Slovensko bez malebných scenérií tiahnucich sa vinohradov, v obchodoch pančované „slovenské“ víno. Takýto scenár nám hrozí o pár rokov, ak sa nič zásadne nezmení. Realita je v súčasnosti totiž taká, že slovenské rodiace vinohrady sa nám doslova strácajú pred očami. Poctiví slovenskí vinári sa kníšu nad priepasťou, zatiaľ čo niektorí obchodníci si mastia bruchá po tom, ako bohatnú na klamaní spotrebiteľov, keď zahraničné víno predávajú ako slovenské. Ak nezasiahne štát, vinohradnícke odvetvie, ktoré je stáročia súčasťou našej histórie, úplne padne na kolená. Na túto tému sme sa porozprávali s Miroslavom Fondrkom, predsedom Cechu vinohradníkov a vinárov Slovenska.
Poviem to hneď na úvod úplne „po lopate“. Je tu vážne podozrenie na nekontrolovaný, lacný dovoz hrozna a vína v obrovských cisternách zo zahraničia, ktoré sa na Slovensku len plní do fliaš a následne ho niektorí nepoctiví vinári predávajú ako slovenskú produkciu. My tomuto nedokážeme konkurovať a postupne nás to likviduje. Čo je ale nemenej dôležité, slovenskí zákazníci sú takýmito zavádzajúcimi obchodníkmi už roky klamaní a nič sa s tým nerobí.
Nás, domácich vinohradníkov a vinárov, ktorí si sami na Slovensku dopestujeme vlastné hrozno a vyrábame z neho víno, postupne ničí nekalá konkurencia. Existuje vážne podozrenie, že na trhu je už roky veľké množstvo dovážaného vína, ktoré predávajú ako slovenské. Za etiketou sľubujúcou domáci pôvod sa skrýva dovezené hrozno, či priamo cisternové víno z Maďarska, Talianska, Španielska alebo Moldavska. Slovenský spotrebiteľ rád uprednostní vo výbere slovenskú produkciu a je rád, že si tento údaj nájde uvedený na obale. Ale čo je skutočne vo vnútri obalu? Pravda, či lož? Veríme, že čoskoro dôjde k jednoznačnému odlíšeniu pravdy od lži.
Pre ilustráciu uvediem pár čísiel, ktoré hovoria za všetko. Napriek jednotlivým úspechom našich vinárov, ktorí pravidelne bodujú na medzinárodných súťažiach vín, rozloha rodiacich vinohradov na Slovensku postupne výrazne klesá. Kým v roku 1989 bolo na Slovensku viac ako 30 tisíc hektárov vinohradov, v súčasnosti máme už ani nie 9 tisíc hektárov skutočne rodiacich vinohradov. Čo je ešte zaujímavejšie, na Slovensku dokážeme pri tejto výmere vyrobiť ročne 30 miliónov litrov vína, no vyviesť pri tomto objeme dokážeme až 40 miliónov litrov slovenského vína. Vychádzam z oficiálnych údajov Výskumného ústavu ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva za rok 2017. Toto je jasný dôkaz o tom, že tu niečo poriadne „smrdí“.
Dovezené hrozno a víno je obvykle lacnejšie (vplyvom vyšších dotácií v krajine pôvodu a úspor z rozsahu produkcie) ako to, ktoré sa naozaj vypestuje u nás. Tí, ktorí predávajú poctivé slovenské vína, mu preto nedokážu reálne konkurovať. Znamená to reálnu hrozbu stoviek prepustených ľudí a ďalší zánik našich viníc a rušenie vinohradov, ktorých obnova do pôvodného stavu môže trvať aj desať rokov. Situáciu zhoršuje aj netransparentný spôsob prideľovania dotácií. Sú prípady, kedy dotácie čerpajú aj vinohrady, na ktorých sa hrozno nerodí. Tí, ktorí neklamú, tak bojujú s veternými mlynmi. Stav je jednoducho taký, že pestovatelia nevedia predať hrozno ani za výrobné náklady. „Reálni“ vinohradníci nedokážu týmto praktikám nepoctivých obchodníkov konkurovať. Keď to rozmením na drobné, poctiví vinohradníci si v takýchto podmienkach nedokážu zarobiť ani na nevyhnutnú ochranu, výživu či podsadbu vo vinohradoch, lebo ceny konkurenčných dovozových vín (označovaných ako vína slovenské) sú nižšie, ako sú náklady domácich vinohradníkov. Aj preto je väčšina slovenských vinohradov v problémoch a v zlej kondícii. Samozrejme, problémom je aj neúmerná administratívna záťaž, ktorá situáciu ešte sťažuje.
