Po skúsenostiach pri uplatňovaní pohľadávok v rámci reštrukturalizácie reťazcov s prevahou predaja potravín majú výrobcovia a dodávatelia sietí odôvodnené obavy. Príklady z nedávnej minulosti ukazujú, že v prípade neúspešného podnikania dostanú od odberateľa len malú časť dlžnej sumy.
V súvislosti so vstupom poľského retailového hráča na náš trh sa prakticky vôbec nehovorí o tom, aké dôsledky môže mať jeho prípadný odchod. Ekonomické ukazovatele Biedronky a jej matky, portugalskej skupiny Jerónimom Martins, vyzerajú impozantne, no je potrebné byť obozretný. Nie je to tak dávno, keď silná poľská Private equity Enterprise Investors (EI) vstúpila na trh akvizične keď v roku 2018 kúpila celú sieť CBA Slovakia. Za 18 miliónov eur získala zabehnutú sieť 300 obchodov. EI investovala do rebrandingu na Potraviny Kačka a rozostavala logistické centrum. Bežná operatíva na vysokokonkurenčnom retailovom trhu však postupne začala dostávať trhliny. Platby dodávateľom nechodili načas dlhšiu dobu. Chýbali ľudské zdroje, zdražela cena práce a mnohí zamestnanci odišli pracovať ku konkurencii. Potraviny Kačka ani nedokončili rebranding, zmrazenie účtov spoločnosti bankou skončilo konkurzom v roku 2019, pričom ešte pár dní pred konkurzom si údajne reťazec objednával tovar. Mnohí dodávatelia boli sklamaní, ale boli poučení z kauzy Carrefour a nepredlžovali dodávateľsko-odberateľské kontrakty respektíve dodávali tovar až po zaplatení za ten predošlý. Pre viacerých hráčov tento krach znamenal aj citeľný výpadok tržieb, lebo prišli o stabilný predajný kanál v dobrých lokalitách.
Každá minca má dve strany. Vstup nového obchodného reťazca na slovenský trh znamená aj vytvorenie nových pracovných miest, investície, širší výber tovarov, ktoré doteraz na trhu neboli, alebo lákavé cenové promócie. Na strane druhej podnikanie je vždy riziko a prílišná závislosť na jednom odberateľovi sa nemusí vyplatiť. Ohrození sú predovšetkým menší a lokálni dodávatelia. Zvyčajne prispôsobia svoje podnikanie požiadavkám reťazca, nakúpia technológie, najmä ľudí a po ukončení spolupráce majú problémy s odbytom, kapacitami a ľudskými zdrojmi. V prípade zadržania tovaru môže ísť aj o problémy existenčné.
Minulý rok takto zadržala tovar z e-shopov prepravná firma 123kuriér. V kľúčovej predvianočnej sezóne išlo o vážne narušenie logistiky a biznisu najmä pre menšie e-shopy. Investovali do tovaru, ktorý nikdy nebol doručený zákazníkom a nikdy z neho neboli tržby. Poškodení boli dodávatelia, prepravcovia aj samotní kuriéri, ktorí nedostali mzdu. Dlh, ktorý skrachovaná firma zanechala, sa pohybuje údajne medzi dvoma až piatimi miliónmi eur. Skupina poškodených dodávateľov a odberateľov firmy má na Facebooku 2 093 členov.
Oveľa smutnejší je príbeh firmy Retail Value Stores, ktorá na Slovensku prevádzkovala päť hypermarketov Carrefour. Dodávatelia ešte počas pôsobenia Carrefouru v roku 2015 odmietli tolerovať neplatenie faktúr a platiť rôzne absurdné sankcie uvedené v zmluvách drobným písmom. Tovar si sami sťahovali z regálov a odvážali k iným, serióznejším obchodným partnerom. Carrefour generoval stratu, ktorá pred jeho koncom bola vraj až 17 miliónov eur. Hoci do reťazca dva roky pred jej koncom vstúpil nový investor, z pôvodných pohľadávok vyplatil iba 3,5 %.
Pri množstve legislatívnych úprav, zvyšovaní DPH a transakčnej dani, zvyšovaní príplatkov za prácu cez sviatky a víkendy, je namieste otázka, prečo sa nechystá legislatívna ochrana dodávateľov. Nie je predsa fér, ak štát umožňuje podnikateľovi, aby dlhodobo neplatil za tovary a služby, zakrýval problémy a následne po sebe zanechal obrovské dlhy a zostal nepotrestaný. Odborníci tvrdia, že samotný vstup reťazcov na mladý slovenský trh nikdy nemal zdravý legislatívny rámec. V divokých deväťdesiatych rokoch chýbali zákony a vyhlášky, prichádzali často až v dôsledku rôznych káuz a ako reakcia na konanie reťazcov. Pokusy o zásadnú reguláciu a drakonické pokuty za posledné roky sa ale nestretli s pozitívnou odozvou. Mnohé boli dokonca v rozpore s pravidlami voľného trhu a nariadeniami EÚ. Podmienky vstupu reťazcov na trh a koncentrácia sietí by mala byť posudzovaná prísnejšie a nielen Protimonopolným úradom. Napokon ide o ochranu trhu a domáceho podnikateľského prostredia.
Kým samotná EÚ za posledné roky oveľa prísnejšie postupuje voči rôznym ázijským e-shopom a voči nekalým marketingovým praktikám a fiktívnym zľavám v online prostredí, kamenné siete zostávajú akoby na okraji záujmu. Pritom z Francúzska sú známe diplomaticky povedané „diskutabilné postupy“ spomínanej siete Carrefour voči svojim dodávateľom a franšízantom. Hovorí o tom dokument „Hypermarkety: koniec impéria?“. Ani na Slovensku nezostali na Carrefour dobré spomienky a po jeho krachu v roku 2018 vlastne iba miliónové dlhy. Pritom to bola prvá značka, ktorá sa na Slovensku sústredila len na veľkoplošné hypermarkety. Prvý otvorila v roku 2000 v Petržalke. Pamätné je však lákanie stoviek spotrebiteľov na zľavy pri nedostatku tohto tovaru v zľave. V nákupnom centre Polus (dnes VIVO! Bratislava) a OC Danubia prebiehali dokázali spôsobiť dopravný kolaps. Tieto promócie svojho času „odmenila“ SOI pokutou. Po viacerých výmenách vlastníkov zrejme firmu „vytuneloval“ jej majiteľ a manažér. Novému investorovi zostala len značka so zlým renomé. Reťazec nedokázal reštartovať.
Problematická bola aj veľkosť hypermarketov. Doteraz sa noví majitelia obrovských priestorov po Carrefoure a holandskej Hypernove, ktorá tu pôsobila v rokoch 2001-2013, trápia s ich efektívnym prenájmom. Z mestotvorného a urbanistického hľadiska sú takéto dlho nevyužívané alebo nedostatočne obsadené priestory takisto vnímané negatívne.
Potenciálne negatívne dopady na lokálnych producentov a dodávateľov by mal minimalizovať kvalitný legislatívny rámec. Zároveň nie je zákonne uspokojivo vyriešené ani odškodnenie zamestnancov. Kým na hromadné prepúšťanie v iných sektoroch a v počte niekoľko sto ľudí okamžite reagujú vládni predstavitelia, krach Potravín Kačka, ktorý pripravil o prácu až 1800 ľudí, zostal takmer nepovšimnutý (pomáhalo im mesto Lučenec, teda samospráva, nakoľko tu mala firma sídlo). Ex-zamestnanci nedostali ani mzdu, pričom často išlo o ľudí s nízkym príjmom a z vidieckych oblastí.
red, zdroj: archív
