Rekordné horúčavy, ktoré tento rok zasiahli Slovensko, už nie sú výnimkou, ale novou klimatickou realitou. Slovenský hydrometeorologický ústav oficiálne potvrdil nový rekord maximálnej teploty vzduchu na Slovensku: 41,3 °C, nameraných 30. júna 2026 v Kamenici nad Hronom. Európa sa otepľuje približne dvakrát rýchlejšie ako globálny priemer a rastúce teploty menia aj nároky na budovy. Podľa Medzinárodnej energetickej agentúry bude globálny dopyt po chladení budov počas nasledujúcich troch desaťročí rásť o viac než 3 % ročne, čo je približne osemkrát rýchlejšie ako tempo rastu dopytu po vykurovaní za predchádzajúcich 30 rokov.
V kancelárskych budovách sa počas horúčav často rieši ten istý problém: niekto zatiahne žalúzie, iný ich otvorí, niekto zníži teplotu na klimatizácii, ďalší ju vypne. Výsledkom je vyššia spotreba energie bez stabilného tepelného komfortu.
Budovy navrhnuté podľa pôvodných tepelných štandardov dnes čelia extrémnemu tepelnému stresu. Spolu s plošným zatepľovaním by sa malo systematicky riešiť aj tienenie a chladenie. Zateplenie aj orientácia budovy sú totiž pasívne opatrenia, ktoré samy o sebe na zvládnutie rastúcich teplotných extrémov už nestačia. Nedostatočné sú aj zastarané spôsoby riadenia chladenia a tienenia. Tepelný diskomfort pritom znižuje pracovný výkon a môže vplývať na vyššiu absenciu a chorobnosť zamestnancov.
„Rozdiel medzi príjemným a nepríjemným vnútorným prostredím nerobí technológia, ale spôsob jej riadenia. Budovy, ktoré nemajú aktívne prvky, ako automatické tienenie a inteligentné chladenie, spotrebujú násobne viac energie a zároveň poskytujú ľuďom nižší tepelný komfort,“ uvádza Luboš Barborík, Country manager LOXONE Slovensko, a dopĺňa: „Správne nastavené tienenie dokáže znížiť teplotu interiéru o 3,6 až 9 °C, a to bez použitia klimatizácie.“
To, že môžete klimatizáciu alebo hlavice na radiátore ovládať cez aplikáciu, ešte neznamená, že budova funguje automatizovane. V takom prípade stále rozhoduje človek – manuálne nastavuje teplotu alebo reaguje na aktuálnu situáciu. Skutočná automatizácia znamená, že technológie v budove dokážu samostatne vyhodnocovať podmienky a navzájom spolupracovať bez potreby zásahu používateľa.
V praxi to môže znamenať napríklad automatické zatiahnutie tienenia podľa intenzity slnečného žiarenia, prepojenie žalúzií, chladenia a rekuperácie alebo využitie nočného ochladenia na predchladenie budovy ešte pred príchodom horúceho dňa. Inteligentný systém dokáže reagovať aj na predpoveď počasia, upraviť režim budovy podľa jej aktuálneho využitia pomocou zónovej regulácie, či zohľadniť výrobu elektriny z fotovoltiky a podľa dostupnej energie rozhodnúť, kedy je najefektívnejšie chladiť, vykurovať alebo nabíjať batériové úložisko.
Kľúčové tiež je, ako a či vôbec medzi sebou jednotlivé technológie komunikujú. Osvetlenie, tienenie, vykurovanie, chladenie, rekuperácia, fotovoltika, batériové úložisko či nabíjanie elektromobilov by nemali fungovať ako samostatné prvky, ale ako jeden zosúladený celok.
„LOXONE dokáže prepojiť všetky technológie do jedného ekosystému, ktorý priebežne vyhodnocuje situáciu a automaticky optimalizuje vnútorný komfort aj spotrebu energie. Pre komerčné budovy typu kancelárií vie zabezpečiť prepojenie inteligentného riadenia s energetickým manažmentom a monitoringom tepelnej záťaže. Budova tak dokáže predpovedať záťaž nielen podľa počasia, ale aj podľa presného počtu ľudí v kancelárii,“ uvádza Luboš Barborík.
Zároveň približuje príklad prediktívneho chladenia: „Systém LOXONE automaticky reaguje na intenzitu slnečného žiarenia. Exteriérové žalúzie inteligentný systém zatiahne alebo sklopí ešte predtým, než sa priestor začne prehrievať. Zároveň spolupracuje s fotovoltikou na streche a efektívne využíva nakumulovanú prebytočnú elektrickú energiu na predchladenie budovy počas dňa. Výsledkom je, že ľudia prídu do teplotne komfortnej budovy.“
Budovy musia byť už vo fáze projektu navrhnuté tak, aby dokázali reagovať na čoraz vyššie teploty a výraznejšie teplotné výkyvy. Práve inteligentné riadenie budov sa stáva kľúčom k tomu, aby bol pobyt v budove pre ľudí príjemný, no zároveň energeticky efektívny a aby neprimerane nezvyšoval náklady na jej prevádzku.
Budovy sú totiž podľa Európskej komisie najväčším spotrebiteľom energie v Európskej únii a pripadá na ne 40 % jej celkovej spotreby. S rastúcou potrebou chladenia preto bude čoraz dôležitejšie nielen to, koľko energie budova spotrebuje, ale aj to, ako inteligentne s ňou dokáže pracovať. Tepelný komfort už nie je luxus, ale základná podmienka kvalitného a zdraviu prospešného vnútorného prostredia.
Zdroj: LOXONE SLovensko, Ilustračné foto: Unsplash.com
