Zodpovednosť – kľúčový faktor úspechu v súčasnom podnikaní

Pojem „spoločenská zodpovednosť v podnikaní“  (z angl. Corporate Social Responsibility – CSR)  v poslednej dobe stále silnejšie rezonuje nielen v podnikoch, ktoré princípy tejto koncepcie dodržiavajú, ale aj v celej spoločnosti.  Verejnosť vyvíja stále väčší tlak na podniky, aby sa v každodennej praxi správali zodpovedne a eticky, aktívne sa zapájali do ochrany životného prostredia, ohľaduplne nakladali so vzácnymi zdrojmi, aby podporovali sociálnu oblasť v podobe väčšieho záujmu o rozvoj kvality vlastných zamestnancov, ich pracovné podmienky a bezpečnosť, aktívne bojovali proti korupcii či diskriminácii.

 

Moderná história spoločensky zodpovedného podnikania (SZP) sa začala písať v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Príklady zodpovedného správania podnikateľov však môžeme nájsť v oveľa vzdialenejšej histórii – napríklad už v 19. storočí A. Carnegie zverejnil názor, že bohatí ľudia majú morálnu povinnosť deliť sa s ostatnými o svoj majetok. Stavbou ubytovní pre zamestnancov dávali majitelia podnikov najavo nielen záujem o zvýšenie produktivity robotníkov prostredníctvom prijateľného bývania, ale tiež vieru, že posilňujú vzťahy medzi vedením a robotníkmi (napr. Colbert, Baťa). Známa a dnes aj veľmi výstižná je definícia jedného z prvých teoretikov spoločensky zodpovedného podnikania Howarda R. Bowena, ktorý ho vnímal ako „záväzok podnikateľov usilovať sa o také stratégie, robiť také rozhodnutia alebo vykonávať také aktivity, ktoré sú žiaduce z pohľadu cieľov a hodnôt našej spoločnosti. Následne aj ďalší autori definícií túto myšlienku podporili resp. ju rozvinuli a doplnili o ďalšie dimenzie. Pritom základným východiskom pre diskusie o spoločenskej zodpovednosti podnikov je pochopenie a prijatie skutočnosti, že podnik je priamou súčasťou spoločnosti, v ktorej vyvíja svoje aktivity (čo mu umožňuje realizovať jeho prvotný cieľ – dosahovať zisk), nie je izolovanou jednotkou ale súčasťou širšieho systému vzťahov a jeho prosperita bude závisieť významne na zdraví okolitej spoločnosti a v neposlednom rade aj na nálade tejto spoločnosti voči nemu.

Na prelome tisícročí k významnému rozvoju myšlienok SZP prispeli a dodnes prispievajú dobrovoľné asociácie zodpovedne podnikajúcich subjektov, mimovládne organizácie, Európska únia. Významným impulzom v šírení myšlienok SZP bol najskôr Lisabonský summit (2000) a neskôr prijatie Stratégie 2020. Európska únia vo svojej Zelenej knihe zadefinovala spoločensky zodpovedné podnikanie ako „dobrovoľné integrovanie sociálnych a ekologických záujmov do každodenných firemných činností a interakcií s firemnými stakeholdermi“ (Pozn.: stakeholderi – záujmové skupiny v internom a externom prostredí podniku).

Významnou výzvou Zelenej knihy pre podniky bola potreba komplexného, holistického prístupu k zodpovednému podnikaniu, jeho integrácia do procesu manažmentu – od formulovania kľúčových hodnôt a ich včlenenia do podnikových poslaní či etických kódexov, až po ich implementáciu a transformáciu do stratégií a každodenného operatívneho rozhodovania. A to prostredníctvom doplnenia sociálnej a environmentálnej dimenzie do plánovania a rozpočtovania, rovnako aj hodnotením podnikovej výkonnosti v týchto oblastiach realizáciou etických, sociálnych a environmentálnych auditov či zavedením kontinuálnych vzdelávacích programov. Pre súčasné spoločensky zodpovedné podnikanie sú okrem všeobecných etických princípov typické: univerzálnosť (platnosť pre akýkoľvek typ podnikania), dobrovoľnosť (ide o dobrovoľný záväzok podnikov a ich manažmentov nad rámec legislatívy), aktívna spolupráca so všetkými záujmovými skupinami, vyjadrenie záväzku prispievať k rozvoju kvality života, či zdôrazňovanie trvalo udržateľného rozvoja.

