Výrazný pokles emisií a čistejšie životné prostredie. To nám podľa Slovákov priniesla prebiehajúca koronakríza. Vyplýva to z prieskumu, ktorý si dal počas leta vypracovať Plzeňský Prazdroj Slovensko pri príležitosti uvedenia novej stratégie udržateľného rozvoja. S pozitívami však podľa Slovákov prišli aj negatíva, za ktorými vidia najmä obmedzené možnosti socializácie či nadmernú produkciu odpadov a vyššiu spotrebu energie v domácnostiach. Až 95 % z nich preto očakáva, že firmy sa budú správať zodpovedne a prostredie sa budú snažiť udržiavať zdravé a čisté.
Aj napriek tomu, že verejné diskusie sa v posledných mesiacoch orientovali najmä na verejné zdravie či naštartovanie ekonomiky, témy ako ochrana životného prostredia zo záujmu Slovákov nevymizli. Naopak, ako ukázal prieskum, viac ako 90 % Slovákov je presvedčených, že k prírode a jej zdrojom by sme sa mali aj v súčasnosti správať zodpovedne a myslieť pritom aj na ďalšie generácie. „Takmer 60 % Slovákov tvrdí, že pre čisté a zdravé životné prostredie je nutné, aby firmy podnikali udržateľne a ľudia zmenili svoj životný štýl. Je to pre nás jasný signál, že je namieste fakt, že Plzeňský Prazdroj Slovensko sa sústreďuje na to, aby zisk dosahoval tak, že zároveň znižuje svoj dopad na životné prostredie,“ vysvetľuje Martin Grygařík, obchodný riaditeľ Plzeňského Prazdroja Slovensko.
Ako ďalej hovorí Martin Grygařík, prieskum potvrdil, že aj ľudia postupne prechádzajú k udržateľnému životnému štýlu. „Už teraz podľa výsledkov triedi odpad až 88 % Slovákov. Viac ako polovica nakupuje bezobalové výrobky, o niečo viac ľudí zasa sleduje pôvod výrobkov a nakupuje najmä tie, ktoré sú od lokálnych výrobcov a z lokálnych surovín,“ vysvetľuje obchodný riaditeľ Prazdroja na Slovensku. Opýtaní tiež prezradili, čo sú ešte ochotní robiť, aby oni sami podporili udržateľnosť a ochranu životného prostredia. Viac ako 60 % ľudí má vôľu využívať zelené zdroje energie, aj za cenu vyššieho poplatku. Podobné množstvo opýtaných by nemalo problém dávať prednosť second-hand oblečeniu pred novým. Viac ako 90 % Slovákov by pristúpilo k šetreniu vody a zhruba 3/4 našincov by vymenili osobnú dopravu za tú verejnú.
Za znížením emisií počas pandémie stojí podľa Slovákov najmä obmedzená produkcia firiem, ale aj obmedzenie leteckej dopravy či jazdy autom. „V porovnaní s minulým rokom až 40 % opýtaných jazdilo autom menej alebo vôbec. Redukciu emisií CO2 potvrdzuje aj magazín Nature Climate Change, podľa ktorého sa na Slovensku vyprodukovalo počas pandémie o 28 % menej emisií,“ vysvetľuje Martin Grygařík.
Práve redukcia emisií a uhlíková neutralita sú jedny zo zásadných cieľov Prazdroja, ktorý predstavil na najbližších 10 rokov novú stratégiu udržateľnosti s mottom „Na budúcnosť!”. „Do roku 2030 chceme byť vo výrobe piva uhlíkovo neutrálni. Rovnako sme si dali záväzok, že do tejto doby bude všetka energia v našom pivovare – tepelná i elektrická, pochádzať výhradne z obnoviteľných zdrojov. Do 10 rokov tiež chceme znížiť uhlíkovú stopu aj v rámci nášho dodávateľsko-odberateľského reťazca, a to o 30 %,“ uvádza Pavlína Kalousová, riaditeľka firemných vzťahov a komunikácie zodpovedná za udržateľný rozvoj Prazdroja.
Veľkou témou z hľadiska udržateľnosti je aj produkcia odpadov. „Prieskum ukázal, že práca z domu počas pandémie si vyžiadala svoju daň aj v podobe väčšej produkcie odpadov. Tretina opýtaných uviedla, že za toto obdobie vyprodukovala viac odpadov, než ako keď bežne chodia do práce. Viac odpadu vzniklo aj v dôsledku opatrení, ktoré si vyžadujú využívanie jednorazových obalov, rúšok či rukavíc. V Prazdroji pristupujeme k udržateľnosti komplexne a redukcia odpadov je jednou z našich hlavných priorít,“ vysvetľuje Pavlína Kalousová.
Do piatich rokov chce spoločnosť redukovať ich celkovú produkciu o viac ako 30 %. Znovu využiteľné vedľajšie produkty výroby už teraz vracia opäť do obehu na 100 %, do roku 2025 chce dosiahnuť nulové skládkovanie odpadov. Spoločnosť tiež už v januári 2020 ukončila výrobu piva v PET fľašiach pri značkách Gambrinus a Šariš, do roku 2023 pribudnú Veľkopopovický Kozel a Smädný Mních. „Vďaka tomu je už dnes naša ročná úspora v plastoch až 501 ton. V redukcii plastovej stopy chceme pokračovať. Do roku 2025 plánujeme znížiť spotrebu jednorazových plastov o 89 % a do ďalších 5 rokov ich prestať používať úplne,“ uvádza Pavlína Kalousová.
Dôležitou témou pri výrobe piva v Prazdroji je aj šetrenie vodou. „Za posledných 10 rokov sme významne znížili spotrebu vody z 2 litrov na 1,44 litra pri jednom veľkom pive. Do roku 2030 sa chceme dostať na 1,37 litra. To, že je potrebné šetriť vodou si uvedomujú nielen firmy. Takmer polovica Slovákov ňou šetrila aj v čase pandémie,“ hovorí Pavlína Kalousová.
Plzeňský Prazdroj Slovensko reflektuje aj na potreby komunít, ktoré sú priamo naviazané na okolie Pivovaru Šariš. „V rámci grantového programu Šariš ľuďom sme zdvojnásobili čiastku na podporu projektov, ktoré majú za cieľ zveľaďovať životné prostredie, prispievajú k obnove turistických atrakcií a podporujú kultúru v regióne,“ vysvetľuje Pavlína Kalousová a dodáva: „Uvedomujeme si, že ľuďom v súčasnej dobe chýba socializácia, preto sme podporili aj také projekty, ktoré na to v budúcom roku vytvoria bezpečný priestor.“
Prieskum pre Plzeňský Prazdroj Slovensko realizovala agentúra MNFORCE počas leta na vzorke 1000 respondentov.
Zdroj: Plzeňský Prazdroj Slovensko
