Starostlivosť o pokožku nielen v lete, ale aj počas celého roka, je nesmierne dôležitá. Myslite na ochranný faktor v aktuálnej sezóne letných radovánok, keď je slnečné žiarenie najintenzívnejšie, ale aj mimo nej. Každé obdobie si vyžaduje pozornosť a kontinuálne používanie kozmetiky, ktorá vám sedí. Možností je neúrekom. Vyskúšať môžete napríklad aj produktový rad privátnej značky Lidla – Cien, ktorý vám ponúka viaceré varianty s nižším aj vyšším SPF. Pre športovcov opaľovací sprej, olejové spreje, klasické krémové konzistencie pre deti i dospelých, ale aj mlieko po opaľovaní.
Dermatologička Milica Malíčková hovorí, že slnečné žiarenie, konkrétne jeho zložka UV žiarenia, je najčastejšou príčinou vzniku rakoviny kože, vrátane najvážnejšej formy, melanómu. Nie je žiadnou novinkou, že prílišné vystavovanie sa UV žiareniu môže viesť k predčasnému starnutiu, čoho výsledkom sú vrásky či pigmentové škvrny. Preto sú krémy s ochranným faktorom (SPF) jedným z najlepších spôsobov, ako ochrániť pokožku pred škodlivými UV lúčmi. Dermatologička však upozorňuje, že krémy s ochranným faktorom by nemali byť jediným opatrením pred škodlivými lúčmi. V rámci ochrannej výbavy, by sme si mali posvietiť aj na oblečenie. Vedeli ste, že tmavšie farby poskytujú lepšiu ochranu ako tie bledé? Hodnota SPF obyčajného bieleho trička je na úrovni SPF 7. Klobúky so širokým okrajom, slnečné okuliare, sú dobrými pomocníkmi. Okrem toho, zrejme ste už počuli či čítali, že v časovom rozptyle medzi 11 – 15 hodinou, je najlepšie vyhnúť sa slnku.
UV žiarenie je pre ľudské oko neviditeľné a ďalej sa delí na UVA, UVB a UVC žiarenie. „Najnebezpečnejším žiarením je UVC, ktoré je našťastie skoro kompletne absorbované zemskou atmosférou. Ďalej do atmosféry preniká žiarenie UVB a UVA. UVB žiarenie je takisto z veľmi veľkej časti absorbované ozónovou vrstvou v atmosfére, prípadne mrakmi alebo sklom, avšak zvyšná časť pôsobí na povrchové vrstvy kože, kde spôsobuje každému dobre známe spálenie. Na druhú stranu vystavenie sa tomuto typu žiarenia podporuje tvorbu vitamínu D v koži.
UVA žiarenie predstavuje až 95% UV žiarenia dopadajúceho na zemský povrch. Toto žiarenie prechádza mrakmi, sklom a preniká do hlbších štruktúr, kde spôsobuje starnutie, pigmentové škvrny, prípadne kožné alergie. Obe žiarenia prispievajú aj k závažnejším kožným problémom, ako sú melanóm, prípadne iné typy rakoviny kože. Ochrana a opatrnosť sú preto na mieste,“ približuje Malíčková.
Ďalej vysvetľuje, že SPF pochádza z anglického Sun Protection Factor – ochranný faktor pred slnkom. Udáva akú ochranu produkt ponúka pred škodlivými UVB lúčmi. Ochrana spočíva v predĺžení prirodzenej ochrany našej pokožky proti slnečným lúčom. Pokožka natretá produktom s SPF 15 bude odolávať spáleniu 15-krát dlhšie, ako by odolávala bez natretia. Inak povedané, je to meradlo, ktoré udáva ako dlho môžete byť na slnku bez toho, aby ste sa spálili. Má to však jeden háčik, u každého sa tento čas mení v závislosti od takzvaného fototypu pokožky. Ľudia so svetlou pokožkou sa spália rýchlejšie ako tí s tmavšou. Preto vo všeobecnosti dermatologička odporúča používať produkty s SPF od 30 vyššie. Pre deti, ktoré sú na spálenie obzvlášť náchylné, používajte produkty SPF 50+. Ani SPF však nezachytáva 100% všetkého žiarenia, a preto netreba mať strach, že keď sa budete v lete chrániť, tak tým obmedzíte produkciu vitamínu D.
