SAMO: Nový zákon o neprimeraných podmienkach je v rozpore s viacerými slovenskými a EÚ predpismi

Stanovisko a pripomienky Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO) k návrhu nového zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, predmetom ktorých sú potraviny, predloženého Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR  do medzirezortného pripomienkového konania. Obchod je závislý od spotrebiteľov a rovnako od korektných vzťahov s dodávateľmi. Obchodníci združení v Slovenskej aliancii moderného obchodu preto veľmi citlivo vnímajú diskusiu o vyváženosti vzťahov v dodávateľskom reťazci – najmä v súvislosti s mnohými mýtmi a politizáciou, ktoré túto diskusiu poznačujú.

 

 

Slovenská aliancia moderného obchodu, združujúca spoločnosti obchodu – Billa, dm drogerie markt, Kaufland, Lidl, Metro a Tesco – víta každú legislatívu, ktorá vedie k zvýšeniu kvality tovaru v obchodoch a rozvíja slobodný trh a hospodársku súťaž. Veríme, že sa dajú nájsť iné riešenia ako podporiť výrobcov a dodávateľov. Návrh nového zákona o neprimeraných podmienkach z dielne ministerstva pôdohospodárstva i napriek zásadným pripomienkam viacerých sektorových združení z minulého leta ide zavádzať podmienky, ktoré namiesto podpory a rozvoja obchodných vzťahov v dodávateľsko-odberateľskom reťazci a zlepšenia kvality predávaných produktov, v prvom rade môže nútiť obchodníkov porušovať viacero slovenských a európskych právnych predpisov, smeruje k rozporu s ústavou a  viac znevýhodňuje práve malých a regionálnych výrobcov a dodávateľov, stavia zákazníka do rizika a vytvára podmienky na právnu neistotu a šikanovanie obchodníkov.

Obsah návrhu nového zákona:

1.       je v rozpore s viacerými slovenskými a EÚ predpismi, smeruje k protiústavnosti a obmedzuje hospodársku súťaž iba v odvetví potravinárskeho obchodu, čím ho diskriminuje, a nedostatočne definovanými podmienkami vnáša neistotu do obchodných vzťahov a vytvára prostredie pre šikanovanie,

2.       niektorými podmienkami, ktoré zavádza, nakoniec smeruje k vytláčaniu malých a regionálnych výrobcov a dodávateľov z pultov našich obchodov a k ich znevýhodňovaniu voči veľkým dodávateľom,

3.       významne obmedzuje obchodníkov pri výkone prevencie kvality a čerstvosti produktov, čím podstatne limituje obchodníkov v prostriedkoch ochrany zákazníka, stavia zákazníka do rizika a možného ohrozenia zdravia a znižuje motiváciu obchodníkov predávať domáce výrobky.

Obchody sú férový a korektný partner, ktorý prináša rast hospodárstva, je významným zamestnávateľom a pomáha rásť mnohým lokálnym a malým výrobcom. Poďme hľadať riešenia, ako podporiť výrobcov a dodávateľov, nie ich neprimerane obmedzovať. Maloobchodný trh je vysoko konkurenčný a jednotlivé strany dodávateľsko-odberateľského reťazca sa vedia dohodnúť. Svedčí o tom aj založenie Iniciatívy pre férový obchod medzi potravinármi a obchodnými reťazcami, ktorí sa zaviazali k presadzovaniu férových obchodných postupov a skvalitneniu vzájomných vzťahov.

