Rast ekonomiky sa v druhom štvrťroku zrýchlil, vďaka investíciám a automobilkám

Štatistický úrad na základe spresnených čísel upravil prvý odhad rastu slovenskej ekonomiky v druhom štvrťroku o desatinku smerom nahor na 4,2%. V porovnaní s prvým štvrťrokom sa HDP zvýšil o 1,1% (sezónne očistené). Slovenská ekonomika tak zaznamenala najsilnejší medziročný rast od konca roka 2015, pričom v porovnaní s prvý kvartálom sa dynamika medziročného rastu zrýchlila až o 0,6 pb.

 

 

Zverejnená štruktúra rastu slovenskej ekonomiky síce v globále neprekvapila, niekoľko prekvapení však priniesla – ekonomiku podľa očakávaní ťahal ako domáci, tak aj zahraničný dopyt, pričom príspevok domáceho dopytu k rastu HDP sa nepatrne zmiernil, naopak čistý export na rozdiel od prvého štvrťroka opäť prispieval k rastu HDP. Najväčším prekvapením zverejnených čísel boli investície. Nepotvrdili sa naše očakávania, že ich rast by sa mohol v druhom štvrťroku mierne spomaliť, ktoré vychádzali najmä zo slabších čísel stavebníctva v druhom kvartáli. Tvorba hrubého fixného kapitálu sa medziročne zvýšila o úctyhodných 20,4%, pričom tento rast bol len čiastočne na úkor presunu ukončených investícií zo zásob (prírastok zásob sa medziročne znížil o približne polovicu). Celkový hrubý kapitál tak medziročne vzrástol o 10,8%. Silný dvojciferný rast fixných investícií zaznamenal ako verejný (v bežných cenách o 36,1%), tak aj súkromný sektor (nefinančný sektor v bežných cenách o 24,9%). Paradoxne, aj napriek pomalšiemu rastu produkcie stavebníctva, sa medziročne zvyšovali najmä stavebné investície (o 39,7%).

Za spomalení rastu domáceho dopytu treba hľadať najmä spomalenie rastu spotreby domácnosti (z 3,5% na 2,2%), ktoré už naznačovali aj maloobchodné tržby. Efekt Veľkej noci pravdepodobne presunul časť tržieb do prvého kvartálu, čo spomalenie rastu spotreby domácnosti ešte viac zvýraznilo. Aj bez tohto efektu by však spotreba domácnosti vykázala v porovnaní s úvodom roka spomalenie. Úvod tretieho štvrťroka (júl) však naznačuje, že časť spomalenia rastu spotreby by mohla mať len dočasný charakter. Spotrebu domácnosti naďalej dotuje silný trh práce, keď si mzdy udržali dynamický rast a naďalej rastie aj zamestnanosť. Nedostatok pracovnej sily pritom mzdové tlaky bude v nasledujúcom období len zvýrazňovať, jasný signál súkromnému sektoru vyslala aj vláda, ktorá plánuje zvýšiť mzdy vo verejnom sektore o 10% zhodne v roku 2019 a 2020.

Dôležitým faktorom, ktorý prispel k zrýchleniu rastu ekonomiky v druhom štvrťroku bola bilancia so zahraničím. Obrat v zahraničnom obchode dynamicky rástol, medziročný rast exportov v stálych cenách sa zrýchlil z 2,4% na 8,0%, dovozov z 3,2% na 7,8%. Čiastočne pomohla síce aj nízka porovnávacia báza, za oživením exportov však treba hľadať najmä reštart slovenského automobilového priemyslu. Ten sa cez zvýšené dodávky pre výrobu čiastočne podpísal aj na zrýchlení rastu dovozov.

Z ponukovej strany k rastu pridanej hodnoty (HDP) v ekonomike prispeli všetky hlavné sektory s výnimkou finančného sektora (-10,7%). Dvojciferný rast pridanej hodnoty si pripísalo poľnohospodárstvo (11,1%), citeľnejšie zrýchlenie podľa očakávaní zaknihoval priemysel (z 0,8% na 4,3%, z toho spracovateľský priemysel z 2,0% na 4,7%). Naopak, väčšina sektorov služieb po silnom úvode roka zaznamenala mierne spomalenie dynamiky medziročného rastu (stále sa však držali v kladných číslach). Výnimkou boli len odborné, vedecké a technické činnosti, kde sa dynamika rastu zrýchlila z 0,6% na 4,0%.

