Spotrebiteľská inflácia sa v septembri v súlade s očakávaniami mierne spomaľovala. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa ceny v priemere zvýšili o 0,1%, pričom dynamika ich medziročného rastu sa spomalila z 2,8% na 2,7%. A hoci celková inflácia naplnila očakávania, jej štruktúra už predsa len priniesla aj niekoľko prekvapení. V septembri infláciu na prvý pohľad ťahali nahor skôr ponukové ako dopytové faktory. Ďalej sa mierne zrýchľoval medziročný rast cien potravín, napriek silnému bázickému efektu u cien masla. Mierne prekvapil aj rast regulovaných cien elektriny, ktorý zvyčajne pozorujeme až na začiatku roka. Na prvý pohľad prekvapila aj dopytová inflácia, ktorá sa v septembri už ďalej nezrýchľovala, bližší pohľad však ozrejmuje, že dôvodom boli najmä klesajúce ceny súvisiace s dovolenkami (letenky, dovolenkové zájazdy). Naopak, potvrdil sa pretrvávajúci rast cien pohonných hmôt, avšak pomalší ako pred rokom, a tak sa dynamika ich medziročného rastu spomalila.

K rastu cien v septembri prispeli po dlhšom čase opäť aj regulované ceny, ktoré sa medzimesačne zvýšili o 0,3% a dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila na 1,4%, keď sa odlepila od úrovne 1,2%, ktorú vykazovala nepretržite posledných 6 mesiacov v rade. Dôvodom boli najmä rastúce ceny elektriny (o 0,7% medzimesačne), zvyšovali sa však aj ceny poštovného, či, už tradične s novým školským rokom, ceny vo vzdelávaní.

Ceny potravín a nealkoholických nápojov sa v septembri zvýšili o 0,5%, pričom dynamika ich medziročného rastu sa nepatrne zrýchlila z 3,6% na 3,7%, a to aj napriek priaznivému bázickému efektu pri cenách masla, ktoré prudko rástli v jeseni minulého roka. Vyprchávanie minuloročného efektu zdražovania masla sa potvrdilo, keď kategória oleje a tuky, kam patrí aj maslo, bola jedinou z hlavných podkategórií potravín, ktorá vykázala medziročne nižšie ceny (o -1,0%). Tento efekt však bol viac ako plne prevážený ostatnými položkami. Výraznejší nárast cien ako zvyčajne zaznamenali sezónne potraviny, najmä zelenina. Medziročný rast cien ovocia sa tak už vyšplhal do dvojciferných úrovni, zelenina bola medziročne drahšia v priemere o 8-9%. Pozvoľné zdražovanie však posledné mesiace pozorujeme aj u cien pečiva a obilnín.

Ceny ropy na svetových trhoch sa v septembri vrátili k rastu a síce s tradičným miernym oneskorením, ale predsa sa toto zdraženie premietlo aj do cenoviek na slovenských čerpacích staniciach. Dynamickejší rast cien tentokrát zaznamenala najmä nafta. V priemere sa ceny pohonných hmôt v septembri zvýšili o 1,1%. Podobný trend sme však na konci leta/začiatku jesene videli aj minulý rok, tohtoročné septembrové zdražovanie pohonných hmôt bolo dokonca o niečo miernejšie, a tak sa dynamika medziročného rastu cien pohonných hmôt predsa len mierne spomalila. Aj napriek tomu sa bezpečne drží v dvojciferných hodnotách (okolo 12,5%) a k celkovej medziročnej inflácií pridáva približne štyri desatiny.

