Inflácia v máji opäť mierne prekvapila, tentokrát, na rozdiel od apríla, však smerom nadol. Spotrebiteľské ceny sa podľa údajov Štatistického úradu SR v máji v priemere nezmenili, pričom dynamika ich medziročného rastu sa spomalila z 2,9% na 2,6%. Dôvody citeľnejšieho spomalenia medziročnej inflácie nájdeme v korekcii aprílového nárastu cien leteniek, pokračujúcemu trendu predsunutej sezóny pri odevoch, či rýchlejšom ako očakávanom spomalení medziročného rastu cien potravín. Naopak, rastúce ceny ropy na svetových trhoch vrátili po roku ceny pohonných hmôt k dvojciferným dynamikám medziročného rastu.

 
Infláciu v posledných mesiacoch výraznejšie rozkývali ceny leteniek. Aj v minulosti volatilná položka spotrebného koša však v dôsledku nízkej váhy v spotrebnom koši nemávala zásadnejší vplyv na celkovú infláciu. V tomto roku sa jej váha v spotrebnom koši ale zvýšila až 6-násobne a volatilita cien leteniek sa tak čiastočne preniesla aj do celkovej inflácie. V apríli sa cena leteniek medzimesačne zvýšila o 45% a celkovú medzimesačnú infláciu zvýšila o 0,17 pb. Máj následne priniesol takmer úplnú korekciu aprílového nárastu, cena leteniek sa znížila o 27% a celkovú medzimesačnú infláciu znižovala o -0,10 pb. Ceny leteniek tak boli zodpovedné približne za polovicu spomalenia medziročného rastu dopytovej inflácie. Tá (meraná indexom cien obchodovateľných tovarov (bez pohonných hmôt) a trhových služieb (bez imputovaného nájmu) – prepočet UniCredit Bank) v máji klesla o -0,1%, pričom dynamika jej medziročného rastu sa spomalila z 2,6% na 2,2%. K spomaleniu medziročného rastu dopytovej inflácie prispeli okrem leteniek aj ceny odevov. Tie už na jar naznačili posun v sezóne, kedy vykázali sezónny nárast o mesiac skôr ako zvyčajne. Situácia sa zopakovala aj pri nástupe letného poklesu. Kým minulý rok ceny odevov v máji ešte medzimesačne rástli o 1,2%, tento rok už nepatrne klesali o -0,1%. Medziročný rast v kategórií odevov a obuvi sa tak v máji zmiernil z 2,7% na 1,1%.
K spomaleniu medziročnej inflácie významnou mierou v máji prispeli aj ceny potravín. Tie sa v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom znížili o -0,2%. V máji sa pritom v minulosti ceny potravín zvyčajne zvyšovali – pred nástupom novej úrody. Za predchádzajúcich 15 rokov ich ceny v máji klesali len raz (v roku 2016), pričom v priemere sme pozorovali medzimesačné zvýšenie ich cien o 0,6%. Diametrálne odlišný vývoj v tomto roku sa tak nevyhnutne prejavil aj na dynamike medziročného rastu cien potravín, ktorá sa spomalila z 5,8% na 4,5%. Spomalenie medziročného rastu cien potravín tak v máji ubralo z dynamiky medziročnej inflácie až 0,23 pb. Teplá jar dávala tušiť, že nástup sezóny by mohol byť tento rok o niečo skôr. Posun sme očakávali najmä v prípade cien zeleniny. Čísla za máj ho ale nepotvrdili, resp. potvrdili len čiastočne – ceny zeleniny medzimesačne stále rástli (1,5%), hoci o niečo miernejšie ako v minulých rokoch. Výrazný pokles cien naopak zaznamenalo ovocie. To v porovnaní s aprílom v priemere zlacnelo až o -2,8% a dynamika jeho medziročného rastu sa spomalila o viac ako 10 pb na približne 7,5%. V máji klesali aj ceny mäsa, pečiva a obilnín a nealkoholických nápojov. Naopak, ceny masla, mlieka a vajec ostali v porovnaní s aprílom nezmenené, resp. mierne rástli (maslo) a udržali si tak dynamiky medziročného rastu blízke 10%.
Korekciu medziročného rastu dopytovej inflácie a cien potravín len čiastočne kompenzovali vyššie ceny pohonných hmôt. Tie podľa očakávaní reagovali na rastúce ceny ropy na svetových trhoch, ktoré v eurovom vyjadrení ešte zvýrazňovalo slabšie euro. Ceny pohonných hmôt sa tak v porovnaní s aprílom zvýšili o 4,5%, pričom dynamika ich medziročného rastu sa vyšplhala tesne nad 10%. Medziročnú infláciu tak pohonné hmoty v máji zrýchlili o 0,23 pb.
Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímanej inflácií meranej prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v máji klesol o -0,1%. Dynamika jeho medziročného rastu sa spomalila z 4,1% na 3,7%. Naopak, vnímanie inflácie podľa spotrebiteľského barometra Štatistického úradu v máji mierne vzrástlo – z 3,3% na 3,5% (prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí). Inflačné očakávania sa ďalej nezvyšovali a ostali nezmenené na úrovni 4,9% (prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí).. Stále však ostávajú blízko 4-ročných maxím a mali by naďalej urýchľovať prenos zvyšujúcich sa dopytových tlakov do inflácie.

Výhľad
Očakávame, že medziročná inflácia by mala v júni nepatrne zrýchliť pod vplyvom doznievajúceho rastu cien pohonných hmôt (ropy). Na druhej strane, skorší nástup teplého počasia (extrémne teplý apríl a máj) by mohol tento rok urýchliť sezónny pokles cien niektorých druhov zeleniny, ktoré by tak mohli zaznamenať významnejší pokles cien už v júni a čiastočne by tak mali v celkovej inflácií tlmiť efekt vyšších cien pohonných hmôt.
V závere roka by potom spomaleniu medziročného rastu inflácie (a cien potravín) mal výraznou mierou pomôcť najmä silný bázický efekt u cien masla a vajec. Celková inflácia by sa tak mala smerom ku koncu roka spomaľovať k úrovni 2%. Naopak, naďalej očakávame, že dopytová inflácia bude pokračovať v trende zrýchľovania a rásť rýchlejšie ako celková inflácia. Nahor ju budú ťahať zvýrazňujúce sa dopytové tlaky v ekonomike podporené dynamickým rastom miezd. Zvýšenú volatilitu by do inflácie (i dopytovej inflácie) aj v nasledujúcich mesiacoch mohli prinášať volatilné ceny leteniek.

Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.