Ak sa neurobia na Slovensku zásadné zmeny, hrozba, že z roka na rok bude vinohradov menej a menej, je veľmi reálna a akútna. Môžem spomenúť príklad z praxe. Nedávno sa člen CVVS rozprával s predstaviteľmi jedného z družstiev na západnom Slovensku, ktoré má 250 hektárov. Povedali mu otvorene, že už sú zúfalí, no ešte rok počkajú s klčovaním 100 hektárov vinohradov. Vraj pre objem hrozna z tejto výmery nemajú v roku 2019 zabezpečený odbyt! Jednoducho, na Slovensku je to momentálne nastavené tak, že sa vinohradníkom viac oplatí vyklčovať vinohrad, ako na ňom pestovať hrozno a vyrábať víno.
V prvom rade je potrebné zmeniť nedokonalý systém evidencie a kontroly pôvodu vína. Nerozumieme, prečo u nás niečo, alebo niekto blokuje sfunkčnenie presného a pravidelného toku dát medzi orgánmi zodpovednými za evidenciu a následné kontroly. Dotknuté orgány pritom disponujú presnými údajmi, koľko vína sa na Slovensko dovezie, ale tam to končí… Napríklad v susednej Českej republike vyriešili podobnú situáciu ráznymi kontrolami a exemplárnymi pokutami. Následne podobné praktiky s falšovaním domáceho vína prakticky vymizli. Pôvod vína sa dá pomerne jednoducho zistiť a sú na to prístroje, ktoré bežne používajú aj v spomínanej Českej republike. Je to prakticky nukleárna magnetická rezonancia, ktorá funguje na báze izotopov uhlíka a vodíka a zistí, z akého zemepisného územia pochádza vegetačná voda a následne alkohol vo víne. Tak sa dá veľmi ľahko vystopovať jeho skutočný pôvod a tiež nepovolené použitie cukru – falšovanie za účelom zlacnenia výroby.
Samozrejme, je tu potrebná aj zmena legislatívy, zefektívnenie prideľovania dotácií, ako aj zavedenie novej, účinnej certifikácie s cieľom eliminovať klamanie spotrebiteľov a ďalej uzákonenie účinnej legislatívy na komasáciu pozemkov. Na rozdrobených a nevysporiadaných pozemkoch nie je možné komfortne pestovať trvalé kultúry, akou je aj vinič hroznorodý.
My, dovolíme si povedať, poctiví vinári, sme preto založili Cech vinohradníkov a vinárov Slovenska. Budeme robiť všetko preto, aby sa aj táto tradičná súčasť našej kultúry vrátila na trh, ktorý bude spravodlivý a čistý. A predovšetkým taký, aby naďalej robil radosť ľuďom, ktorí milujú slovenské víno a krajinu, v ktorej sa rodí. Novovzniknutý Cech v súčasnosti zastupuje už päťdesiat vinohradníkov a vinárov, ďalší postupne pribúdajú. Pre nich je osud celej vinohradníckej branže nielen existenčnou záležitosťou, ale tiež vecou cti mnohých generácií. Kto sa chce dozvedieť ešte viac informácií k danej problematike, môže si ich nájsť na www.cvvs.sk