VYSVETLENIE:

1.       Obsah návrhu nového zákona je v rozpore s viacerými inými predpismi, smeruje k protiústavnosti a obmedzeniu hospodárskej súťaže iba v odvetví potravinárskeho obchodu a nedostatočne definovanými podmienkami vnáša neistotu do obchodných vzťahov

Obsah návrhu nového zákona  odporuje najmä:

·  Ústave SR:

o   Smeruje k rozporu s úlohou štátu chrániť a podporovať hospodársku súťaž, stanovenou v Ústave Slovenskej republiky.

o   Obmedzuje právo potravinárov a obchodníkov podnikať,  aj keď to Ústava SR umožňuje iba vo verejnom záujme.

o   Predstavuje tvrdú cenovú reguláciu a zasahuje do ústavného práva podnikať a slobodne tvoriť cenu tovaru, ak sa popritom dodržia právne predpisy, ktoré obsahujú reguláciu niektorých vybraných tovarov.

o   V súčasnosti zákon o neprimeraných podmienkach presne stanovuje, ktoré konanie je považované za priame alebo nepriame znevýhodnenie jedného z účastníkov obchodného vzťahu. Ústava SR dokonca jasne definuje zásadu „žiadny trestný čin bez zákona“ (inými slovami, protiprávnym konaním má byť iba také konanie, ktoré je výslovne upravené v zákone). Návrh novely zákona v jeho aktuálnom znení zavádza tzv. generálnu klauzulu, ktorá je formulovaná široko a nejednoznačne, takže umožňuje značnú mieru svojvôle MPRV SR.  Zároveň umožňuje ministerstvu na základe vlastnej úvahy označiť akékoľvek konanie obchodníka za neprimerané. Návrh zákona spôsobuje právnu neistotu, nakoľko si subjekty nebudú vedieť s dostatočnou určitosťou vyhodnotiť, či ich konanie je alebo nie je neprimeranou podmienkou.

·  Zákonu o DPH:

o    Návrh núti obchodníka pri vybraných potravinách zaplatiť „z rúčky do rúčky“ za niečo, za čo nedostal faktúru a ani iný riadny daňový doklad pre odvedenie DPH, za základe ktorého môže bez porušenia zákona o DPH uhradiť dodávateľovi dodaný tovar. Návrh totiž viaže splatnosť kúpnej ceny na moment dodávky potravín aj v prípade nedodania faktúry alebo dodania podľa zákona nesprávnej faktúry, čo je v rozpore so zákonom o DPH.  V prípade, že by sa obchodníci riadili novým predpisom, prípadná daňová kontrola by takýto postup považovala za porušenie zákona sankcionovaný pokutou. Ak by sa obchodník držal zákona o DPH, mohol by porušiť  nový predpis pripravený ministerstvom, za čo by ho ministerstvo mohlo sankcionovať  zásadným spôsobom.

·  Porušenie európskych a slovenských predpisov o ochrane hospodárskej súťaže:

o   Ochrana hospodárskej súťaže je komplexne upravená v práve EÚ, pričom za porušenie hospodárskej súťaže sa môže považovať aj zásah do hospodárskej súťaže zo strany štátu.

o   Je zároveň v rozpore s právnymi predpismi EÚ, ktoré umožňujú podnikateľovi, aby slobodne stanovil cenu za tovar za predpokladu, že nie je výsledkom zakázanej dohody (kartel) alebo zneužitia dominantného postavenia.

o   Naviac v prípade, ak dôjde k regulácii cenového rozpätia medzi kúpnou a predajnou cenou, budú účastníci obchodného vzťahu vystavení riziku, že voči nim budú vyvodzované následky z dôvodu porušenia pravidiel hospodárskej súťaže.

o   Navrhované znenie taktiež obsahuje ustanovenie „porovnateľné zloženie“, čo je však príliš vágny termín, pričom zároveň kladie na jednu úroveň tovary, ktoré majú úplne odlišnú cieľovú skupinu zákazníkov, silu značky a pod. (viď bod 2)

Rozpory s iným platnými predpismi zvyšujú neistotu na strane odberateľov, ale aj dodávateľov, a znižujú záujem vstúpiť  do obchodného vzťahu.

Ak by rovnaké podmienky platili v iných vysoko konkurenčných odvetviach – ako napr. služby, automoto, či  elektronika, zanikol by akýkoľvek motív reagovať na požiadavky zákazníka ponúkať novinky, zvyšovať kvalitu služieb a výrobkov, prinášať inovácie, čím by sa stratila odlíšiteľnosť jednotlivých podnikateľov a ich výhody a motívy vedúce k snahe podnikať a zamestnávať ľudí.

