Štatistický úrad potvrdil rast slovenskej ekonomiky v poslednom štvrťroku minulého roka. Slovenská ekonomika si v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom polepšila o 0,9% (sezónne očistené), pričom dynamika jej medziročného rastu sa zrýchlila z 3,4% na 3,5%. V úhrne za celý rok si slovenská ekonomika polepšila o 3,4%. Ekonomický rast tak ostal približne na úrovni predchádzajúceho roka (3,3%), keď sa len nepatrne (o desatinu) zrýchlil.
Zásadnejšie prekvapenie nepriniesla ani štruktúra HDP, ktorá v zásade potvrdila očakávania vyplývajúce z predbežných mesačných čísel maloobchodu, priemyslu, stavebníctva, či zahraničného obchodu. Ekonomiku ťahal nahor ako domáci, tak aj zahraničný dopyt, pričom rast sa v závere roka priklonil mierne viac na stranu čistého exportu. Za mierne prekvapenie sa dá považovať len výraznejší pokles zásob, ktorý by však mohol súvisieť s odstávkou automobilové priemyslu na prelome rokov ako aj tradičným preklápaním časti rozostavaných investícií, ktoré boli doteraz vykazované v zásobách, do fixných investícií.
Silný rast naďalej doručovala spotreba domácnosti. Tá si v poslednom štvrťroku minulého roka medziročne polepšila o 3,6%, v priemere za celý rok potom o 3,7 %. Spotrebe domácnosti pomáha najmä silný trh práce, ktorý sa pozitívne premieta aj do spotrebiteľskej dôvery, ale i nízke úrokové sadzby ukotvené na historických minimách, ktoré pomáhajú znižovať sklon domácnosti k úsporám. Očakávaný rast si pripísali aj fixné investície, ktoré si v závere roka medziročne polepšili o 6,1%, za celý rok potom o 3,2%. Rast fixných investícií sme v závere roka mohli pozorovať ako vo verejnej správe, tak aj v súkromnom sektore. Záver roka tak potvrdil, že verejné investície sa definitívne odrazili od dna, pričom nižšia minuloročná porovnávacia báza vytiahli ich medziročný rast tesne nad 10%. Mierny medziročný rast pritom aj napriek veľmi slabému štartu roka zaznamenali verejné investície aj v úhrne za celý rok 2017. Súkromné investície kopírujú ekonomický cyklus, navyše ich dotujú aj výdatné investície v automobilovom priemysle. Aj napriek rastu fixných investícií sa však celkové investície v závere roka medziročne znížili, keď výraznejšie poklesli zásoby. Predpokladáme, že pokles zásob bol čiastočne ovplyvnený odstávkami automobilového priemyslu na prelome rokov kvôli príprave novej produkcie a z toho dôvodu vyprázdnenými skladmi s materiálom pre výrobu. Nižšie zásoby sa následne prejavili aj na dovozoch. Dynamika ich medziročného rastu sa v závere roka spomalila z 5,9% na 3,3%. A keďže rast vývozov sa pod vplyvom konjunktúry v Európe, ale i reštartu produkcie v automobilovom priemyslu (spustenie novej produkcie Porsche Cayenne v októbri) zrýchlil z 3,8% na 5,7%, príspevok čistého exportu sa po krátkej pauze vrátil do kladných hodnôt. Čistý export tak rast slovenskej ekonomiky navyšoval o približne 2,5 pb., t.j. bol zodpovedný za takmer ¾ rastu slovenskej ekonomiky v poslednom štvrťroku minulého roka.
Oživenie investičnej aktivity sa v závere roka prejavilo na raste pridanej hodnoty najmä v sektore nehnuteľností (o 6,2%) a stavebníctva (o 5,0%). Rast domácej spotreby pre zmenu v obchode (4,6%). Nadpriemerný rast pridanej hodnoty si v závere roka pripísal aj IT sektor (4,2%), podľa očakávaní sa zrýchli aj rast pridanej hodnoty v priemysle (z 1,4% na 2,1%). Naopak pridaná hodnota medziročne klesala v poľnohospodárstve (o 6,4%) a vo finančných službách (o 3,6%).

Výhľad
Rok 2017 bol najmä v automobilovom priemysle prechodným prípravným (investičným) rokom. Aj napriek stále ešte mierne rastúcemu trhu s novými autami v Európe sa ich produkcia na Slovensku ďalej nezvyšovala – podľa predbežných údajov sa na Slovensku v minulom roku vyrobilo menej áut ako v roku 2016. Už v závere minulého roka sme však predsa len mohli pozorovať prvé známky reštartu. Tento trend by mal pokračovať aj v tomto roku (s krátkou výnimkou v samom úvode roka), keď sa rozbehne produkcia ďalších modelov (resp. upgrade-u modelu). V závere roka sa pridá aj produkcia štvrtej automobilky. Aj napriek tomu, že európsky trh s novými autami už pravdepodobne dosiahol svoj cyklický vrchol, slovenský automobilový priemysel by predsa len mal opäť potiahnuť slovenskú ekonomiku a byť hlavným zdrojom jej rastu v tomto i budúcom roku.
Fáza ekonomického cyklu i relatívne vysoká miera využitia kapacít by mala stále (minimálne v tomto roku) držať na rastovej trajektórií investície v Európe, aj na Slovensku. Na druhej strane, európske ekonomiky sa blížia k vrcholu aktuálneho ekonomického cyklu. Najmä v druhej polovici tohto a v budúcom roku je tak možné očakávať skôr spomaľovanie cyklického rastu európskych ekonomík. To by však mal na Slovensku viac ako plne kompenzovať ponukový šok prichádzajúci z automobilového priemyslu. Očakávame teda, že rast slovenskej ekonomiky sa v tomto roku zrýchli z 3,4% na 3,9% a následne v budúcom roku na 4,1%.
Indikátory sentimentu v Európe naznačujú, že v krátkodobom horizonte (najbližší polrok) by riziká rastu európskych ekonomík mohli byť vychýlené skôr mierne nahor. S blížiacim sa vrcholom ekonomického cyklu sa však riziká v strednodobom horizonte predsa len začínajú vychyľovať mierne smerom nadol. V čase spomalenia cyklického oživenia by mohol byť vplyv sentimentu na rast ekonomiky významnejší. Ekonomiky v Európe by tak mohli postupne oveľa citlivejšie reagovať na akékoľvek negatívne informácie, či už prichádzajúce z politickej oblasti alebo z finančných trhov. To zvýrazňuje aj ekonomický význam vyjednávaní o Brexite, ktorý by mohol ovplyvňovať európske ekonomiky už v priebehu budúceho roka. Rizikom pre svetový rast naďalej ostáva aj trend rastúceho protekcionizmus prichádzajúci z USA (a Trumpovej administratívy).

Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.