Cez víkend opäť prebehla tradičná jesenná zmena času a ručičky hodiniek sme si posunuli v noci zo soboty na nedeľu späť z tretej hodiny na druhú. Prečo sa ale čas mení a má ešte takýto posun zmysel?

Zmena času bola pôvodne zavedená zhruba 100 rokov dozadu za účelom šetrenia energie počas prvej svetovej vojny (aby sa muselo menej svietiť) a následne bola obnovená počas druhej svetovej vojny, kedy bolo potrebné čo možno najviac efektívne využívať denné svetlo. Základnou myšlienkou bolo, že posunutím hodín sa ušetrí energia, pretože ľudia budú využívať viac denného svetla. Tento koncept bol v priebehu nasledujúcich dekád viackrát zrušený a obnovený a štandardom sa stal pred približne 50 rokmi kvôli vysokým cenám ropy počas ropných šokov. Svet sa ale postupne výrazne mení a naskytá sa teda otázka, či má v dnešnej dobe ešte tento koncept zmysel alebo nie.

Odpoveď na túto otázku sa líši v závislosti od toho, na čo sa presne pozeráme. Vo väčšine oblastí sa ale odborníci zhodujú, že tento posun má skôr negatívne dopady. Začnime vzťahom k energii. Vzťah k úspore energie z pohľadu minulosti je dnes zanedbateľný napríklad aj kvôli tomu, že sme klasické žiarovky vymenili za úsporné. V tejto oblasti sú teda úspory minimálne, niektoré dáta hovoria aj o tom, že môže byť efekt dokonca opačný, lebo po posunoch času ľudia využívajú viac kúrenie či klimatizáciu. V jednom z výskumov, ktorý bol realizovaný v USA v roku 2006 vyšlo najavo, že spotreba energie po posune dokonca mierne vzrástla. Iné štúdie zase ukazujú, že posun času malé množstvo energie naozaj šetrí aj dnes. V minulosti bola tiež štruktúra práce diametrálne odlišná od tej dnešnej. Veľká časť populácie pracovala v poľnohospodárstve, kde bolo denné svetlo potrebné. Dnes ale v poľnohospodárstve v rozvinutých krajinách pracuje oveľa menej ľudí. Výsledky výskumov sú v tejto oblasti rozdielne, určite však nemôžeme povedať, že by boli prínosy nesporné a jednoznačné.

Tomáš Vranka, analytik, XTB