2.       Návrh nového zákona vytláča malých a regionálnych výrobcov a dodávateľov z pultov obchodov a znevýhodňuje  ich voči veľkým dodávateľom tým, že návrh nového zákona zavádza:

·   ZÁKAZ tzv. LOGISTICKÉHO BONUSU

o    Návrh zákona zakazuje tzv. logistický bonus – finančné alebo nefinančné plnenie za poskytnutie logistickej služby. Každý z reťazcov pravidelne obchoduje s viac ako 1.000 dodávateľmi, z ktorých približne 90% pre uľahčenie spolupráce a efektivitu nákladov vynaložených na dopravu víta možnosť, za dohodnutý poplatok naviezť svoje výrobky iba na jedno – dve centrálne miesta – do logistických skladov reťazcov, ktoré tovar uskladnia a podľa dopytu zákazníkov v regióne a vývoja predaja denne distribuujú do svojich obchodov do miest a obcí na Slovensku.

o    Len členovia SAMO majú na Slovensku spolu viac ako 600 obchodov, na pultoch ktorých sa v každom momente ponúka približne 230 miliónov výrobkov.

o   V prípadne, že by si nakoniec výrobcovia a dodávatelia navážali tovar do predajní sami, malo by to dopad nielen na ich náklady, či na kontrolu a bezpečnosť prepravovaných potravín, výrazný diskomfort by zažili i samotné obce a obyvatelia v okolí obchodov, nakoľko by sa denná frekvencia dodávok a nákladných áut zavážajúcich tovar priamo do ich obchodu zvýšila približne na 200 – 300 áut za deň.

o   Najmä pre malých a regionálnych výrobcov tak bude ekonomicky neúnosné dodávať tovar vo vlastnej réžii  jednotlivo do všetkých predajní obchodných reťazcov, v ktorých dnes predávajú svoje výrobky. Alebo budú musieť za prepravu svojich výrobkov do jednotlivých predajní zaplatiť vyššiu cenu tretej strane, čo už návrh zákona nezakazuje.

o   Riešiť si dopravu a distribúciu samostatne do stovky obchodov v rámci Slovenska je logisticky komplikované a zložité na presnosť v termínoch, pri dodržiavaní kvality, čerstvosti a teplotného reťazca, čo sú pre obchod kľúčové podmienky spolupráce s dodávateľmi. V prípade nevhodne zvoleného distribútora môže nastať zvýšené riziko ohrozenia bezpečnosti potravín v logistickom procese a tiež zvýšené logistické náklady pre výrobcov. Pre niektorých môže byť takáto situácia až likvidačná.

·  POROVNATEĽNÉ ZLOŽENIE

o   Návrh nového zákona hovorí, tiež o cenovom rozpätí medzi nákupnou a predajnou cenou pri potravinách s porovnateľným zložením. Právnu neistotu a nejasnosť  však spôsobuje slovné spojenie „porovnateľné zloženie“, čo je príliš vágny termín, pričom zároveň kladie na jednu úroveň tovary, ktoré majú úplne odlišnú cieľovú skupinu zákazníkov, silu značky a pod.

o    Môže sa tak stať, že nejasná definícia „porovnateľného zloženia“ pri stanovovaní cenového rozpätia spôsobí nemožnosť rozlišovať výrobky s podobným zložením, ale rozdielnou kvalitou, cieľovou skupinou, nákladmi výrobcu na budovanie značky a podobne. Vo viacerých prípadoch, ak by sa mala dodržať navrhovaná legislatíva, nútila by obchodníkov dorovnávať ceny vyššie k drahším výrobkom, pri ktorých nemôže ísť obchodník pod výrobné náklady.

o   Napríklad:

§  Rožky vs bageta vs piškóty

§  Mleté mäso – rovnaké zloženie, avšak pomer mäsa môže byť rozdielny – 30% a 90% je rozdielny aj v cene

§  Značkový francúzsky plesnivý syr (náklady na budovanie značky, dopravu, …) vs slovenský plesnivý syr

§  Nutella vs orieškový krém

§  ….

