Slušný a dôstojný život si Slováci nespájajú s luxusom. Najskôr chcú mať zaplatené bývanie, jedlo a energie bez stresu a vedieť, že ich jeden nečakaný účet nepošle do dlhu. Aktuálny prieskum Nadácie PARTNERS po prvýkrát pomenoval, koľko stojí život slušný život domácností, pri ktorom nemajú pocit, že iba prežívajú od výplaty k výplate. Vízia Slovensko 2040, ktorú v týchto dňoch predstavili Slovenská akadémia vied a Vláda SR, zaradila dôstojný život medzi štyri piliere budúcnosti krajiny. Aktuálny reprezentatívny prieskum agentúry FOCUS pre Nadáciu PARTNERS1 ukazuje, ako tento pojem vnímajú slovenské domácnosti dnes, v roku 2026, v každodennej realite ich rozpočtov.
Slovenská domácnosť naň podľa nich potrebuje v priemere 2 720 eur mesačne. Ide o sumu, pri ktorej by nemali pocit, že len vychádzajú od výplaty k výplate, ale mohli žiť s väčším pokojom a istotou. „Ľudia pod pojmom „Slušný život“ nemajú na mysli nadštandard či zbytočný luxus. Hovoria najmä o tom, že chcú bezpečne bývať, normálne sa stravovať, zaplatiť účty a mať aspoň malú rezervu na chvíle, keď sa niečo pokazí. Najsilnejším zistením prieskumu je, že práve táto základná istota dnes mnohým domácnostiam chýba,“ hovorí Róbert Varšányi z Nadácie PARTNERS.
Pre takmer polovicu opýtaných (48 %), znamená slušný život dôstojné bývanie a schopnosť platiť náklady naň bez finančného stresu. Hneď za ním je finančná rezerva, nasledovaná kvalitnými potravinami (45 %), pokojom pri platení energií a istotou, že domácnosť zvládne aj nečakaný výdavok (43 %).
Dovolenka, reštaurácie či zábava sa medzi najdôležitejšie znaky slušného života nedostali. Domácnosti si teda pod ním nepredstavujú život navyše, ale predovšetkým stabilitu v každodenných veciach. „Cenovka slušného života je prirodzene rozdielna podľa veľkosti domácnosti, počtu detí, príjmu či výšky splátok. Zaujímavé však je, že v odpovediach sa opakuje rovnaké jadro – ľudia chcú mať pokryté základné potreby a nechcú sa báť každého ďalšieho výdavku,“ vysvetľuje sociológ Martin Slosiarik z agentúry FOCUS.
Priemerná cenovka slušného života je síce 2 720 eur mesačne, medzi domácnosťami sú však prirodzené rozdiely. Takmer polovici by stačila suma do 2 200 eur mesačne, bezmála tretina ju vníma v rozpätí od 2 201 do 3 000 eur a približne štvrtina domácností by na slušný život potrebovala viac ako 3 000 eur mesačne.
Vyššiu potrebnú sumu uvádzajú najmä väčšie domácnosti, rodiny s deťmi a ľudia s vyššími splátkami. Kým medzi jednočlennými domácnosťami považuje sumu nad 3 000 eur za potrebnú len 6 percent opýtaných, pri domácnostiach s piatimi a viac členmi je to 39 percent.
Takmer štyri z desiatich domácností (39 %), v prieskume odpovedali, že dnes nežijú slušný život. Nejde pritom o problém jedného regiónu ani vekovej skupiny. O tom, či má človek pocit slušného života a finančného pokoja, rozhoduje najmä ekonomická situácia jeho domácnosti. Pri čistom mesačnom príjme do 1 000 eur má pocit slušného života len 35 percent ľudí, čiže takmer dve tretiny ho teda necítia. Pri príjme nad 2 600 eur je tento podiel naopak až 82-percentný.
