Inflácia zvoľňovala aj v októbri, stále však ostávala vysoko nadpriemerná. Smerom nadol ju tlačí predovšetkým silný bázický efekt, t.j. vysoká minuloročná porovnávacia základňa. Tá sa prejavuje najmä pri cenách potravín, či bežných tovaroch. Cenová korekcia u potravín, ktorú sme mohli pozorovať počas leta, sa však nateraz zastavila. Zmiernenie dynamiky medziročnej inflácie potravín išlo posledné dva mesiace výlučne už len na vrub bázického efektu. Po letnom zdražení prispeli v októbri k spomaleniu inflácie opäť aj ceny pohonných hmôt, ktoré klesli v reakcii na vývoj cien ropy na svetových trhoch. Naopak, zvýšené mzdové tlaky v ekonomike (spätná indexácia miezd) naďalej bránia ústupu inflácie v službách.
Podľa údajov Štatistického úradu sa ceny na Slovensku v októbri v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom v priemere zvýšili o 0,2%. Dynamika ich medziročného rastu sa tak zvoľnila z 8,2% na 7,1%, t.j. na najnižšiu úroveň od konca roka 2021. S postupným ústupom inflácie potravín sa spomaľuje i inflácia ohrozených skupín obyvateľstva. Inflácia domácnosti dôchodcov bola v októbri ľahko nižšia ako priemerná inflácia, keď sa spomalila z 7,9% na 6,8%. Rýchlejšie ako v priemere ale ceny stále rastú nízkopríjmovým domácnostiam – inflácia sa u nich zatiaľ spomalila len z 8,5% na 7,3%. Inflácia domácnosti zamestnancov, ktoré tvoria gro všetkých domácností, zvoľnila z 8,2% na 7,2%.
K zmierňovaniu inflácie posledné mesiace prispieva najmä spomaľujúci medziročný rast cien potravín. I v októbri boli potraviny zodpovedné za približne polovicu spomalenia dynamiky celkovej medziročnej inflácie. Na rozdiel od predchádzajúcich mesiacov však ústup inflácie potravín ide výlučne už len na vrub silného bázického efektu. Jemná korekcia cien, ktorú sme mohli pozorovať počas neskorej jari a leta (aj po očistení o sezónu), sa nateraz zastavila. Ceny potravín v októbri v priemere zdraželi o 0,2%, a to aj po zohľadnení tradičných sezónnych výkyvov. V porovnaní so septembrom síce zlacnelo ovocie a nepatrne aj mäso, tento pokles sa dá pripísať výlučne na vrub tradičnej sezóny. Naopak, zelenina zdražovala mierne pomalšie ako je v úvode jesene bežné. To sa prejavilo aj na výraznejšom zvoľnení dynamiky medziročného rastu jej cien – z 16,2% na 6,8%. Jednociferný medziročný rast cien si v októbri pripísalo i ovocie (5,7%), mlieko, syry a vajcia (7,7%) a mäso (9,1%). Ceny olejov a tukov (vrátane masla) boli dokonca o 8,2% lacnejšie ako v rovnakom období minulého roka. Naopak, silný rast cien pretrváva najmä u cukru a cukroviniek (17,9%), t.j. u komodity (cukor), u ktorej sa zdražovanie prejavilo najneskôr a ktorá svoje maximum na svetových trhoch stále len hľadá. V priemere sa medziročný rast cien potravín v októbri zvoľnil z 11,3% na 8,9%. Do jednociferných úrovni sa vrátil po prvýkrát od februára 2022, pričom bol najnižší od januára 2022.
K spomaleniu medziročnej inflácie v októbri prispela aj tzv. dopytová inflácia, a to najmä v dôsledku bázického efektu (vysokej porovnávacej bázy z minulého roka), ale najskôr i v dôsledku uvoľnenia tlaku na ceny tovarov (úzke hrdlá, sekundárne efekty cien energií), či slabšieho domáceho spotrebného dopytu, ktorý by mohol tlačiť na marže obchodníkov. Dopytová inflácia meraná indexom cien trhových služieb a obchodovateľných tovarov (prepočet UniCredit Bank) v októbri síce v priemere vzrástla o 0,6%, dynamika jej medziročného rastu sa ale zvoľnila z 9,4% na 8,7% a bola tak najnižšia od júla minulého roka. Ústup inflácie sme opäť pozorovali predovšetkým u bežných obchodovateľných tovarov. Tie v porovnaní so septembrom síce zdraželi o 0,5%, dynamika ich medziročného rastu sa spomalila z 8,4% na 7,2%. Zmierňovanie medziročného rastu cien je pritom možné pozorovať naprieč rôznymi kategóriami tovarov.