UVA žiarenie spôsobuje okrem iného aj hnednutie pokožky. Ako sa taká ochrana pred UVA meria? Pomocou takzvaného PPD. Ide o skratku z anglického „persistent pigment darkening“, čo môžeme preložiť aj ako perzistentné stmavnutie pigmentu a teda nemeriame ochranu proti spáleniu ako v prípade UVB, ale ochranu proti stmavnutiu pokožky v dôsledku vystavenia UVA žiareniu.
Dermatologička zhŕňa, ako je to s vysvetlivkami na produktoch s SPF faktormi: „Pri určovaní ochranného faktora UVA sa môžeme v rámci EÚ stretnúť s rôznymi označeniami. Závisí to najmä od samotného výrobcu produktu. Jedným z takýchto označení sú písmená “UVA v krúžku”, ktorý sa môže použiť len vtedy, ak ochrana proti UVA predstavuje aspoň 1/3 SPF, takže vám napríklad povie, že SPF 50 s UVA v krúžku má minimálne PPD na úrovni 16, čo znamená, 16x dlhšia ochrana pred zhnednutím ako bez použitia ochrany. Iné spoločnosti uvádzajú konkrétne číslo, alebo počet hviezdičiek, či znakov +. Aj tu platí, že čím vyššie číslo, alebo väčší počet hviezdičiek, či znakov +, tým vyššia ochrana.“
Tipy dermatologičky k výberu správneho produktu s ochranným faktorom
Pani Malíčková osvetľuje, že existujú dva hlavné typy aktívnych zložiek opaľovacích krémov: chemické a fyzikálne. Zjednodušene povedané, chemické zložky, ako napríklad avobenzón, octocrylene, absorbujú UV žiarenie, čím znižujú jeho prenikanie do pokožky. Takéto produkty bývajú označované aj slovom „sunscreen“. Minerálne filtre, niekedy označované aj anglickým slovom „sunblock“, sú vhodné pre citlivú pokožku. Obsahujú zložky, ako napríklad oxid titaničitý a oxid zinočnatý, ktoré zostávajú na pokožke, UV žiarenie odrážajú ako štít. Môžu však zanechávať biele škvrny a majú hustejšiu konzistenciu. Mnohé dnes dostupné opaľovacie krémy kombinujú chemické a fyzikálne zložky. Dostupné sú aj tónované opaľovacie krémy, obsahujúce často najmä oxid železa, ktoré dokážu lepšie chrániť vašu pokožku pred vznikom pigmentových škvŕn. Veľmi dôležitým faktorom je aj cena produktu. „Veľa ľudí býva prekvapených, ako rýchlo sa im v letných mesiacoch ochranné produkty míňajú, ak sú aplikované v súlade s odporúčaniami výrobcu. Nie vždy znamená drahý aj najlepší. Tu naozaj odporúčam urobiť si malý prieskum, pozrieť si laboratórne testy nezávislých testovacích laboratórií a tento fakt zohľadniť pri výbere produktu. Nie je predsa cieľom kúpiť si drahý produkt a šetriť ním, naopak, SPF treba nanášať v dostatočnej vrstve. Ak si raz vyberiem správne, ďalšie sezóny už nemusíme experimentovať,“ hodnotí dermatologička. Zároveň dodáva, že ľudia sa cielene opaľujú, pretože chcú získať hnedú pokožku. Opálenie alebo spálenie je ale signál, že v našej koži nastali procesy, ktoré z dlhodobého hľadiska môžu viesť k predčasnému starnutiu kože, v horšom prípade k postupnému vzniku rakoviny kože. Zdravé opálenie preto neexistuje, ide o mýtus.
„Ako dermatologička musím spomenúť aj prevenciu. Ľudia by si v pravidelných 1-3 mesačných intervaloch, mali samovyšetrovať kožu a aspoň raz za rok ju dať vyšetriť spoločne so znamienkami dermatológovi, ktorý vie včasne odhaliť prípadné poškodenia kože a včasne tak reagovať a predchádzať závažnejším komplikáciám. Takéto vyšetrenie trvá 15-30 minút a je možné ho absolvovať prakticky kedykoľvek, ideálne však v mesiacoch, kedy je koža neopálená,“ uzavrela Malíčková a vyzvala verejnosť k prevencii.
Zdroj a foto: Lidl
