V roku 1797 sa narodil rakúsky skladateľ Franz Schubert a spisovateľka Mary Shelleyová, autorka románu Frankenstein. Tento rok je však spojený aj s iným priezviskom – Molec. Rodina Molecovcov v roku 1797 v Podpoľaní, vo Zvolenskej Slatine, založila bryndziareň. Dnes je najstaršou fungujúcou bryndziarňou na svete a jej príbeh pokračuje.
O bryndziarstve a syrárstve sa písalo ako o „najtypickejšom slovenskom priemysle“. Jeho rozmach nastal za vlády Jozefa II. Habsburského, ktorý nadviazal na reformy spustené jeho matkou Máriou Teréziou. Podpora priemyslu a živností znamenala aj podporu ovčiarstva. Dopĺňali sa zdecimované chovy, dovážali sa rôzne plemená oviec a rástla domáca produkcia vlny. Priaznivé obdobie prinieslo mnoho príležitostí aj pre staroturanské obchodnícke rodiny, ktoré boli známe svojou podnikavosťou. Na svojich
cestách od Starej Turej, cez Trenčiansku, Zvolenskú aj Liptovskú župu, mali vždy „oči otvorené“. Často prespávali na salašoch, kde kupovali od bačov mäso a maslo a k tomu dostávali darom ovčí syr, ktorý si bačovia dorábali pre vlastnú potrebu. Ovčí syr v podobe bryndze ponúkali ďalej k svojim zákazníkom. Bryndza sa stávala stále obľúbenejšou. Najskôr sa rozvážala na pltiach a vozoch, nabitá v jedľových sudoch, z ktorých časom vznikli známe geletky. S rozvojom železníc bola preprava jednoduchšia a bryndza tak ľahšie dostupnejšia.
Bryndziareň vo Zvolenskej Slatine okolo roku 1900
Prvá výroba bryndze bola vraj veľmi zdĺhavá, po starostlivom očistení a vyzretí ovčieho syra nasledovalo namáhavé ručné miesenie a vaľkanie hrudiek. Až neskôr sa začalo mletie syra na mlynoch. Najskôr ručných, postupne poháňaných motormi. Dobré meno bryndze a vynikajúce nutričné vlastnosti jej koncom 19. a začiatkom 20. storočia razili cestu do celého sveta. Úhľadné biele geletky sa dali vidieť vo všetkých väčších lahôdkarských obchodoch po celej Európe. Svojich konzumentov si bryndza našla aj v Budapešti a Viedni, kde bola vyhľadávanou delikatesou prirovnávanou k francúzskym zrejúcim syrom.
Kontinuálne priaznivé výsledky Bánoveckej mliekarne – minulý rok si pripomenula okrúhle 70. výročie vzniku – a strategické uvažovanie viedli majiteľov a manažment v ústrety rokovaniam o kúpe Bryndziarne a syrárne Zvolenská Slatina. Spoločný záujem o pokračovanie v tradícii výroby bol korunovaný úspechom. Od februára 2024 sa bryndziareň stala novým členom rodiny MILSY. „V novej ére tejto najstaršej a od roku 1797 až do dnešných čias nepretržite fungujúcej bryndziarne na svete, intenzívne pracujeme spolu s naším partnerom pre strategický marketing BrandOn na budovaní a posilnení značky,“ povedal Rastislav Lupták, konateľ Bryndziarne a syrárne Zvolenská Slatina a predseda predstavenstva MILSY.
„Pri tvorbe identity značky a následne jej novej vizuálnej podoby sme vychádzali z bohatej histórie tejto najstaršej, dodnes fungujúcej bryndziarne na svete. Nazreli sme až do počiatkov jej príbehu pred rok 1797. Sledovali sme, ako si kumšt výroby bryndze a syrov odovzdávali v rodine. Molecovcov z generácie na generáciu, ako aj dôležitosť „najtypickejšieho slovenského priemyslu“ v danej dobe, ale aj významu chovu oviec pre obyvateľstvo Podpoľania. Objavili sme množstvo príbehových aj obrazových inšpirácií z ktorých sme čerpali pri tvorbe novej podoby značky,“ vysvetľuje Branislav Burák, konateľ brandbuildingovej agentúry BrandOn a pokračuje: „Nový obalový dizajn je prvým krokom v komunikácii značky Bryndziareň a syráreň Zvolenská Slatina. Značka dostala nové logo v tvare korunky, odkazujúce na históriu a rok založenia 1797. Tiež výrazný symbol zložený z prelínajúcich sa písmen „B“ a „S“, nadväzujúci na historické Molecovské „M“ z 19. storočia. Cieľom komplexného rebrandingu je postaviť na historických základoch značku so zaujímavým príbehom. Dobre viditeľnú a identifikovateľnú v regáloch a neskôr aj v ďalšej komunikácii.“