Dobrovoľnosť je síce významnou charakteristikou zodpovedného podnikania, avšak podľa tzv. Carrollovej hierarchie len vrcholom pyramídy SZP (obrázok 1). Z ekonomickej zodpovednosti podniku vyplýva povinnosť zabezpečiť návratnosť vložených investícií. Právna zodpovednosť je dôležitá pre súlad podnikových činností s pravidlami stanovenými legislatívou, štátnymi inštitúciami a pod. Etická zodpovednosť vytvára rámce pre ochranu záujmov stakeholderov. A dobrovoľná zodpovednosť (na najvyššom stupni) reprezentuje proaktívne a strategické správanie s pozitívnymi vplyvom na podnik i celú spoločnosť.

 

image001

Obrázok 1: Pyramída SZP, Zdroj: Vlastné spracovanie podľa Carroll, 1991.

V našom regióne sa SZP rozvíjalo postupne. Myšlienky zodpovednosti v podnikaní začali k nám prenikať spolu s príchodom nadnárodných spoločností v 90. rokoch minulého storočia. Zodpovedné správanie sa však stalo výzvou aj pre malé a stredné podniky, ktoré na našom trhu dominujú. Budovaniu povedomia sa venovali a dlhodobo venujú mnohé mimovládne organizácie. S rastúcim záujmom o SZP rastie aj počet rozmanitých aktivít, ktoré podniky v tejto oblasti vykonávajú. Spolu s nimi sa rýchlo rozvíjajú aj nástroje, ktoré merajú, hodnotia, vylepšujú alebo komunikujú vplyv aktivít podnikov na spoločnosť a životné prostredie. Pozitívom je, že narastá aj povedomie obyvateľstva o zodpovednom správaní podnikov, o čom svedčia realizované reprezentatívne prieskumy vnímania zodpovedného správania slovenskou verejnosťou. Až 92 % obyvateľov Slovenska si podľa prieskumu agentúry Focus z októbra 2017 myslí, že podniky by popri tvorbe zisku mali robiť aj niečo navyše a mať stanovené ciele v oblasti SZP. Až 53% respondentov vedelo uviesť spoločnosť, ktorá podniká v súlade s koncepciou SZP, v roku 2015 to bolo 36 % a v roku 2013 len 29% opýtaných. Za najdôležitejšie zodpovedné aktivity podnikov považovalo 59 % opýtaných vytváranie rovnakých podmienok pre zamestnancov, poctivú a otvorenú komunikáciu voči zákazníkom (50%) a bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a vyváženosť pracovného a osobného života (48%). Zodpovedné správanie podnikateľských subjektov berú do úvahy ľudia napríklad pri výbere zamestnania, čiastočne aj pri svojom nákupnom rozhodovaní. Verejnosť so záujmom každý rok sleduje udeľovanie prestížnych cien Via Bona  tým najzodpovednejším podnikom v rôznych kategóriách (napr. zodpovedná veľká firma, zodpovedná malá/stredná firma, zelená firma, skvelý zamestnávateľ, férový hráč na trhu, dobrý partner komunity atď.). Nadácia Pontis pred pár dňami vyjadrila týmto ocenením uznanie najzodpovednejším firmám na slovenskom trhu už po osemnásty krát.

Spoločenská zodpovednosť je postavená na pilieroch tzv. trojitej výsledovky (z angl. triple-bottom-line“, ktorá pozostáva z „3P“ – profit-people-planet (zisk-ľudia-planéta) a vyjadruje zmenu orientácie podnikov na ekonomickú oblasť v širšom kontexte spoločenských a ekologických vzťahov. Uvedené piliere kopírujú tri základné oblasti (roviny) spoločensky zodpovedného podnikania. Každá z nich zahŕňa mnoho činností, z ktorých si podnik môže vyberať podľa svojho zamerania a požiadaviek záujmových skupín.

