EÚ tento rok oslavuje 30. výročie vzniku jednotného trhu. Jednotný trh patrí medzi najväčšie úspechy európskej integrácie a jednu z kľúčových hnacích síl tohto procesu. Európsky vnútorný trh vznikol 1. januára 1993. Umožňuje voľný pohyb tovaru, služieb, ľudí a kapitálu v rámci EÚ, uľahčuje život ľuďom a otvára nové príležitosti pre podniky.
V priebehu 30 rokov sa na jednotnom trhu dosiahla bezprecedentná trhová integrácia hospodárstiev jednotlivých členských štátov. Jednotný trh zároveň funguje ako hnacia sila rastu a konkurencieschopnosti a podporuje ekonomickú a politickú silu Európy na svetovej úrovni. Kľúčovú úlohu zohral aj pri urýchlení hospodárskeho rozvoja nových členských štátov, ktoré vstúpili do EÚ. Odstránil im prekážky pre vstup na trh a naštartoval rast.
Zásadný význam jednotného trhu sa prejavil aj nedávno, keď pomohol Európe riešiť pandémiu COVID-19 a energetickú krízu spôsobenú inváziou Ruska na Ukrajinu. Vždy bude potrebné zachovávať a posilňovať integritu jednotného trhu, aby Európa mohla koordinovane reagovať na nové výzvy a naďalej podporovať konkurencieschopnosť európskych hospodárstiev.
Jednotný trh umožnil, že EÚ dokáže zlepšovať životy všetkých Európanov, napríklad aj vďaka týmto prínosom:
Urýchlenie prechodu na zelenšie a digitálnejšie hospodárstvo: Európska zelená dohoda je stratégiou rastu EÚ. Na základe svojich návrhov Fit for 55 a digitálne desaťročie EÚ zavádza regulačný rámec na podporu zelenej a digitálnej transformácie Európy. Priemysel EÚ týmito transformáciami prevedie priemyselná stratégia. Nepretržitú dostupnosť základných vstupov pre naše podniky vrátane kritických surovín a pokročilých technológií, ako sú polovodiče, pomáha zabezpečovať aj jednotný trh.
Zaručenie vysokej bezpečnosti a celosvetovo špičkových technologických noriem: Právne predpisy EÚ poskytujú spotrebiteľom dôveru, že všetky výrobky na jednotnom trhu sú bezpečné a založené na vysokých normách ochrany životného prostredia, práce, osobných údajov a ľudských práv. Tieto pravidlá a normy často následne preberá celý svet, takže európske podniky získavajú konkurenčnú výhodu a posilňuje sa globálne postavenie Európy. Zároveň sa podporuje snaha o to najlepšie z hľadiska noriem. EÚ je v súčasnosti globálnym tvorcom noriem.
Reakcia na nedávne krízy s bezprecedentnou rýchlosťou a odhodlaním: Riešenie nedávnych kríz, ako je pandémia COVID-19 a súčasná energetická kríza, sa opiera o spoločný a koordinovaný európsky prístup. Nezatvorenie vnútorných hraníc a zabezpečenie hladkého fungovania vnútorného trhu počas pandémie COVID-19 umožnili dostať vakcíny, zdravotnícke vybavenie a iné kritické materiály k tým, ktorí ich potrebovali. Dnešná reakcia Európy na energetickú krízu sa opiera o plán REPowerEU. Tento plán vychádza z toho, že vnútorný trh poskytuje EÚ možnosť spoločne obstarávať diverzifikovanejšie zdroje energie a výrazne urýchliť rozvoj a zavádzanie čistej a obnoviteľnej energie. Vďaka tomu sa už podarilo znížiť závislosť EÚ od ruských fosílnych palív.
Aby jednotný trh zostal spoločným statkom, ktorý bude prínosom pre všetkých ľudí v EÚ, Komisia neustále pracuje na jeho rozvoji v nových oblastiach a zabezpečuje praktické fungovanie už zavedených pravidiel. Komisia preto úzko spolupracuje s verejnými orgánmi členských štátov, ktoré nesú spoločnú zodpovednosť za účinné presadzovanie pravidiel jednotného trhu.
V decembri 2022, keď sa začala séria podujatí pri príležitosti 30. výročia vzniku jednotného trhu, Komisia predložila analytický dokument o stave vnútorného trhu 30 rokov po jeho zriadení a jeho úlohe ako hybnej sily odolnosti EÚ. V priebehu roka 2023 sa uskutoční množstvo diskusií, výstav a kampaní organizovaných v spolupráci so zainteresovanými stranami v celej EÚ s cieľom propagovať úspech jednotného trhu a zapojiť občanov do diskusie o jeho budúcnosti. V tejto súvislosti Komisia vydá oznámenie, v ktorom predstaví významné úspechy a prínosy jednotného trhu a zároveň určí nedostatky vo vykonávaní a budúce priority vnútorného trhu, aby naďalej zohrával kľúčovú úlohu.
Jednotný trh bol zriadený 1. januára 1993 po podpísaní Maastrichtskej zmluvy 7. februára 1992. Spočiatku ho tvorilo 12 krajín EÚ: Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko a Taliansko. V súčasnosti zahŕňa 27 členských štátov, ako aj Island, Lichtenštajnsko a Nórsko, pričom Švajčiarsko má čiastočný prístup.
“Náš jednotný trh je najväčším obchodným blokom na svete. Už tridsať rokov je fundamentom EÚ. Poskytuje príležitosti pre milióny podnikov, ako aj spotrebiteľov v Európe. Posledné dva roky nám ukázali, že schopnosť Európy absorbovať otrasy a prekonávať krízy závisí od silného jednotného trhu. Z tohto dôvodu sme navrhli nástroj núdzovej pomoci pre jednotný trh, aby sme mohli postupovať spoločne. Aby sme vedeli zabezpečiť jeho fungovanie aj v čase krízy,” Výkonná podpredsedníčka pre Európu pripravenú na digitálny vek Margrethe Vestagerová.
“Jednotný trh je oveľa viac než len právny rámec – či nejaký obyčajný trh. Toto naše obrovské aktívum musíme neustále zachovávať, zlepšovať a pretvárať. Po prvé tým, aby sa pravidlá, na ktorých sme sa kolektívne dohodli, uplatňovali aj kolektívne. Po druhé tým, že MSP budú stredobodom konkurencieschopnosti Európy. Po tretie tým, aby ľudia a podniky mali prístup k potrebným tovarom a službám vtedy, keď ich potrebujú. Jednotný trh dodal Európskej únii kontinentálny rozmer, a tým aj schopnosť realizovať sa na globálnej scéne. Dnes, pri príležitosti 30. výročia jeho vzniku, mi jednotný trh dodáva dôveru a odhodlanie čeliť budúcim výzvam,” Komisár pre vnútorný trh Thierry Breton.
Zdroj: Ec.europa.eu