3.       Návrh nového zákona výrazne obmedzuje obchodníkom robiť prevenciu kvality a čerstvosti produktov u  výrobcov, čím podstatne limituje obchodníkov chrániť zákazníka, stavia zákazníka do rizika a možného ohrozenia zdravia a znižuje motiváciu obchodníkov predávať domáce výrobky

má tiež zaviesť nasledovné obmedzenia:

·  SPÔSOB VÝKONU KONTROLY, KTORÝ SA DÁ ZNEUŽÍVAŤ ZO STRANY VÝROBCOV ALEBO DODÁVATEĽOV

o   V zmysle zákona o potravinách odberateľ zodpovedá za bezpečnosť a kvalitu predávaných potravín. V jeho zmysle (resp. v zmysle Nariadenia EÚ o úradných kontrolách), odberateľ má v prípade kontroly vykonávanej zo strany orgánu úradnej kontroly potravín právo na poskytnutie vzorky (z potraviny dodávateľa) na doplňujúci odborný posudok, t.j. aby si mohol spraviť svoj vlastný rozbor vzorky a porovnať jeho výsledok s výsledkami orgánu úradnej kontroly potravín.

o   Reťazcom návrh napriek ich zákonnej zodpovednosti za kvalitu a bezpečnosť čerstvých predávaných potravín výrazne sťaží možnosť vykonávať audit a priebežnú kontrolu kvality výrobkov.

o   Dnes reťazce vykonávajú audity kvality na vlastné náklady. Návrh zákona výrazne sťažuje odberateľom možnosť vykonávať kontroly kvality a čerstvosti výrobkov. Audity, aj tie priebežné, môžu odberatelia zrealizovať iba so súhlasom dodávateľa a  „v primeranom rozsahu“, čo je právne nejasný pojem, čím sa sťažuje pozícia odberateľa, keďže ak nebude dodávateľ súhlasiť, odberateľ  bude mať problém získať vzorky a odbery, skontrolovať kvalitu.

o   Reťazce podľa zákona o potravinách zodpovedajú za kvalitu predávaných potravín a za ich porušenie môžu dostať od štátnych orgánov až 5 miliónové pokuty. Návrh nového zákona znevýhodňuje odberateľov, keďže sankcie zostávajú.

o   V rozpore so zákonom je aj skutočnosť, že obchody budú mať obmedzené možnosti robiť spätnú kontrolu (napr. ak zistia pokazený jogurt či zjavne pokazené mäso už pri dodávke) a kontrolu výrobku, ktorý je už dodaný do predajne, avšak zodpovednosť za kvalitu a bezpečnosť a s tým spojené pokuty im zostávajú.

o   Audity kvality zo strany obchodníkov u výrobcov majú v prvom rade preventívny charakter. Nielenže nastavujú prísne kritériá bezpečnosti a kvality výrobkov, ktoré sa dostávajú do obchodov, ale vďaka skúsenostiam zahraničných reťazcov prinášajú cenné know-how a skúsenosti domácim výrobcom, čím šetria tým menej skúseným náklady (z chýb) a čas.

o   Návrh tiež dáva bez bližšej špecifikácie dôvodov a konkrétneho výpočtu porušení možnosť dávať podnety na kontrolu hocikomu, i anonymne. Takéto podávanie anonymných podnetov by nemalo byť umožnené, keďže takéto podnety môžu byť bez rizika pre osobu podávajúcu podnet zneužité na šikanovanie odberateľov alebo dodávateľov a môžu mať za následok neprimerané zasahovanie do chodu kontrolovaných subjektov.

