Spotrebiteľské ceny v úvode leta neprekvapili. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa v júli v priemere znížili o 0,1%, pričom dynamika ich medziročného rastu sa spomalila z 2,8% na 2,6%. K spomaleniu medziročnej inflácie prispelo najmä zvoľnenie medziročného rastu cien potravín, či korekcia cien ropy na svetových trhoch (a cien pohonných hmôt). Naopak, infláciu podľa očakávaní ďalej podporujú zvýrazňujúce sa dopytové tlaky v ekonomike (dopytová inflácia). K rastu cien nepatrne prispela aj úprava regulovaných cien vodného (0,5%) a stočného (1,1%), ich celkový príspevok k inflácií sa však pohyboval len na úrovni stotín percentuálneho bodu.
Cena ropy na svetových trhoch po prudkom zvýšení v apríli a úvode mája sa predsa len stabilizovala a v júni a čiastočne aj v júli sme dočkali aj jej miernej korekcie smerom nadol. To sa už prejavilo aj na cenách palív na slovenských čerpacích staniciach. Ceny pohonných hmôt sa v júli v priemere znížili o -1,7%, čo mierne uvoľnilo aj tlak na medziročné porovnanie. V porovnaní s júlom minulého roka však boli ceny pohonných hmôt stále vyššie o takmer 14%. Napriek poklesu (resp. spomaleniu v medziročnom porovnaní) cien pohonných hmôt sa dynamika medziročného rastu cien v doprave predsa len zrýchľovala. Dôvodom boli opäť volatilné ceny leteniek, ktorých cena v úvode dovolenkovej sezóny medzimesačne narástla o 14,6%. Letenky tak celkovú (medzimesačnú) infláciu v júli navýšili až o 0,06 pb.
Hlavný dôvod spomalenia medziročného rastu cien v júli však neležal v cenách ropy, ale v cenách potravín. Tie už tradične v úvode leta klesajú, keď lacnejú ceny sezónnych potravín (zeleniny a ovocia). Inak tomu nebolo ani v tomto roku, sezónny efekt bol však výraznejší ako pred rokom (minulý rok bol efekt posunutý viac na august, ceny v júli dokonca mierne rástli pod vplyvom vyšších cien mlieka), čo sa prejavilo aj na citeľnejšom spomalení dynamiky medziročného rastu cien potravín. Ceny potravín a nealkoholických nápojov sa v júli v priemere znížili o -1,1%, dynamika ich medziročného rastu sa spomalila z 4,8% na 3,6%. Príspevok cien potravín k celkovej medziročnej inflácií sa tak zmiernil o viac ako dve desatiny (na 0,6 pb).
Ceny obchodovateľných tovarov (bez pohonných hmôt) a trhových služieb (bez imputovaného nájmu) – prepočet UniCredit Bank – v júli vzrástli o 0,1%, pričom dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 2,2% na 2,3%. Treba však poznamenať, že za rastom dopytovej inflácie v júli boli takmer výlučne ceny volatilných leteniek. Tie sa podpísali pod zrýchlenie medziročného rastu cien trhových služieb z 3,4% na 3,7%. Naopak, medziročný rast cien obchodovateľných tovarov už tretí mesiac v rade stagnoval na úrovni 1,6%. Akokoľvek, v tomto roku pozorujeme trend pozvoľného zrýchľovania dopytovej inflácie, najmä v oblasti trhových služieb. To pravdepodobne súvisí najmä s dynamickým rastom miezd, ktorý pôsobí na ceny služieb hneď dvojako – priamo cez vyššie mzdové náklady (ktoré sú podstatnou časťou niektoých služieb) i nepriamo, cez vyššie príjmy domácnosti a rastúci dopyt, ktorý umožňuje rýchlejšie premietanie zvýšených mzdových (ale aj iných) nákladov do koncovej ceny služieb. Dopytová inflácia sa vďaka tomu vyšplhala na svoje najvyššie úrovne za posledných 5,5 roka (od novembra 2012). Menová politika eurozóny však neberie ohľad len na slovenskú infláciu (kde sa už čiastočne začínajú materializovať zvýšené dopytové tlaky), ale najmä na infláciu eurozóny ako celku. Tá ostáva v strednodobom horizonte bezpečne ukotvená pod hranicou inflačného cieľa ECB a nevytvára tak zvýšenú potrebu na urýchlenú reakciu ECB v podobe zvýšenia úrokových sadzieb. Čisto teoreticky sa však môžeme domnievať, že ak by Slovensko nebolo členom eurozóny a o nastavení úrokových sadzieb na Slovensku by rozhodovala slovenská NBS, pravdepodobne by už (podobne ako napríklad česká ČNB) pristúpila k zvýšeniu kľúčovej úrokovej sadzby (alebo by tento krok aspoň zvažovala).
Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímanej inflácií meranej prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v júli klesol o -0,3%. Dynamika jeho medziročného rastu sa spomalila z 3,9% na 3,5%, keď ho nadol podobne ako infláciu ťahali najmä ceny potravín a pohonných hmôt. Nepatrne sa v júli zmiernilo aj vnímanie inflácie podľa spotrebiteľského barometra Štatistického úradu – z 3,6% na 3,5% (prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí). Naopak, inflačné očakávania sa po mesačnej pauze opäť mierne zvýšili z 4,7% na 4,8% (prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí). Stále tak ostávajú blízko 4-ročných maxím a mali by tak i naďalej urýchľovať prenos zvyšujúcich sa dopytových tlakov do inflácie.
Očakávame, že medziročná inflácia by sa mala v auguste stabilizovať. Pretrvávajúci dynamicky rast miezd a spotreby domácnosti by mal naďalej tlačiť na dopytovú infláciu, naopak ďalej by sa mohla mierne spomaľovať dynamika rastu cien pohonných hmôt. V prípade cien potravín očakávame, že na rozdiel od minulého roka sme gro sezónneho poklesu cien už pozorovali v mesiacoch jún a júl. Dynamika medziročného rastu cien potravín by sa tak už v auguste ďalej citeľnejšie spomaľovať nemala, vylúčená nie je ani dočasná mierna korekcia smerom nahor. V závere roka by sa však medziročný rast cien potravín mohol predsa len aj výraznejšie zmierniť, keď bude postupne vyprchávať efekt mliečnej a vaječnej kauzy z minulého roka. Na druhej strane, na prelome rokov by sa už do cien potravín mohli začať dostávať vyššie ceny obilnín v Európe (v dôsledku sucha a slabej úrody najmä v západnej Európe). Celková inflácia na Slovensku by tak mala ostať bezpečne ukotvená nad úrovňou 2% aj po zbytok roka, či v budúcom roku.
S pozdravom
autor, Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu, Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.
