Zahraničný obchod sa v auguste v súlade s našimi očakávaniami prepadol do mínusu, rozsah deficitu bol však predsa len miernejší ako sme predpokladali. Bilancia zahraničného obchodu sa počas leta už tradične zhoršuje v dôsledku tradičných letných dovolenkových celozávodných odstávok výroby. Naše očakávania vyššieho deficitu ako zvyčajne v dôsledku „preddovozov“ zásob súvisiacich s nábehom novej výroby naplánovanej na jeseň (najmä v automobilovom priemysle – Jaguár Land-Rover) sa však zatiaľ nenaplnili. Podľa predbežných čísel Štatistického úradu dovozy v auguste prevýšili vývozy o 82 mil. EUR, pričom 12-mesačný prebytok zahraničného obchodu tak ostal nezmenený na úrovni 3,6% HDP.
Hoci samotný deficit zahraničného obchodu v auguste neprekvapil, rast obratu v zahraničnom obchode už zaostal za silným júlom a čiastočne tak potvrdzoval hypotézu, že v porovnaní s minulým rokom sa časť dovoleniek mohla presunúť na august. Ako vývozy, tak aj dovozy sa po očistení o tradičnú sezónu medzimesačne znížili, čo sa prejavilo aj na výraznejšom spomalení dynamiky ich medziročného rastu. Tá sa z júlových úrovni 14-15% spomalila na augustových 5-6%. O niečo lepší obrázok o aktuálnom stave slovenského však predsa len poskytuje pohľad na dva dovolenkové mesiace ako jeden celok. Ten naznačuje, že vývozy aj dovozy počas leta ďalej mierne rástli a udržali si pomerne silné dynamiky medziročného rastu blízko 10% (vývozy 9,8%, dovozy 9,7%). Na druhej strane, vysokú dynamiku rastu si vývozy udržali čiastočne aj vďaka zrýchleniu medziročného rastu exportných cien v posledných dvoch mesiacoch, v reálnom vyjadrení sa tak dynamika rastu vývozov počas leta pravdepodobne predsa len nepatrne spomalila, hoci stále ostáva relatívne silná.
V auguste sa vývozy po očistení o sezónne vplyvy znížili o 0,7%, pričom dynamika ich medziročného rastu sa spomalila z 14,3% na 5,8%. Aj napriek augustovému poklesu vývozov sa v priemere počas leta vývozy v porovnaní s priemerom druhého kvartálu zvýšili 0,4% (sezónne očistené) a potvrdzovali tak rastúci trend exportnej časti slovenského priemyslu, ťahanej najmä reštartom automobilového priemyslu. V samotnom auguste takmer 90% medziročného rastu vývozov pripadalo práve na kategóriu strojov a prepravných zariadení.
Dovozy sa v auguste takisto medzimesačne znížili – o 1,0% (sezónne očistené), pričom dynamika ich medziročného rastu sa spomalila z 14,7% na 5,3%. Podobne ako pri vývozoch aj tu platilo, že v priemere boli počas leta (aj napriek augustovému poklesu) dovozy vyššie ako počas druhého kvartálu, a to až o 2,4%. Rýchlejší rast dovozov však ide z veľkej časti na vrub cenových faktorov, predovšetkým vyššej ceny ropy. Aj v auguste platilo, že polovicu medziročného rastu dovozov mala na svedomí kategória minerálnych palív a mazív. Naopak, zdá sa, že tovary a materiál do novej výroby zatiaľ čísla zahraničného obchodu zásadnejšie neovplyvňovali, čo len potvrdzuje informácie z médií, že štart produkcie v novom závode Jaguár Land-Rover bude skôr až v druhej polovici posledného štvrťroka.
Naše očakávania sa ani po zverejnení čísel za leto nemenia. Silný domáci dopyt, či už dovoz technológií pre nový závod na výrobu áut, ale aj vyššie priemyselné dodávky pred samotným štartom produkcie, by mali ešte aj v nasledujúcich pár mesiacoch tlačiť na dovozy a dočasne zhoršiť bilanciu zahraničného obchodu. Následne by už nové exportné kapacity v krajine mali výraznejšie stimulovať rast vývozov (hoci čiastočne sa budú prejavovať aj na strane dovozov v dôsledku vyšších dovozov materiálov a tovaru do výroby). Na druhej strane, cyklické spomalenie rastu v Európe by mohlo spomaliť rast vývozu strojov, či elektrických zariadení. Efekt silného rastu automobilového priemyslu by mal však predsa len prevážiť a prebytky zahraničného obchodu by sa mali počnúc prelomom rokov začať opäť významnejšie rozširovať. Rizikom pre zahraničný obchod je stále prípadné rozpútanie obchodnej vojny medzi EÚ a USA, či tvrdý Brexit. Obe by pocítil najmä slovenský automobilový priemysel (priamo i nepriamo, cez pomalší rastu európskych ekonomík).
Autor: Ľubomír Koršňák, Makroekonomické analýzy trhu,
Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.