Ekonomická oblasť zahŕňa transparentnosť podnikania, implementovanie etických kódexov, vytváranie a budovanie dobrých vzťahov so záujmovými skupinami, ktoré majú vplyv na ekonomickú činnosť podniku (osobitne zákazníkmi, dodávateľmi, investormi, akcionármi). Významné sú tiež aktivity podnikov, ktoré súvisia s rozvojom zamestnanosti, bojom proti korupcii na lokálnej, národnej, ale aj globálnej úrovni. V sociálnej oblasti môžeme hovoriť o zodpovednom podniku vtedy, ak na pracovisku aj v miestnej komunite pozitívne ovplyvňuje životnú úroveň ľudí, dbá na zdravie, bezpečnosť, vzdelanie a kultúrny rozvoj občanov. V internej sociálnej rovine sú partnerom podniku zamestnanci a odbory, v externej sa zameriava na miestnu komunitu, neziskový sektor a verejnosť ako takú. Pokiaľ ide o environmentálnu oblasť, od spoločensky zodpovedného podniku sa očakáva, že si bude uvedomovať vplyv svojej činnosti na živú a neživú prírodu vrátane ekosystému, pôdy, vzduchu a vody. Predpokladá sa, že svoju podnikateľskú činnosť bude vykonávať tak, aby chránil prírodné zdroje a čo najmenej zaťažoval životné prostredie, bude dodržiavať environmentálne štandardy, podporovať vývoj a  zavádzanie technológií a produktov ohľaduplných k životnému prostrediu.

Za najčastejšie prínosy zo spoločensky zodpovedného správania podnikov sa považujú: *zvýšenie ziskovosti podniku (v stredno- až dlhodobom horizonte); *zlepšenie imidžu podniku, posilnenie dôveryhodnosti a lepšia reputácia; *posilnenie spokojnosti a lojality zákazníkov; *lepšia schopnosť získať a udržať si kvalitných zamestnancov; *zníženie rizika; *väčšia dostupnosť kapitálu a vyššia príťažlivosť pre investorov; *posilnenie konkurencieschopnosti podniku a lepšia trhová pozícia; *schopnosť rýchlejšie reagovať na požiadavky trhu; *kultivácia podnikateľského prostredia či *ochrana prírodných zdrojov, redukcia odpadov a úspora nákladov.

Úspešné podniky, ktoré aplikujú koncepciu spoločenskej zodpovednosti v praxi,  preukazujú veľký zmysel pre zodpovednosť za vývoj spoločnosti. Zdôrazňujú čestnosť, integritu a na prvé miesto nedávajú zisk, ale človeka – spotrebiteľa, zákazníka, klienta. Poskytujú kvalitné produkty, správajú sa eticky a férovo k všetkým záujmovým skupinám, rozvíjajú spoluprácu s miestnymi komunitami, starajú sa o životné prostredie. Z dlhodobého hľadiska im takéto správanie nepochybne prináša mnohé ekonomické aj neekonomické efekty. Zodpovedné správanie však nemôže byť jednorazovou alebo krátkodobou záležitosťou, musí to byť dlhodobá a konzistentná podnikateľská filozofia, prelínajúca sa všetkými podnikovými činnosťami, ktorá si môže  vyžiadať aj zásadné zmeny v myslení vlastníkov, manažérov a zamestnancov podnikov.

Zdroje:

Bowen, H. R. 1953. Social responsibilities of the businessman. New York: Harper, 1953.

Carroll, A. B. 1991. The pyramid of corporate social responsibility: Toward the moral management of organizational stakeholders. In Business Horizons. Roč. 34, č. 4., s. 39-48.

Kuldová, L. 2010. Společenská odpovědnosť firem. Etické podnikání a socíální odpovědnost v praxi. Plzeň: OPS, 2010. ISBN 978-80-87269-12-1.

Musová, Z. 2013. Spoločenská zodpovednosť v marketingovej praxi podnikov. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, Ekonomická fakulta, 2013, ISBN 978-80-557-0516-3.

http://www.nadaciapontis.sk/via-bona-slovakia

Zodpovedné podnikanie firiem – Vnímanie obyvateľmi Slovenska, prieskum agentúry  FOCUS a nadácie Pontis. Dostupné na: http://www.teraz.sk/ekonomika/slovaci-viac-vnimaju-spolocensky-zod/292421-clanok.html

Kontaktné údaje autora:

doc. Ing. Zdenka Musová, PhD.

Ekonomická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici

Tajovského 10

975 90 Banská Bystrica

+ 421 48 446 2724

zdenka.musova@umb.sk

Ilustračné foto: Pixabay.com