Výhľad

Očakávané oživenie automobilového priemyslu pomohlo citeľnejšie zrýchliť rast slovenskej ekonomiky, pričom tento sektor ešte nepovedal svoje posledné slovo. Nábeh produkcie v poradí v štvrtej automobilke v krajine očakávaný v poslednom kvartáli tohto roka by mal rast automobilového sektora (a celej ekonomiky) ešte viac zrýchliť. Na druhej strane, rast ekonomiky sa v svojej štruktúre opäť raz stáva viac závislý len od jedného sektora. Podstatná časť ekonomiky mimo automobilového sektora naráža postupne na svoj cyklický vrchol, podobne ako väčšina ostatných európskych ekonomík. Dynamika rastu sa tu pozvoľna spomaľuje. Vďaka automobilovému priemyslu by slovenská ekonomika ako celok vrchol ekonomického rastu mala dosiahnuť o niečo neskôr ako väčšina ostatných európskych krajín, pravdepodobne až v polovici budúceho roka. V najbližších štvrťrokoch by sme tak mali pozorovať rast HDP nad úrovňou 4%. Aj napriek silným číslam v druhom štvrťroku náš výhľad zatiaľ nemeníme, t.j. v tomto roku očakávame rast ekonomiky na úrovni 3,9%, v budúcom mierne zrýchlenie na 4,1% (najmä v prvej polovici roka). Hlavným dôvodom našej opatrnosti v tomto roku je fakt, že cca polovica pozitívneho prekvapenia, ktoré priniesol druhý štvrťrok, ide na vrub poľnohospodárstva. Tento relatívne malý a volatilný sektor slovenskej ekonomiky prispel k rastu HDP až 0,3 pb.. Predpokladáme, že dôvodom mohla byť teplá jar a nasledujúce kvartály naopak bude vidieť miernu korekciu rastu tohto odvetvia. Riziká našej predikcie pre tento rok sú však výrazne vychýlené smerom nahor.

Negatívne riziká sa v krátkodobom horizonte (1-2 roky) nachádzajú najmä v externom prostredí. Ako najakútnejšie sa momentálne javí rastúci globálny protekcionizmus (s nenulovou pravdepodobnosťou vypuknutia obchodnej vojny medzi USA a EÚ s negatívnym dopadom aj na slovenský automobilový priemysel), či stále existujúca hrozba tvrdého Brexitu (hoci stále je to ten menej pravdepodobný scenár), ale aj prípadná nákaza v európskom finančnom sektore, ktorá sa môže rozšíriť z Turecka.

V strednodobom horizonte sa riziká presúvajú aj do domácej oblasti a súvisia najmä s úspešnosťou transformácie modelu ekonomiky od ekonomiky založenej na lacnej pracovnej sily viac smerom k ekonomike založenej na znalostiach. Silný trh práce s nedostatkom vhodnej pracovnej sily na západe krajiny tieto riziká len zvýrazňuje. Model založený na relatívne lacnej a dostupnej pracovnej sile sa postupne napĺňa. Zvýrazňujúci sa nedostatok vhodnej pracovnej sily môže postupne začať odrádzať časť (najmä priemyselných) podnikov od ďalších investícií v krajine a znižovať tak dlhodobý rastový potenciál krajiny. V tomto období tak čoraz väčšiu váhu získavajú verejné politiky, ktoré by mali byť nápomocné v posune ekonomiky smerom k znalostnej ekonomike založenej na inováciách. V nej je kľúčová najmä kvalita ľudského kapitálu, ale i podnikateľského prostredia, t.j. oblastí (vrátane školstva a vedy), v ktorých Slovensko v mnohých aspektoch dlhodobo zaostáva.

Autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu, Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.