Zväz obchodu SR (ZO SR) jednoznačne odmieta pravidelne opakujúce sa tvrdenia, že na zdražovaní potravín sa najväčšou mierou podieľajú obchodníci.
Základný tlak na rast cien vytvára niekoľkoročná proinflačná politika Európskej centrálnej banky, ktorej cieľom je inflácia tesne pod 2% v strednodobom termíne pre celú eurozónu, t.j. v krajinách, ktoré používajú menu euro. V marci bola medziročná miera inflácie v Slovenskej republike na úrovni 2,7%. Zdroj:https://www.ecb.europa.eu/mopo/html/index.en.html.
„Ak teda na Slovensku rastú ceny rýchlejšie ako v Európskej únii, mali by sme príčiny hľadať tam, kde sa naše podmienky líšia od ostatných krajín EÚ“, upozornil Martin Katriak, prezident ZO SR. „Ihneď zbadáme niekoľko závažných faktorov, ktoré ovplyvnili predovšetkým cenu práce: podstatné zvýšenie mzdových nákladov, ktoré sa výraznou mierou dotklo nielen odvetvia obchodu ale aj výroby: zvýšenie minimálnej mzdy a mimoriadne navýšenie príplatkov za prácu v sobotu, nedeľu, sviatky a za prácu v noci. Ďalšia etapa zvyšovania príplatkov vstúpila do platnosti práve včera, 1. mája,“ uviedol Katriak.
Významným faktorom, ktorý má priamy vplyv na cenu práce, bolo tiež rozhodnutie o povinnom poskytovaní príplatkov na rekreáciu. „Všetky tieto legislatívne úpravy sa udiali v príliš krátkom čase na to, aby ich podnikatelia v obchode stihli postupne absorbovať,“ dodal 1. viceprezident ZO SR Pavol Konštiak. „Takýto prudký nárast mzdových nákladov, ktorý sa nezakladá na zvyšovaní produktivity práce, sa nevyhnutne prejavuje aj v raste cien.“
Navyše, „v rovnakom období dochádza k rastu regulovaných cien energií, či je to elektrina alebo plyn“, upozornil Konštiak. „Na žiadnu z týchto okolností, ktoré sa priamo premietajú do nákladov podnikateľa, nemajú obchodníci žiadny vplyv a dosah,“ zdôraznil.
Pamätáte si ešte korkové zátky na šumivých vínach značky Hubert? Bolo to naozaj dávno. Výrobca zo Serede sa však v nasledujúcich mesiacoch vráti k prírodným obnoviteľným materiálom, idúc tak nad rámec nedávno prijatej Smernice EÚ o zákaze mnohých kategórií jednorazových plastových výrobkov a pripravovanej novely Zákona o odpadoch, ktorá má vstúpiť do planosti 1.1.2021.
Podobné opatrenia chystá prevažná väčšina obchodných spoločností, ktoré sú členmi Zväzu obchodu SR. Najväčší slovenský obchodný reťazec COOP Jednota už nahrádza vo svojich predajniach plastové slamky, tyčinky do uší a plastový riad vlastných značiek výrobkami, ktoré sú šetrnejšie k životnému prostrediu. Už dávnejšie vyradili klasické „igelitky“ a nahradili ich taškami z rozložiteľných materiálov. Ďalší slovenský reťazec, skupina CBA, už tiež ukončila nákup celého radu jednorazových plastových výrobkov a plánuje len ich dopredaj. Prakticky všetci členovia ZO SR sa intenzívne pripravujú na podmienky v súvislosti s prijímaním nových právnych predpisov ohľadom používania jednorazových výrobkov z plastov (vatové tyčinky do uší, príbory, taniere, slamky, miešadlá na nápoje, paličky k balónom, nádoby na potraviny a poháre vyrobené z expandovaného polystyrénu) na európskej aj národnej úrovni.
