konomické a príjmové očakávania a ochota nakupovať sa v rôznych krajinách Európy vyvíjali rôzne. Celkovo pokleska spotrebiteľská klíma v európskej dvadsaťosmičke od júna do septembra 2016 z 13,1 na 12,3 bodu.
Zrýchľovanie spotrebiteľskej inflácie sa podľa očakávaní nezastavilo ani v apríli. Rast spotrebiteľských cien bol pritom opäť plošný, k zrýchleniu inflácie prispeli všetky jej hlavné zložky – potraviny, energie i jadrové ceny (dopytová inflácia). Podľa údajov Štatistického úradu sa spotrebiteľské ceny v apríli v priemere zvýšili o 1,5%. V medziročnom porovnaní sa dynamika ich rastu zrýchlila z 10,4% až na 11,8%. Spotrebiteľská inflácia zaznamenala najvyššiu úroveň od roku 2000, t.j. za posledných 22 rokov. Inflácia sa zdvíha o niečo rýchlejšie v domácnostiach dôchodcov, kde bola v apríli medziročne vyššia až o 12,7%. Domácnosti zamestnancov a nízkopríjmové domácnosti zaznamenali medziročný rast cien len nepatrne nižší ako priemerná inflácia, o 11,7%.
Maloobchod zaznamenal v decembri 2021 medziročný nárast tržieb o 1,1 %. Počas celého roka 2021 obchodníci utŕžili medziročne viac o 1,4 %. Ak vlaňajší rok ale porovnáme s rokom 2019 (s obdobím pred pandémiou), tak nárast tržieb bol evidovaný o 0,3 %.
Spotrebiteľská inflácia zrýchľovala aj v závere roka, avšak v porovnaní s predchádzajúcimi mesiacmi sa tempo zrýchľovania inflácie predsa len (v súlade s očakávaniami) dočasne spomalilo. K zmierneniu tempa zrýchľovania v decembri prispela (najskôr len dočasná) korekcia cien pohonných hmôt, či postupne nasycovanie priestoru pre rast cien v niektorých položkách (napríklad v stavebníctve, ale jemné zvoľnenie sme mohli pozorovať aj pri elektronike). Naopak, rast cien sa zvýrazňuje pri potravinách, vyššie ceny vstupov sa postupne prelievajú do cien ďalších tovarov, v novembri a decembri napríklad výraznejšie do cien novín. Naďalej sa zvýrazňuje aj rast cien trhových služieb, kam sa prelievajú vyššie inflačné očakávania i dynamický rast miezd.
