Dohoda medzi Donaldom Trumpom a Ursulou von der Leyen je zatiaľ len politickým rámcom, nejde o plnohodnotnú obchodnú dohodu, takže detaily sa ešte môžu meniť. Už teraz vieme, že väčšina európskeho exportu do USA bude podliehať 15 % clu, vrátane automobilov, čo je pre krajiny ako Slovensko kľúčová oblasť. Trump pôvodne hrozil až 30 % sadzbou, takže 15 % sa javí ako „miernejšie riešenie“. Stále však ide o šesťnásobný nárast oproti pôvodným 2,5 %. Potichu sa diskutovalo o tom, že finálne clá by mohli byť vo výške 10%, čo sa teda nenaplnilo.
Niektoré strategické produkty však z ciel úplne vypadli a teda platí obojstranne 0% colná sadzba. Medzi výnimky patria:
Napríklad pre farmaceutický priemysel v EÚ, ktorý ročne exportuje do USA lieky v hodnote viac ako 150 miliárd dolárov, je mimoriadne dôležité aké budú finálne colné sadzby. Donald Trump sa zmieňoval, že by chcel uvaliť 200% clá s tým, že počká, kým sa farmaceutický priemysel na takéto kroky pripraví a svoju výrobu stiahne domov do USA. Hlavným vývozcom v EÚ je Írsko, ktorého až takmer polovičný podiel na celkovom exporte sú farmaceutické výrobky do USA.
Prekvapivo na oceľ a hliník ostáva v platnosti vysoké 50 % clo, čo je pre európsky kovospracujúci priemysel výrazný problém, ktorý môže mať hlbšie následky, keďže niektoré krajiny EÚ ako Nemecku, Slovensko a Francúzsko sú priemyselne orientované.
EÚ sa v rámci dohody zaviazala tiež k nákupu americkej ropy, plynu a jadrového paliva v hodnote 750 miliárd USD aj k ďalším 600 miliardovým investíciám smerujúcim do USA vrátane obranného sektora. Veľké zbrojárske spoločnosti z USA tak zrejme získajú nové kontrakty.
Aj keď je dohoda prezentovaná ako víťazstvo oboch strán, výhody pre USA sú v tomto štádiu dominantné, najmä ak sa potvrdí, že EÚ neuvalila žiadne odvetné clá či iné opatrenia. Ako býva pri obchodoch Donalda Trumpa zvykom, nie je vylúčené, že podmienky sa ešte zmenia.
Na slovenskú ekonomiku budú mať nové clá skôr nepriamy než priamy dopad. Dôvodom je, že veľká časť slovenského exportu automobilových komponentov smeruje najskôr do Nemecka, kde sa vozidlá kompletizujú a následne vyvážajú do USA. Obchodné vzťahy medzi Slovenskom a Spojenými štátmi pritom nie sú veľmi rozsiahle, a preto by sa
prípadné negatívne efekty prejavili skôr sekundárne a s niekoľkomesačným oneskorením. Samotné zavedenie 15 % cla preto zatiaľ nepredstavuje zásadnú hrozbu ani pre slovenský priemysel, ani pre ekonomiku EÚ ako celok.
Autor: Matej Bajzík, analytik finančných trhov XTB
Ilustračné foto: Lukasz Radziejewski