Na rozdiel od vyššie zmienených položiek, ktoré majú prevažne ponukový charakter, dopytová inflácie sa v septembri mierne spomalila. Ceny obchodovateľných tovarov (bez pohonných hmôt) a trhových služieb (bez imputovaného nájmu) – prepočet UniCredit Bank – sa v porovnaní s augustom nezmenili, pričom dynamika ich medziročného rastu sa spomalila z 2,5% na 2,4%. Dôvody však nesúviseli so zmiernením dopytových tlakov v ekonomike, ale mali skôr technickú povahu a súviseli s letnou dovolenkovou sezónou. Dopytovú infláciu v septembri ťahali nadol najmä dve položky – ceny dovoleniek a leteniek, ktoré z nej uberali až tri desatiny. Sezónny výkyv cien (preddovolenkové zdraženie aj podovolenkové zlacnenie) bol tento rok výrazne väčší ako zvyčajne. Silný dopyt po dovolenkách počas leta tlačil cenu dovoleniek počas sezóny nahor (pravdepodobne aj kvôli menšiemu podielu last minute), keď boli medziročne vyššie o 7-8%, po sezóne sa ich cena vrátili späť do normálu a v septembri bola medziročne vyššie len o približne 1%. Podobný vývoj zaznamenali viaceré krajiny, napríklad aj susedné Česko. Bez efektu dovoleniek a leteniek by sa v septembri nespomaľovala ani dopytová inflácia, naopak opäť by sa mierne zrýchlila a potvrdzovala by tak zvýrazňujúce sa dopytové tlaky v ekonomike. Dynamicky stále rastú najmä ceny služieb, do ktorých sa premieta silný rast miezd v ekonomike. Menová politika eurozóny neberie ohľad len na slovenskú infláciu (kde sa už začínajú materializovať zvýšené dopytové tlaky), ale najmä na infláciu eurozóny ako celku. Tá ostáva v strednodobom horizonte bezpečne ukotvená pod, resp. blízko inflačného cieľa ECB a nevytvára tak zvýšenú potrebu na urýchlenú reakciu ECB v podobe zvýšenia úrokových sadzieb (to sa očakáva až v závere budúceho roka). Čisto teoreticky sa však môžeme domnievať, že ak by Slovensko nebolo členom eurozóny a o nastavení úrokových sadzieb na Slovensku by rozhodovala slovenská NBS, pravdepodobne by už (podobne ako napríklad česká ČNB) pristúpila k zvýšeniu kľúčovej úrokovej sadzby (alebo by tento krok aspoň zvažovala).

Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímanej inflácií meranej prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v septembri vzrástla o 0,1%. Dynamika jeho medziročného rastu sa spomalila z 3,7% na 3,5%. Naopak, vnímanie inflácie podľa spotrebiteľského barometra Štatistického úradu sa v septembri nepatrne zrýchlilo – z 3,4% na 3,6% (prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí). Zvýrazňujúce sa inflačné tlaky v ekonomiky však naznačovali najmä inflačné očakávania spotrebiteľov na najbližších 12 mesiacov, ktoré sa zvýšili z 4,6% až na 5,6% (prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí). Inflačné očakávania už v septembri mohla zdvíhať aj diskusia o novom navrhovanom odvode pre obchodné reťazce, ktorý by mohol viesť aj k zvýšeniu cien potravín. Vysoké inflačné očakávania by pritom mali i naďalej urýchľovať prenos zvýrazňujúcich sa dopytových tlakov do inflácie.

Výhľad

Očakávame, že v nasledujúcich mesiacoch by sa medziročná inflácia mala nepatrne spomaľovať k úrovni 2,5% na konci roka, a to najmä pod vplyvom vyprchávajúceho efektu minuloročného dramatického zdraženia cien masla a neskôr i vajec. Bázicky efekt by však mohol pomáhať zmierňovať dynamiku medziročného rastu aj pri cenách pohonných hmôt. Protichodne by mala naďalej pôsobiť najmä dopytová inflácie, ktorá by mala aj v nasledujúcich mesiacoch pozvoľna zrýchľovať, pod tlakom dynamicky rastúcich miezd a spotreby domácnosti.
V samom závere roka, resp. na prelome rokov, by sa do cien potravín už postupne mohli začať premietať vyššie ceny obilnín v dôsledku sucha v Európe (najmä západnej Európe) a očakávané zmierňovanie medziročného rastu cien potravín v dôsledku bázického efektu (maslo, vajcia) by tak mohli predsa len spomaľovať (až zastaviť). V budúcom roku by ceny potravín mohol navýšiť aj aktuálne v Parlamente schvaľovaný nový odvod obchodných reťazcov. Jedná sa o nepriame zdanenie spotreby a jeho efekt by mal byť podobný ako keby sa zvýšila DPH o 2,5%. Dá sa predpokladať, že z veľkej časti tento náklad obchodné reťazce prenesú na koncového zákazníka, najmä v prostredí zvýrazňujúcich sa dopytových tlakov na infláciu. Nový odvod (ak bude schválený) by tak mohol celkovú infláciu v budúcom roku navýšiť až o 0,4 pb. a tá by sa tak mohla vyšplhať cez 3%. Rýchlejší rast cien potravín by pritom zasiahol najmä nízkopríjmové domácnosti, či domácnosti dôchodcov, ktoré vykazujú vyšší podiel potravín v ich spotrebnom koši.

Autor: Ľubomír Koršňák, Makroekonomické analýzy trhu,

Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s. pobočka zahraničnej banky