S rovnakou zodpovednosťou sa ZO SR stavia aj k otázke zálohovania obalov na nápoje, i keď podľa názoru Zväzu existujúci návrh zákona nerieši skutočné problémy odpadového hospodárstva a ochrany životného prostredia na Slovensku. ZO SR naďalej zastáva názor, že
prijímané riešenia majú využívať doterajšie pozitívne skúsenosti, majú byť efektívne, finančne únosné a predovšetkým natoľko domyslené, aby sa nemuseli znovu meniť o niekoľko rokov.
O počte nápojových obalov na slovenskom trhu a teda o veľkosti úlohy, ktorú by obchodníci mali prípadným zálohovaním riešiť, informuje maloobchodný audit spoločnosti Nielsen. Počet predaných kusov plastových fliaš vo vybraných nápojových kategóriách (pozn. minerálne a stolové vody, malinovky, pivo a radlery, džúsy, ľadové čaje, sirupy a energetické nápoje) dosiahol v maloobchode, vrátane čerpacích staníc (t.j. bez pohostinských zariadení), za posledných 12 mesiacov (apríl 2018 až marec 2019) 570 miliónov kusov. Jana Magicová, Client Service Manager Nielsen, upresňuje: „Pre ilustráciu množstva nakúpených plastových fliaš v týchto nápojových kategóriách si predstavme spotrebu na jedného Slováka, ktorá sa dostala cez hranicu 100 kusov fliaš ročne. Celkový počet predaných kusov nápojov v maloobchode medziročne narástol o viac ako 5 %, plastové balenia rástli trochu pomalším tempom – o necelé 3 %. Rýchlejšie ako plastové fľaše rástli plechovky, ktoré posilnili svoje postavenie vo všetkých kategóriách, najvýraznejšie je to viditeľné pri pivách, radleroch a energetických nápojoch.“
Významnosť plastových fliaš je najväčšia v kategórii minerálnych a stolových vôd, kde je podiel plastových balení takmer 100 %. Približne 90 % z celkového počtu predaných kusov tvoria plastové fľaše aj v limonádach a ľadových čajoch. Naopak, drvivá väčšina predajov – viac ako 90 % – energetických nápojov sa realizuje v plechovkách, podobne vysoký podiel – takmer dve tretiny – celkového počtu kusov piva a radlerov sa predá v maloobchode v balení plechovky. Jana Magicová vysvetľuje aj trend vývoja predaja balení v skle: „Celkový predaj balení v skle stagnuje. Ich počet medziročne poklesol v najväčšej kategórii piva a radlerov, kde tvorí v rámci typov balenia sklo viac ako štvrtinu predaných kusov. Naopak, mierny nárast zaznamenalo sklo v džúsoch a sirupoch, kde je však podiel sklenených balení oveľa nižší ako pri pive.“
„O našej dobrej vôli a snahe pozotívne prispievať k riešeniu nakladnia s jednorazovými obalmi, či už to budú PET fľaše alebo plechovky, svedčí aj aktívna účasť ZO SR pri príprave správcovskej organizácie, ktorá bude poverená dohľadom pri nakladaní s nápojovými obalmi“, informoval Martin Katriak.
„Otázkou stále zostáva správanie sa spotrebiteľa“, upozornil Pavol Konštiak. „Napriek vysokej miere deklarovanej ochoty prijať systém zálohovania obalov na nápoje, spotrebiteľ nie je zatiaľ dostatočne informovaný o tom, čo takýto systém bude vyžadovať a koľko to bude stáť“, dodal Konštiak.
„Otvorenou otázkou je stále aj vplyv zálohovania PET fliaš a plechoviek na existujúci systém triedeného zberu, ktorý je od roku 2001 budovaný z prostriedkov výrobcov a dovozcov. Zavedenie zálohovania bude viesť k strate v systéme triedeného zberu približne v hodnote 4 mil. eur ročne. To samozrejme budú musieť uhradiť výrobcovia ostatných druhov plastov a kovových obalov čo sa v praxi prejaví rastom recyklačných poplatkov,” pripomenul Michal Sebíň, predseda Environmentálnej sekcie ZO SR.
Zdroj a foto: ZOSR
