Prieskumná agentúra Go4insight zisťovala názor obyvateľov Slovenska na blížiace sa sviatky Veľkej noci. Na Slovensku je Veľká noc vnímaná primárne ako náboženský sviatok. Takto vníma Veľkú noc polovica Slovákov. Tretina obyvateľstva ju vníma ako sviatok jari s mnohými tradíciami a takmer pätina občanov len ako príležitosť voľných dní bez špeciálnej náplne.
Veľká noc je v kresťanskom kalendári najvýznamnejším sviatkom. Ako primárne náboženský sviatok vníma Veľkú noc približne polovica slovenskej populácie (51%). Necelá tretina (31%) berie Veľkú noc ako sviatok jari a ľudových tradícií. Pre zvyšných 18% obyvateľstva znamená Veľká noc len voľné dni bez špeciálnej náplne.
Vnímanie Veľkej noci sa líši v závislosti od veku. Hoci vo všetkých vekových skupinách náboženské vnímanie veľkej noci prevažuje, dominantným sa stáva až vo veku nad 50 rokov (a ešte viac vo veku nad 70 rokov). Mladší ľudia a ľudia v strednom veku majú tendenciu viac vnímať Veľkú noc cez ľudové tradície alebo ako voľné dni bez špeciálnej náplne.
Z hľadiska regiónov prisudzuje Veľkej noci náboženskú náplň najmä obyvateľstvo východného Slovenska, kde ju za kresťanský sviatok považujú až dve tretiny obyvateľstva. V ostatných regiónoch je vnímanie podobné ako v celoslovenskom priemere: pre najväčšiu časť populácie je Veľká noc náboženský sviatok, o niečo menej ľudí vníma veľkonočné sviatky ako sviatky ľudových tradícií a pre zvyšnú pätinu až štvrtinu neznamená Veľká noc nič špeciálne.
Aké veľkonočné tradície dodržiavame
V súvislosti s veľkonočnými sviatkami ľudia dodržiavajú rôzne tradície. Najčastejšie sa ľudia stretávajú s rodinou a príbuznými (70%), tiež si vyzdobujú domácnosť veľkonočnou výzdobou (67%) a pripravujú si aj špeciálne veľkonočné jedlá či koláče (66%).
Na veľkonočné bohoslužby do kostola chodí 44% slovenskej populácie. Štvrtina ľudí maľuje veľkonočné kraslice, 14% pletie veľkonočné korbáče. Tieto aktivity majú na programe viac rodiny s deťmi. Tradíciu skrývania a hľadania vajíčok, ktorá je preferovaná skôr v Západnej Európe, zatiaľ zaradili do svojich veľkonočných zvykov len 2% obyvateľov.
Žiadnu z uvedených tradícií nedodržiava 6% obyvateľov Slovenska, bez výraznejšieho rozdielu z hľadiska socio-demografických znakov.
Kúpačka a šibačka sú stále obľúbené
Špeciálne postavenie medzi slovenskými veľkonočnými tradíciami má „kúpačka“ resp. „šibačka“. Tieto tradície v nejakej forme zachovávajú takmer dve pätiny Slovákov, častejšie mladí ľudia do 19 rokov a rodiny s deťmi.
Tradícia šibať a oblievať dievčatá je medzi obyvateľmi na Slovensku vnímaná viac pozitívne (63%) ako negatívne (37%). Väčšie prijatie tejto tradície prejavujú muži. Ale aj medzi ženami na „kúpačku“ a „šibačku“ mierne prevažujú pozitívne názory.
Vnímanie „kúpačky“ a „šibačky“ je skôr pozitívne hlavne u žien nad 30 rokov. U tínedžeriek do 19 rokov je polovica dievčat skôr za a druhá polovica skôr proti tejto tradícii. Jedinou skupinou, kde počet žien, ktoré vnímajú tradíciu kúpania či šibania negatívne, sú mladé ženy vo veku od 20 do 30 rokov. Ale aj v tejto skupine rozdiel nie je výrazný.
Najpozitívnejšie vnímajú túto tradíciu starší ľudia a ľudia z východného Slovenska. Naopak Bratislavčania tento zvyk podporujú menej. Pritom nie sú významné rozdiely medzi obyvateľmi vidieka a miest.
O prieskume
Všetky uvedené informácie pochádzajú z reprezentatívneho prieskumu na populácii Slovenskej republiky vo veku 15-79 rokov, ktorý realizovala agentúra Go4insight na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov v marci 2019. Prieskum bol realizovaný metódou Multimode – kombináciou osobného a online dopytovania.
Zdroj: Go4insight, Ilustračné foto: Pixabay.com