·  KÚPA POD VÝROBNÚ CENU

o   Návrh zakazuje odberateľom kupovať potraviny za nižšiu kúpnu cenu ako sú výrobné náklady, avšak odberateľ nemá objektívnu možnosť tieto náklady vynaložené na výrobu potraviny zistiť a jedinou možnosťou je úplná dôvera v tvrdenia dodávateľa, čo môže byť v praxi zneužívané zo strany dodávateľov. Odberateľ je tak objektívne znevýhodňovaný.

o   Rovnako je faktom, že štandardne sú informácie o nákladoch obchodným tajomstvom alebo dôvernými informáciami výrobcov, takže odberateľ sa k nim nemôže spravidla zákonným spôsobom dopracovať.

o   Navrhované ustanovenie teda v podstate nabáda k porušovaniu zmluvných dojednaní alebo k porušovaniu zákona.

o   Zákaz nakupovania pod výrobnú cenu neumožní odberateľom pomôcť dodávateľom v kríze  – napríklad pri výkyvoch alebo nepriazni počasia alebo pri sankciách na zahraničných trhoch. Príkladom sú nedávne sankcie Rusku, ktoré našim farmárom nedovolili dodať jablká a zostali im nadbytočné zásoby v skladoch – obchodné reťazce i napriek dostatku jabĺk v ponuke v tejto situácii pomohli farmárom a odkupom jabĺk im znížili výrazne ich straty. Ďalším príkladom zo zahraničia je napr.  pomoc anglických obchodov pri predaji jahôd anglických farmárov, ktorým dažďová smršť zničila úrodu a pri záchrane aspoň jej určitej časti bol nevyhnutný okamžitý predaj a spotreba jahôd, aby bola dodržaná kvalita.

4.  Obchody sú férový a korektný partner, ktorý prináša rast hospodárstva a pomáha rásť mnohým lokálnym a malým výrobcom. Poďme hľadať riešenia, ako podporiť výrobcov a dodávateľov, nie ich neprimerane obmedzovať. Maloobchodný trh s potravinami  je vysoko konkurenčný a jednotlivé strany dodávateľsko-odberateľského reťazca sa vedia dohodnúť. Svedčí o tom aj založenie Iniciatívy pre férový obchod medzi potravinármi a obchodnými reťazcami, ktorí sa zaviazali k presadzovaniu férových obchodných postupov a k skvalitneniu vzájomných vzťahov.

·   Obchod je závislý od spotrebiteľov a rovnako od korektných vzťahov s dodávateľmi. Obchodníci združení v Slovenskej aliancii moderného obchodu preto veľmi citlivo vnímajú diskusiu o vyváženosti vzťahov v dodávateľsko-odberateľskom reťazci – najmä v súvislosti s mnohými mýtmi a politizáciou, ktoré túto diskusiu poznačujú.

·  Obchod prešiel za posledných 25 rokov obrovskou zmenou k spokojnosti zákazníkov a zlepšeniu životnej úrovne – práve aj vďaka obchodným reťazcom a vysokej konkurencii v obchode  – od prázdnych pultov po dnešok, kedy slovenské obchody denne ponúkajú 230 miliónov kusov výrobkov.

·  Obchodné reťazce otvárajú cesty slovenským dodávateľom, vrátane malých a stredných podnikov, výsledkom čoho je medziročný nárast počtu slovenských dodávateľov od októbra 2016 v priemere
až o 11 %.

·  Legislatívu, ktorá vedie k zvýšeniu kvality tovaru v obchodoch a rozvíja slobodný trh a hospodársku súťaž, vítame. Aktuálny návrh zákona smeruje k nesúladu s Ústavou SR a viacerými inými platnými slovenskými a európskymi právnymi predpismi. Prináša právnu a podnikateľskú neistotu a vytvára podmienky na šikanovanie.

·   O tom, že sa vedia jednotlivé strany dodávateľsko-odberateľského reťazca dohodnúť aj bez zásahu štátu, svedčí aj založenie Iniciatívy pre férový obchod medzi potravinármi a obchodnými reťazcami, ktorá vytvára samoregulačný rámec a zaväzuje signatárov k presadzovaniu férových obchodných postupov a k skvalitneniu vzájomných vzťahov.

Zdroj: Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO), Ilustračné foto: Pixabay.com