geopolitické napätie môže spôsobiť mierny nárast cien ropy, očakáva sa zvýšenie cien v jednotkách centov za liter, nie dramatické zdraženie.
Ropa prelomila kľúčovú rezistenciu a blíži sa k 80 USD. Cena ropy aktuálne rastie a pohybuje sa okolo úrovne 77 USD za barel, čo predstavuje výrazný odraz od hranice 70 USD. Práve úroveň 70 USD je vnímaná ako silná technická aj psychologická bariéra, ktorú sa trhu po viacerých neúspešných pokusoch konečne podarilo preraziť. Za týmto pohybom stojí najmä zhoršujúca sa geopolitická situácia na Blízkom východe. Z technického pohľadu sa po prelomení 70 USD otvoril priestor pre ďalší rast, pričom najbližší cieľ leží v pásme 80–82 USD. Na druhej strane, ak by došlo k upokojeniu situácie, ropa môže čeliť krátkodobej korekcii.
Akciové trhy, na rozdiel od ropy, zatiaľ preukazujú pozoruhodnú odolnosť napriek vyhroteniu situácie na Blízkom východe pri ozbrojenom konflikte medzi Iránom a Izraelom. Reakcia investorov je len mierne negatívna, čo naznačuje, že aktuálny konflikt zatiaľ nie je vnímaný ako systémové riziko pre globálnu ekonomiku. Hoci je na trhu cítiť zvýšenú averziu k riziku, prejavuje sa najmä vyšším dopytom po bezpečných aktívach, ako sú štátne dlhopisy či zlato, ktoré sa obchoduje v blízkosti historických maxím na úrovni 3400 USD za uncu. Kľúčové je, že zatiaľ nedošlo k priamemu ohrozeniu dodávok ropy ani k narušeniu globálneho obchodu. Trhy predpokladajú, že Hormuzský prieliv, strategická tepna pre svetový obchod s ropou, ostane priechodný. Jeho blokácia by znamenala vážne dôsledky aj pre samotný Irán.
Podľa viacerých zdrojov prezident Donald Trump schválil operačný plán na potenciálny vojenský zásah proti Iránu, ktorý by mohol byť realizovaný už v priebehu najbližších dní. Konečné rozhodnutie zatiaľ nepadlo, no Spojené štáty už vysunuli významné vojenské kapacity do regiónu, vrátane bombardérov, tankovacích lietadiel a lietadlových lodí.
Zvláštnu pozornosť pritom púta možnosť nasadenia tzv. „bunker buster“ bômb GBU-57 MOP, ktoré sú schopné zasiahnuť hlboko zakopané jadrové zariadenia ako iránske centrum Fordow. Práve táto možnosť naznačuje, že USA by v prípade zásahu išli po jadrových cieľoch s cieľom výrazne obmedziť schopnosť Iránu pokračovať vo vývoji zbraní hromadného ničenia.
Trump sa verejne vyjadril, že „ešte nerozhodol“, no dodal, že rozhodnutie môže prísť „jednu sekundu pred útokom“, čím ďalej stupňuje napätie na globálnych trhoch. Zároveň telefonoval s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom a potvrdil pokračovanie úzkej koordinácie s izraelskými obrannými silami.
Matej Bajzík, analytik finančných trhov XTB