„Ľudia sa neporovnávajú s predstavou luxusného života. Posudzujú, či zvládajú bežné výdavky, majú priestor na nečakanú situáciu a či sa dokážu pozerať do budúcnosti bez obáv. Práve tu sa ukazuje najväčší rozdiel medzi domácnosťami,“ hovorí sociológ Martin Slosiarik z agentúry FOCUS.
Tieto odpovede zapadajú aj do širšej nálady v domácnostiach. Väčšina z nich (87 %) vníma finančný dopad konsolidačných opatrení na rodinný rozpočet a viac ako tretina opýtaných uvádza, že sa ich životná situácia za posledných dvanásť mesiacov zhoršila.
Prieskum zároveň odhalil konkrétnu slabinu slovenských domácností, a tou je chýbajúca alebo príliš nízka finančná rezerva. Práve tá často rozhoduje o tom, či rodina zvládne chorobu, výpadok príjmu, opravu auta či nedoplatok za energie z vlastných peňazí, alebo sa musí zadlžiť.
Finančné rezervy domácností sa stenčujú. Za obdobie posledných takmer desiatich rokov merania sú historicky v najhoršom stave. Bez akejkoľvek rezervy je takmer štvrtina domácností. Ďalšia viac ako tretina má bokom najviac jeden alebo dva mesačné príjmy. Finančný vankúš aspoň na šesť mesiacov má iba 14 percent domácností.
Súvislosť s pocitom slušného života je pritom jednoznačná. Medzi domácnosťami bez rezervy ho uvádza len 32 percent respondentov, zatiaľ čo pri rezerve aspoň na šesť mesiacov je to až 91 percent.
„Finančná rezerva nie je len číslo na účte. Dáva človeku čas a možnosť rozhodovať sa pokojnejšie, keď príde nečakaná situácia. Nemusí hneď siahnuť po kreditke či spotrebnom úvere,“ hovorí Andrea Straková Kasanická, odborníčka na osobné financie spoločnosti PARTNERS.
Dobrou správou je, že väčšina ľudí vidí vo svojom rozpočte aspoň malý priestor na zmenu. Sedem z desiatich opýtaných uvádza, že by v prípade potreby dokázali každý mesiac niečo ušetriť. V priemere ide o sumu 109 eur mesačne.
Prvým cieľom preto nemusí byť rezerva vo výške niekoľkých mesačných príjmov. Praktickejšie je začať prvými 500 eurami, neskôr dosiahnuť 1 000 eur a postupne budovať finančný vankúš vo výške jedného až troch mesiacov nevyhnutných výdavkov. Dôležité je pravidelnosť a oddelený účet, na ktorý peniaze odídu hneď po výplate.
„Každá domácnosť by mala mať jasno vo svojich financiách, a to hlavne, koľko jej mesačne príde, koľko musí zaplatiť, aké má dlhy a čo jej po uhradení nevyhnutných výdavkov zostáva. Až potom sa dá rozumne určiť, či má prioritu rezerva, splatenie drahého dlhu, úprava poistenia alebo dlhodobé investovanie,“ dodáva Andrea Straková Kasanická.
Budovať rezervu, sledovať vlastný rozpočet a plánovať výdavky je zodpovednosťou každej domácnosti. Prieskum však zároveň ukazuje, že jej možnosti majú svoje hranice. Až trištvrte (78 %) opýtaných si myslí, že štát dnes nevytvára podmienky na dôstojný a finančne stabilný život. Ľuďom by najviac pomohli stabilnejšie ceny a nižšia inflácia, dostatočný a stabilný príjem, primerané dane a odvody či dostupnejšie bývanie.
Finančná gramotnosť dáva domácnostiam nástroje, ako lepšie zvládať vlastné financie: prehľad o peniazoch, rezervu, zvládnuteľné dlhy a dlhodobejší plán. Aby však tieto kroky mohli dlhodobo fungovať, potrebujú rodiny aj podmienky, v ktorých sa dá budúcnosť rozumne plánovať.