Hlavnou kategóriou, ktorá dostala nový háv, je samotná bryndza, nazývaná aj „slovenské zlato“. V ponuke obchodov budú klasická bryndza, vyrábaná z ovčej a kravskej hrudky v pomere 50:50 a samozrejme 100% ovčia bryndza, ktorá je vyrobená len z ovčej hrudky. Doplnkovou kategóriou sú ovčie syry. Etalónom tradície bryndziarstva a dôvodom pre štart komunikácie práve v máji je májová bryndza. Je to prvá bryndza z prvého ovčieho mlieka po tom, kedy ovečky vychádzajú na čerstvú pašu. Na samom vrchole teda stojí májová ovčia bryndza, v ktorej konzument naplno pocíti rozdiel v chuti a stráviteľnosti. Ovčie mlieko je v porovnaní s kravským a kozím mliekom najtukovejšie. Ovčie syry a bryndza majú aj vďaka tomu špecifi ckú, nenahraditeľnú chuť. Mlieko je homogenizované prirodzene, teda smotana sa neoddeľuje od mlieka, ako je to u kravského. To znamená, že má menšie tukové čiastočky a viac stredne dlhých mastných kyselín, čo uľahčuje trávenie. Obsah vitamínu B2, B1, B3, B12 je dvoj až trojnásobne vyšší ako u kravského mlieka ale aj vyšší ako v prípade kozieho mlieka. Obsah vitamínu D v ovčom mlieku je 0,18 g/100 g, kým v kravskom mlieku je to iba 0,04 g/100 g. Všetko mlieko použité na výrobu bryndze a syrov zo Zvolenskej Slatiny je bezpečne pasterizované a stabilne kontrolované. „Nové produkty sú už zalistované v slovenskej sieti COOP Jednota a usilujeme o to, aby boli dostupné po celom Slovensku v sieťach Kaufland, Tesco, Lidl, Billa, Terno a v sieťach CBA a FRESH, ale aj vo veľkoobchode METRO Cash & Carry. V reťazcoch sú zalistované rôzne alternatívy z pohľadu balenia bryndze – teda 125 gramové kocky alebo 250 g valček v drevenej dyhe,“ špecifikuje Bohuslav Šiko, konateľ Bryndziarne a syrárne Zvolenská Slatina a člen predstavenstva MILSY.
Ľahká stráviteľnosť bryndze, jej výživová hodnota a bohatý obsah bielkovín a vitamínov sú veľké prednosti tejto superpotraviny. Bryndza má svoje pevné miesto nielen na bryndzových haluškách a v tradičných nátierkach, ale aj v modernej gastronómii. Za najchutnejšiu je považovaná májová bryndza, pretože sa vyrába z čerstvo nadojeného ovčieho mlieka v období, keď sa ovce voľne pasú na lúkach. V tomto čase je ich strava bohatá na čerstvé byliny a trávy, čo sa odráža na intenzívnejšej chuti bryndze.
Popri strategických akvizíciách rozširovaní výroby a investíciách kladú v MILSY dôraz aj na spoločenskú zodpovednosť. Mlieko napríklad odoberajú prioritne od dvadsiatich regionálnych farmárov v okruhu sto kilometrov od podniku. „Z hľadiska dostupnosti a kvality mlieka sme pre farmárov dlhodobým a stabilným odberateľom. Farmárom tak pomáhame dosiahnuť ekonomickú stabilitu a vytvárať priestor na rozvoj podnikania. Zároveň tým podporujeme zamestnanosť a zvyšovanie kvality
života ľudí v regióne,“ vysvetľuje Bohuslav Šiko a dodáva: „Rovnakej stratégie sa budeme držať aj pri Bryndziarni. Budeme procesy zlepšovať a zjednodušovať. Vieme, že produkcia ovčieho mlieka na Slovensku vplyvom rôznych okolností medziročne klesá. Preto je jedným z našich primárnych cieľov podporiť stabilizáciu produkcie, byť dlhodobým, rastúcim a férovým odberateľom, a zároveň spoľahlivým partnerom pre domácich producentov ovčieho mlieka. Chceme prinavrátiť chuť podnikať v tomto krásnom odvetví a zvyšovať produkciu ovčieho mlieka.“ Aktivity Bryndziarne a syrárne Zvolenská Slatina budú pod krídlami MILSY smerovať aj k tomu, aby spotrebitelia objavovali chuť bryndze a nové spôsoby jej konzumácie. Bryndza a výrobky z ovčieho mlieka svojou kvalitou a nutričným zložením majú preukázateľne priaznivý vplyv na trávenie, preto by sa mali konzumovať vo väčšej miere a nemali by chýbať na stoloch prakticky denne. Napomáhať tomu budú rôzne nové a netradičné, ale aj klasické a overené recepty. Napríklad recept na Bryndzovú nátierku ŠMIRKAS by mal byť prakticky v našej slovenskej DNA.
Zdroj a foto: BrandOn, MILSY, Bryndziareň a syráreň Zvolenská Slatina
