Za desaťročie trvania  projektu Kvalita z našich regiónov, ktorého sú Národné dni na podporu ekonomiky Slovenska „Pýtajme si slovenské“ súčasťou, sa  podarilo  zvýšiť záujem spotrebiteľov o sledovanie krajiny pôvodu pri nákupoch až o 80%. Je povzbudzujúce, že si  spotrebitelia čoraz viac uvedomujú dôsledky svojho nákupného správania na makroekonomiku krajiny, v ktorej žijú.

Slovenský spotrebiteľ je pripravený byť hybnou silou podpory ekonomiky Slovenska

„Dôležitosť nakupovania domácich produktov sa stala celospoločenskou témou. Viac ako 60% ľudí sa doma, v práci i medzi priateľmi rozpráva o dopadoch nákupného patriotizmu na kvalitu nášho života. Je potešujúce a povzbudzujúce zároveň, že až 65% spotrebiteľov nakupuje potraviny zo Slovenska, pokiaľ ich má na výber a považuje ich za najkvalitnejšie,“ dodáva autorka Národných dní „Pýtajme si slovenské“, Bohumila Tauchmannová.

„Deväť z desiatich slovenských kupujúcich vyhľadáva informácie dostupné na obaloch výrobkov. Najdôležitejšia informácia pre nich je krajina pôvodu. Kupujúcich s preferenciou voči slovenským výrobkom z dlhodobého hľadiska pribúda,“ konštatuje na základe výsledkov prieskumu Ladislav Csengeri, Consumer Panel Services Director CZ/SK, zo spoločnosti GfK.

Mestá a obce sa aktívne zapájajú do Národných dní a informujú svojich občanov o kampani a pozitívnom dopade nákupného patriotizmu na nás všetkých

Združenie miest a obcí Slovenska je partnerom projektu Kvalita z našich regiónov od jeho vzniku v roku 2009. Počas Národných dní „Pýtajme si slovenské“ sa každoročne aktívne zapojí približne 100 miest a obcí ku kampani. Mestá a obce informujú a vyzývajú svojich občanov, aby sa v tieto dni  ešte viac zamýšľali z akej krajiny tovar pochádza a prečo je dôležité nakupovať domáce produkty a  výrobky. „Jednotlivé mestá a obce, ktoré sa do kampane zapojili, informujú svojich občanov rôznymi formami. Využívajú najmä svoje webové stránky, informujú občanov cez sociálne siete. Vysielajú spot  „Pýtajme si slovenské“ cez miestny rozhlas, alebo káblovú televíziu. Prinášajú svojim občanom informácie v novinách, alebo prostredníctvom letákov na verejných miestach,“ zhrnul podporu miest a obcí Milan Muška, výkonný podpredseda ZMOS.

Slovenskí poľnohospodári nemajú vytvorené podmienky, aby mohli výraznejšie ovplyvniť potravinovú sebestačnosť Slovenska

Z poľnohospodárstva sa stal v prvom rade biznis a málokoho už zaujíma, aký dopad to má na potravinovú sebestačnosť a makroekonomické ukazovatele Slovenska. Z potravinovo sebestačnej krajiny sme sa za posledných 30 rokov dostali na alarmujúce číslo nižšie ako 40%.  Prečo je to tak?

„Dôvodov je viac“, uviedla Anna Balková, členka Výkonného výboru Vidieckej platformy.

·         „Ťažká dostupnosť pôdy pre malých a mladých poľnohospodárov,

·         rovnaké nastavenie podmienok pre celé spektrum poľnohospodárov,

·         nie je vytvorená prechodná kategória začínajúcich poľnohospodárov, ktorá by im umožnila jednoduchší štart,

·         vysoká finančná a legislatívna záťaž na vytvorenie prevádzok na spracovanie živočíšnej produkcie,

·         štátna správa nie je pre poľnohospodárom poradným orgánom, ale len kontrolným a sankčným orgánom,

·         vysoká byrokratizácia v poľnohospodárskom  sektore,

·         nevyhovujúco a veľmi nevhodne nastavené projektové výzvy na čerpanie prostriedkov z EU v neprospech malých a začínajúcich poľnohospodárov,“ zdôrazňuje Anna Balková.

Zdroj a foto: Kvalita z  našich regiónov