Medzinárodný deň kávy slúži na pripomenutie životných a pracovných podmienok ich pestovateľov

Prvý október je podľa Medzinárodnej organizácie pre kávu (International Coffee Organization) Medzinárodným dňom kávy. Tradične slúži okrem iného na to, aby sa pozornosť milovníkov kávy obrátila aj k pracovným a životným podmienkam tých, ktorí kávu pestujú. Tí v súčasnosti musia čeliť rekordne nízkym cenám kávy na svetovom trhu.

 

„Cena kávy na svetovom trhu v súčasnosti klesla na najnižšiu cenu za posledných 10 rokov, na zhruba 20 korún za libru, teda necelý polkilogram zelenej kávy. Väčšina pestovateľov kávy pritom musí predávať v prepočte aspoň za 30 korún za libru zelenej kávy, aby pokryli náklady na pestovanie,“ vysvetľuje Hana Malíková, riaditeľka Fairtrade Česko a Slovensko. Pestovateľov zapojených do systému Fairtrade pritom pred výkyvmi cien kávy na svetovom trhu chráni zaručená minimálna cena, pod ktorú výkupná cena fairtradovej kávy nesmie klesnúť. Tá je teraz 1,4 USD za libru a pestovatelia zapojení do systému Fairtrade k nej dostávajú ešte takzvaný fairtradový príplatok vo výške 20 centov za libru. Ten môžu fairtradové družstvá využiť tak na zvyšovanie kvality a efektivity pestovania, ako aj na nevyhnutné investície do infraštruktúry pre dopravu, do vzdelania, zaistenia pitnej vody a pod. Ďalších 30 centov za libru navyše dostanú tí pestovatelia kávy, ktorí produkujú organickú (bio) kávu.

Nízke výkupné ceny, zmena klímy a odliv mladých

Nízke výkupní ceny kávy nie sú jedinou hrozbou pre komunity pestovateľov na takzvanom globálnom juhu. Narastajúci problém predstavujú aj klimatické zmeny. Kávovník, najmä obľúbená odroda Arabica, je vysokohorská rastlina citlivá na výkyvy teplôt a zrážok; otepľovanie zvyšuje výskyt niektorých škodcov a chorôb, v súčasnosti napríklad sužuje mnoho regiónov Latinskej Ameriky hrdza kávová. Experti preto odhadujú, že vplyvom klimatických zmien sa do roku 2050 zníži rozloha územia, kde možno kávu pestovať, na zhruba polovicu oproti dnešku. K tomu sa pridáva aj odliv mladých ľudí z vidieka do miest, klesajúci záujem o ťažkú a spravidla zle platenú prácu v poľnohospodárstve, nezáujem o život v komunitách, kde nie je základná infraštruktúra (cesty, školy, internet, televízia, zdravotné služby).

S vyšším dopytom po fairtradovej káve rastú benefity pestovateľov

Spotreba fairtradovej kávy na Slovensku trvale stúpa. Tejto kávy sa vlani na slovenskom trhu predalo 217 ton, teda o 66 % viac ako v roku 2017. Ide o hmotnosť nepražených zŕn, ktorá zodpovedá zhruba 174 tonám praženej zrnkovej kávy. 4 % z tohto množstva bolo v kvalite bio. Za kávu predanú v roku 2018 na slovenskom trhu dostali pestovatelia z Latinskej Ameriky, Afriky a Ázie okrem zodpovedajúcej výkupnej ceny aj fairtradový príplatok v celkovej výške 81 389 eur.

Vo vzťahu k celkovej spotrebe kávy v SR, ktorú udáva Štatistický úrad Slovenskej republiky, je podiel fairtradovej kávy 1,17 % (v roku 2017 to bolo zhruba 0,7 % a o rok skôr 0,47 %). Z tohto množstva fairtradovej kávy by sa dalo pripraviť vyše 24 miliónov šálok espressa. To pre lepšiu predstavu znamená, že každý obyvateľ SR vrátane batoliat vypil v roku 2018 štyri a pol šálky fairtradovej kávy.

Medzi najväčších predajcov fairtradovej kávy v SR patrí Tchibo, OMV v rámci konceptu Viva café na čerpacích staniciach a spoločnosť MIKO. Významne rastú aj predaje obchodného reťazca Lidl, ktorý zavádza fairtradovú kávu do nápojových automatov v predajniach. Fairtradovú kávu však spotrebitelia nájdu aj v kapsulách značiek Nespresso, vlastnú značku fairtradovej kávy zaviedol napríklad reťazec Kaufland.

Zdroj: Fair Trade Česko a Slovensko, Ilustračné foto: Pixabay.com