Ziskom chráneného zemepisného označenia „Trnavský slad“ sa Slovenská republika zaradila na špicu Európskej únie. Slovensko tak nie je už len jedným z najväčších exportérov sladu na svete a v EÚ, ale ako jediná krajina v únii disponuje dvomi chránenými označeniami sladu. Proces získania tejto európsky i svetovo uznávanej značky pôvodu trval viac ako štyri roky a iniciovala ho trnavská sladovňa LYCOS Malt, s. r. o., v spolupráci s odborníkom a sladovnícko-pivovarníckym historikom Jurajom Čajkom a Úradom priemyselného vlastníctva SR.
„Bol to dlhý a náročný proces, ale sme hrdí, že sme ho doviedli až do úspešného konca. História a kvalita sladu z Trnavskej tabule je taká silná a dlhá, že by bolo neospravedlniteľné, ak by sme sa do toho nepustili. Kvalita trnavského sladu vychádza nielen z pôdno-klimatických podmienok, ale stoja za ňou najmä ľudia, ktorí tu stáročia pestovali a šľachtili jačmeň sladovníckej kvality a spracovávali ho na slad,“ vysvetlil Juraj Krajčovič z Lycos Malt, ktorá je držiteľom CHZO.
„Slovensko je jedinou krajinou v Európskej únii, ktorá disponuje dvomi chránenými zemepisnými označeniami sladu. Celkovo máme 11 Zemepisných chránených označení, medzi ktoré patria napríklad oravské korbáčiky, liptovské droby či levický slad. V mene úradu chcem poďakovať kolegom a vyzvať každého výrobcu tradičných slovenských špecialít, aby sa zaujímal o toto najrenomovanejšie označenie potravín v EÚ. Úrad priemyselného vlastníctva mu bude aktívne pomáhať, pretože Slovensko má potenciál na zaregistrovanie chránených zemepisných označení oveľa väčší. Aktuálne máme v procese registrácie tri produkty – Muránske buchty, Brhlovské podlievané buchty a Liptovské šialence,“ uviedol Pavol Gregorčok, predseda Úradu priemyselného vlastníctva.
„Slovensko je veľkou-malou svetovou sladovníckou veľmocou. Napriek našej malej rozlohe sme medzi top 10 svetovými exportérmi sladu na svete a piatym najväčším v Európskej únii. Slad je najvýznamnejšia exportná komodita po prvom spracovaní v krajine. Ročne sedem slovenských sladovní zabezpečí dopyt po slade nielen všetkých pivovarov, ale aj mlynov, keďže sa pridáva ako cenná zložka do múk pre pekárske a pečivárske výrobky vyššej kvality. Ročne na Slovensku vyrobíme okolo 280 000 ton sladu, na ktorý sladovne spotrebujú viac ako 370 000 ton sladovníckeho jačmeňa prioritne od viac ako 500 poľnohospodárov na Slovensku. Hodnota exportu sladu dosahuje ročne 130 miliónov eur a významne tak prispievame k znižovaniu salda zahraničného obchodu v potravinách. Ziskom CHZO pre Trnavský slad úspechy a význam slovenského sladovníctva posúvame ešte ďalej,“ povedal Vladimír Machalík, výkonný riaditeľ Združenia výrobcov piva a sladu.
Zemepisné chránené označenie Európskej únie (CHZO) „Trnavský slad“ je potravinársky jačmenný slad svetlého plzenského typu, určený najmä na výrobu piva. Pripravuje sa z vyšľachtených certifikovaných odrôd dvojradového jačmeňa primárne vypestovaných na Trnavskej tabuli, čo je špecifická veľmi kvalitná černozem s osobitým podnebím vplývajúcim na kvalitu dopestovaného jačmeňa, ktoré sa týmto odlišuje svojou kvalitou a charakterom. V dôsledku teplého a suchého podnebia a pôdnych podmienok v tejto oblasti sú zrná väčšie, dosahujú dĺžku 8–10 mm, šírku 3–4 mm a hrúbku 3–4 mm. Obsahujú viac škrobu 64–66 % z dôvodu nižších dusíkov v zrne a teda zaručujú väčšiu extraktívnosť v slade často presahujúcu 83 %, výnimočne dosahujúcu až 85 %.
„Prvé odkazy na sladovňu v Trnave sa datujú do roku 1395, kedy bola jedna z piatich mestských brán pomenovaná „Sladovnícka brána“. Celkovo bolo v Trnave až päť sladovní. Ďalšia zmienka o tradícii výroby piva a sladu v trnavskom regióne siaha do 16. storočia, keď boli v meste Trnava dokonca dva pivovary. Do dejín pivovarníctva v Trnave sa významnou mierou zapísalo 18. storočie, keď v roku 1752 dostalo mesto povolenie od kráľovskej komory postaviť nový pivovar pri starom pivovare, ktorý už kapacitne nestačil. Prvý mestský pivovar sa postupne zameral len na výrobu sladu. V Trnave sa konávali aj pravidelné jačmenné trhy, kde roľníci a družstvá predávali svoj sladovnícky jačmeň,“ zhrnul Juraj Čajko, ktorý pôsobil celý svoj pracovný život v pivovarníctve a sladovníctve a aktívne pracoval na podkladoch pre získanie tohto renomovaného európskeho označenia kvality.
Územie Trnavskej tabule, kde je možné sladovnícky jačmeň pre „Trnavský slad“ pestovať charakterizuje zvlnená rovina, ktorá smerom na severozápad prechádza do reliéfu nížinných pahorkatín. Nadmorská výška sa pohybuje od 150 do 215 m, severozápadným smerom sa dvíha k úpätiu Malých Karpát. Územie spadá do povodia Váhu. Pôdny kryt tvoria černozeme na sprašiach a erodované černozeme. Prevládajú hlinité a lokálne ílovito-hlinité pôdy bez skeletu; sú mierne suché, s veľkou retenčnou schopnosťou a strednou priepustnosťou.
Slovenské združenie výrobcov piva a sladu (SZVPS) združuje malých i veľkých výrobcov piva a sladu na Slovensku produkujúcich 96 % trhu so slovenským pivom a 98 % trhu so slovenským sladom. Jeho cieľom je podporovať výrobcov štvrtého najväčšieho sektora slovenského potravinárstva. Pôsobí od roku 1991 a je členom európskeho združenia výrobcov piva Brewers of Europe.
Zdroj: SZVPS
