Spotrebiteľská inflácia v marci prekvapila silným rastom. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa ceny v marci zvýšili v priemere až o 0,6% a dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 2,3% až na 2,7%. Dôvody silného marcového zvýšenia cien nájdeme hneď vo viacerých kategóriách – od potravín, cez pohonné hmoty až po dopytovú infláciu. Mierne sa zrýchlil aj rast regulovaných cien (z 3,8% na 3,9%), a to v dôsledku zvýšenia cien tabaku a cigariet.
K rastu cien v marci najvýraznejšie prispeli ceny v doprave, ktoré boli zodpovedné za približne tretinu medzimesačného zvýšenia cien. Ceny ropy na svetových trhoch vo februári a marci ďalej rástli, čo sa s miernym oneskorením postupne dostávalo aj do cien benzínov a nafty na slovenských benzínových pumpách. Ceny pohonných hmôt v marci vzrástli o 2,4% a dynamika ich medziročného rastu sa tak vrátila do kladných hodnôt (cca 2%). Ceny pohonných hmôt však tento raz neboli osamotené a boli zodpovedné len približne za tretinu marcového rastu v kategórií doprava. Výrazný rast cien zaznamenali aj ceny dopravných služieb (najmä leteniek – o 17,6%, nie je vylúčené, že sinejší marcový rast ich cien mohol čiastočne súvisieť aj s vyšším dopytom kvôli návratu zahraničných Slovákov na prezidentské voľby) a cien ojazdených motorových vozidiel (o 10,1% – tradičný rast, tento rok však o mesiac posunutý z februára na marec).
Len o niečo miernejší príspevok k medzimesačnej inflácií (rovnako približne tretina) zaznamenali v marci ceny potravín, ktoré sa v marci zvýšili v priemere až o 1,0%, čo sa premietlo i do ďalšieho zrýchlenia medziročného rastu cien potravín z 2,5% na 3,1%. Rast cien potravín bol v marci plošný a nedá sa pripísať ani na vrub sezónnym výkyvom cien. Zdrojov rastu mohlo byť hneď niekoľko – od vyšších cien vstupov (energie, poľnohospodárske komodity) až po legislatívne zmeny, ktoré zvyšujú náklady výrobcov (cena práce – príplatky za prácu v noci a cez víkend), či predajcov (príplatky a nový odvod obchodných reťazcov). Určiť presnú váhu jednotlivých zdrojov rastu je náročné. Po januári sa do cien dostala pravdepodobne i ďalšia časť nového odvodu, ktorá by mohla v priebehu apríla a najmä mája po zrušení odvodu korigovať ceny potravín aspoň čiastočne smerom nadol. Predpokladáme však, že z medziročného rastu cien potravín netvoril nový odvod obchodných reťazcov viac ako tretinu. Aj po tejto korekcii by tak ceny potravín mali byť medziročne vyššie, navyše medzimesačný pokles v apríli a máji pred nástupom novej úrody budú tlmiť i ostávajúce faktory (vyššie ceny vstupov, sezónne faktory). Nedá sa ani vylúčiť, že reťazce v prvých týždňoch dočasne využijú zrušený odvod na vyššie marže, silná konkurencia na trhu však postupne (v priebehu pár mesiacov) odvodový bonus v cenách úplne vymaže.
Dopytová inflácia sa v marci zotavila a korigovala prekvapivý februárový pokles. Index cien trhových služieb (bez imputovaného nájmu) a obchodovateľných tovarov (bez pohonných hmôt) – prepočet UniCredit Bank – sa v marci zvýšil o 0,6%, pričom dynamika jeho medziročného rastu sa zrýchlila z 1,8% naspäť na 2,2%. Korekciu smerom nahor sme po prekvapivom februárovom spomalení mohli pozorovať najmä v prípade cien tovarov. Svoju rolu tu zohral aj už zmieňovaný posun zvyšovania cien ojazdených motorových vozidiel (približne tretina medzimesačného rastu cien tovarov), rast cien však v marci zaznamenali aj niektoré ostatné kategórie tovarov (nad rámec sezóny sa zvyšovali najmä ceny tovarov pre bývanie – nábytok, bytový textil a podobne). V marci sa ďalej zrýchľoval aj rast cien trhových služieb (z 3,1% na 3,3%), ktorý je dotovaný pretrvávajúcim silným rastom miezd (ktoré tvoria podstatnú časť ceny niektorých služieb).
Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímanej inflácií meranej prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v marci vzrástol o 0,7%, pričom dynamika jeho medziročného rastu sa zrýchlila z 3,0% na 3,5%. Vyššie ceny často nakupovaných položiek sa prejavili aj na vnímaní inflácie a inflačných očakávaniach podľa spotrebiteľského barometra Štatistického úradu. Vnímanie inflácie spotrebiteľmi sa v marci zvýraznilo z 3,6% na 4,2%, inflačné očakávania sa zvýšili z 6,3% na 6,8% (prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí). Sú tak ukotvené blízko niekoľkoročných maxím i nad dlhodobým priemerom a mohli by tak stále podporovať prenos vyšších miezd v ekonomike do inflácie.
Inflácia by v nasledujúcich mesiacoch mala pohybovať na úrovni blízkej marcovým číslam. Otvorenou otázkou ostáva, ako rýchlo budú obchodné reťazce korigovať ceny potravín smerom nadol po zrušení špeciálneho odvodu a do akej miery bude tento pokles korigovaný ostatnými faktormi (ceny vstupov, príplatky za prácu), ktoré tlačia ceny potravín už niekoľko mesiacov nahor. Tlak z dopytovej inflácie by sa mal stabilizovať a na prelome rokov postupne aj začať zmierňovať, a to pod vplyvom slabnúceho ekonomického rastu. Nižšie dopytové tlaky by sa mali na inflácií naplno prejaviť v roku 2020, kedy očakávame jej návrat tesne pod úroveň 2%.
S pozdravom
Autor: Ľubomír Koršňák. Analytik, Makroekonomické analýzy trhu
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej banky
