Slovenskú ekonomiku potiahlo v úvode roka domáci dopyt – spotreba aj investície

Flash news 07.06 2018

Štatistický úrad SR potvrdili predbežné čísla rastu slovenskej ekonomiky v prvom štvrťroku. Ekonomika si v porovnaní so záverom minulého roka polepšila o 0,9% (sezónne očistené), jej výkon bol v stálych cenách medziročne vyšší o 3,6%. Ekonomický rast na Slovensku sa tak v súlade s očakávaniami ďalej zrýchľoval, a to aj napriek tomu, že dynamika rastu externého dopytu sa v úvode roka spomalila (v priemere sa spomalil sa rast ekonomík eurozóny aj EÚ).

 
Štruktúra rastu HDP nepriniesla zásadnejšie prekvapenie. Rast ekonomiky v úvode roka ťahal najmä silnejúci domáci dopyt (4,1% medziročne). Ten stále tlačil nahor i dovozy (3,2%). Naopak, dynamika rastu exportov sa spomalila z 5,7% v Q4 na 2,4% v Q1, keď slabol ekonomický rast našich najvýznamnejších obchodných partnerov na čele s Nemeckom. Navyše, v samom úvode roka (v januári) v dôsledku príprav novej produkcie zaznamenal väčší výpadok aj automobilový priemysel, ktorý v ďalších mesiacoch len postupne nahrádzal silnejšou výrobou. Príspevok čistého exportu k rastu HDP tak bol mierne záporný – bilancia so zahraničím medziročný rast HDP znižovala o 0,6 pp.
Domáci dopyt ťahali nahor obe jeho hlavné zložky – spotreba aj investície. Stabilne silný rast spotreby domácnosti už naznačovali mesačné údaje o maloobchodných tržbách, zverejnené čísla HDP naše očakávania len potvrdili. V porovnaní s minulým rokom sa dynamika rastu spotreby domácnosti predsa len nepatrne spomalila (tak ako naznačovali aj tržby) – z 3,7% v priemere v roku 2017 na 3,5%. Spotrebu domácnosti ťahá nahor naďalej najmä silný trh práce, ktorý vykazuje známky prehrievania sa, čo sa prejavilo aj na ďalšom zrýchlení rastu miezd. Silnejší nominálny rast miezd tak viac ako plne kompenzoval rýchlejší rast cien. Prvé známky blížiaceho sa cyklického vrcholu však predsa len pozorovať na spotrebiteľskej dôvere domácnosti, ktorá v prvom štvrťroku mala skôr klesajúcu tendenciu. Naďalej však ostáva vysoko nad úrovňou dlhodobého priemeru a zatiaľ naznačuje skôr veľmi jemné mäkké pristátie, náhly pokles spotreby domácnosti sa aktuálne javí ako vysoko nepravdepodobný.
Domáci dopyt v úvode roka výraznejšie potiahli aj investície, fixné investície si medziročne polepšili dokonca až o 12,5% (najrýchlejší rast od konca roka 2015). Prvý kvartál potvrdil, že verejné investície sa definitívne odrazili od dna. V medziročnom porovnaní im pomohla aj extrémne nízka porovnávacia báza a tak si pripísali rast blížiaci sa 10% (9,7%). Hlavný zdrojom rastu však boli súkromné investície – nefinančné podniky vykázali až 14,6% medziročný rast fixných investícií. Predpokladáme, že investície nahor potiahli najmä finišujúce projekty v automobilovom priemysle, ale aj sektor nehnuteľností. Konečná fáza investícií sa naopak prejavila na väčšom presune zásob do fixných investícií. Prírastok zásob bol tak podľa očakávaní o niečo miernejší ako zvyčajne v úvode roka a celkový rast hrubých investícií tak mierne pribrzďoval (tie si medziročne polepšili o 8,8%).
Pri pohľade na HDP z ponukovej strany sa takisto potvrdila väčšina očakávaní vyplývajúcich z mesačných štatistík tržieb a produkcie. Ekonomiku potiahli nahor najmä stavebníctvo a sektor nehnuteľností (pozitívne ovplyvnené vyššími investíciami). Pridaná hodnotu tu medziročne vzrástla o 13,6%, resp. 11,3%. Silný rast však vykázalo aj viacero ďalších sektorov služieb na čele s IT a komunikáciami (8,7%), či obchodom, turizmom a dopravou (5,2%). Počiatočná fáza reštartu automobilového priemyslu v priebehu prvého štvrťroka pomohla aj spracovateľskému priemyslu. Dynamika jeho rastu sa v porovnaní s druhou polovicou minulého roka zrýchlila, stále však ostávala relatívne tlmená na úrovni 2% medziročne (aj v dôsledku januárového výpadku, či efektu Veľkej noci). Gro rastu očakávame až v nasledujúcich štvrťrokoch, pričom dynamika rastu by sa v sektore mala smerom k záveru roka zrýchľovať. Naopak, z rastu HDP uberala najmä energetika (čo naznačovali už mesačné čísla produkcie) a volatilný finančný sektor.

Výhľad
Rok 2018 by sa mal niesť v znamení reštartu slovenského automobilového priemyslu, ktorý bude ťažiť zo spustenia produkcie nových modelových radov i rozšírenia výrobných kapacít (vrátane otvorenia nového, v poradí už štvrtého, závodu na výrobu áut v krajine). Na druhej strane, rast externého dopytu by sa mal pozvoľna spomaľovať. Viacero indikátorov naznačuje, že európska (ale najmä nemecká) ekonomika dosiahla svoj cyklický vrchol pravdepodobne už na prelome rokov a v nasledujúcom období ju čaká pozvoľné spomaľovanie dynamiky rastu. Dôvody na vážne obavy však nie sú. Všetko nasvedčuje tomu, že zatiaľ nestojíme na prahu ďalšej krízy a európsku ekonomiku čaká tzv. mäkké pristátie (soft landing). Známky cyklického vrcholu by mala vykazovať aj časť slovenskej ekonomiky mimo automobilového priemyslu.
Vďaka zmienenému ponukovému šoku v automobilovom priemysle by malo byť Slovensko v tomto roku jednou z mála európskych ekonomík, kde sa ekonomický rast zrýchli – naďalej očakávame, že v tomto roku z 3,4% na 3,9% a následne v budúcom roku na 4,1%.
S vrcholom ekonomického cyklu sa však riziká prirodzene začínajú vychyľovať mierne smerom nadol. V čase spomalenia cyklického rastu by mohol byť totiž vplyv sentimentu na rast ekonomiky významnejší. Ekonomiky v Európe by tak mohli postupne oveľa citlivejšie reagovať na akékoľvek negatívne informácie, či už prichádzajúce z politickej oblasti alebo z finančných trhov. Momentálne najvýznamnejším rizikom sa javí nárast globálneho protekcionizmu prichádzajúci z USA (a Trumpovej administratívy) – rast Slovenska by mohli ohroziť najmä nové cla na dovoz áut z Európy do USA. Spomaľovanie ekonomického rastu v Európe by mohla urýchliť aj vyššia cena ropy (najmä cez kanál spotreby domácnosti).

Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.