Pri trhových službách uberá inflácia nohu z plynu výrazne pomalšie. Inflácia služieb sa v októbri dokonca opäť mierne zrýchlila. Služby v porovnaní so septembrom v priemere zdraželi o 0,6% a dynamika ich medziročného rastu sa tak zrýchlila z 11,2% na 11,3%. Dôvodom pomalšieho ústupu inflácie v oblasti služieb sú najskôr zvýšené mzdové tlaky, ktoré sa prelievajú do vyššej ceny niektorých služieb, kde cena práce tvorí podstatnú časť koncovej ceny. Rast cien služieb ale najskôr stále podporujú aj sekundárne efekty vyšších cien energií a potravín. V októbri infláciu služieb opäť podporili i vyššie ceny telekomunikačných služieb, či vyššie ceny vo vzdelávaní spolu so zahájením nového semestra (terciárne vzdelávanie – poplatok za externé štúdium). Silný, dvojciferný rast cien si držia stále najmä rekreačné a kultúrne služby, kaderníctva, či reštaurácie.
Po letnej pauze v októbri k spomaleniu inflácie znova prispeli pohonné hmoty. Tie reagovali na korekciu cien ropy na svetových trhoch a v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom v priemere zlacneli o 3,5%. O niečo výraznejší pokles cien sme pozorovali u cien benzínov, medzimesačne však zlacnela i nafta. Dynamika medziročného poklesu cien pohonných hmôt sa v októbri prehĺbila z 0,6% na 6,3%.
Zvoľnenie inflácie sa prejavuje aj na vnímaní inflácie podľa spotrebiteľského barometra Štatistického úradu. To sa zmiernilo z 10,0% na 9,4% (prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí) a bolo najnižšie od marca minulého roka. Ešte citeľnejšie sa posledné mesiace zmiernili inflačné očakávania – tie v októbri klesli (z 2,7% na 2,5%) na najnižšej úrovni od začiatku roka 2018 (prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí). Zmierňujúce sa inflačné očakávania v kombinácií so slabým spotrebným dopytom by mohli postupne tlačiť na marže obchodníkov a zmierňovať tak aj rast dopytovej inflácie.
Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) sa v októbri nezmenil, dynamika jeho medziročného rastu sa ale ďalej spomaľovala z 10,4% na 8,7% – najnižšia hodnota od decembra 2021.
Inflácia má svoj vrchol už za sebou a v zvoľňovaní dynamiky medziročného rastu bude pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch. Zmierňovanie (medziročnej) inflácie bude podporovať silný bázicky efekt, inými slovami vysoká porovnávacia základňa z minulého roka, ale ruku k dielu najskôr pridá i slabnúci domáci spotrebný dopyt. Naopak, zvoľňovanie inflácie by i naďalej mohli pribrzďovať rastúce mzdy, ktoré budú brzdiť najmä spomaľovanie inflácie služieb, ale i aktuálne vyššie ceny ropy na svetových trhoch. V priemere by podľa našich prepočtov mala inflácia tento rok dosiahnuť 10,7% a v závere roka by sa mohla pohybovať tesne nad 6%. Budúci rok by sa potom mala hýbať na úrovni okolo 4-5%. Kľúčové pre rast cien budúci rok budú opäť rozhodnutia o regulovaných cenách energií na bývanie. Predpokladáme pritom, že k plnému premietnutiu trhových cien energií do cien plynu, tepla a elektriny pre slovenské domácnosti nepríde ani v budúcom roku a štát rast cien týchto položiek bude opäť čiastočne tlmiť.
Autor: Ľubomír Koršňák, analytik
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky
