Inflácia v januári v súlade s očakávaniami výraznejšie zrýchlila. Podľa údajov Štatistického úradu SR sa spotrebiteľské ceny v úvode roka medzimesačne zvýšili o 0,8%, pričom dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 2,3% na 2,4%. Spotrebiteľské ceny na Slovensku tak rástli najrýchlejšie od januára 2003, t.j. za posledných 5 rokov. Hlavným dôvodom januárového zrýchlenia inflácie bolo zvyšovanie regulovaných cien, najmä v oblasti bývania, zvýraznené bázickým efektom. Ďalej sa však zrýchľovala i dopytová inflácia, aj medziročný rast cien potravín, a to aj napriek tomu, že rast cien masla a vajec sa už zmierňoval. Naopak, silný bázický efekt sa prejavil na zmiernení medziročného rastu cien pohonných hmôt.
Regulované ceny v januári vzrástli o 0,8% a po 4 rokoch sa tak vrátili do plusu aj v medziročnom porovnaní. V porovnaní s januárom minulého roka boli vyššie o 0,9%. Zvyšovali sa najmä ceny elektriny (o 2,5%), ale aj tepla (1,2%), stočného (1,3%), či odvozu odpadu (0,8%). Naopak, výraznejšie sa zmiernil medziročný rast cien zdravotníctve, ktoré boli medziročne takmer nezmenené (0,1%).
Dopytová inflácia meraná indexom cien obchodovateľných tovarov (bez pohonných hmôt) a trhových služieb (bez imputovaného nájmu) – prepočet UniCredit Bank – sa v januári ďalej zrýchľovala. V porovnaní s koncom roka vzrástla o 0,5%, dynamika jej medziročného rastu sa tak zrýchlila z 1,7% na 1,8%. Dopytová inflácia tak bola rovnako najvyššia od januára 2013 (t.j. za posledných 5 rokov) a potvrdzuje tak postupné zvýrazňovanie dopytových tlakov v ekonomike, keď spotrebu domácnosti ťahá nahor silný trh práce. V januári sa citeľnejšie zrýchlil najmä medziročný rast cien trhových služieb (z 2,0% na 2,6%), pravdepodobne aj pod vplyvom dynamického rastu miezd (ktoré neraz tvoria podstatnú časť ceny služieb).
Ceny potravín sa v januári už tradične zvyšovali. V porovnaní s decembrom až o 2,2%. Väčšinu januárového nárastu cien však môžeme pripísať tradičným sezónnym faktorom, po ich zohľadnení rástli „len“ o 0,3% (prepočet UniCredit Bank). Dynamika ich medziročného rastu sa však predsa len opäť zrýchlila z 6,2% z 6,8%. Rýchlejšie ako zvyčajne rástli ceny ovocia a zeleniny. Dynamicky rast cien si v úvode roka pripísalo aj pečivo a cestoviny, kde sa pravdepodobne začali premietať vyššie ceny obilnín. Naopak, medziročný rast cien v kategórií mlieko, syry, vajcia a v kategórií oleje a tuky (maslo) sa už zmierňoval.
Cena ropy na svetových trhoch v úvode roka rástla, pričom silnejúce euro tento rast kompenzovalo len čiastočne. Prejavilo sa to aj na cenovkách na slovenských čerpacích staniciach, kde sa ceny pohonných hmôt v priemere v porovnaní s decembrom zvýšili o 1,6%. V januári minulého roka sme však mohli pozorovať výrazne silnejší nárast cien ropy a pohonných hmôt. Silný bázicky efekt tak predsa len prispel k zmierneniu medziročného rastu cien pohonných hmôt (z 3% na 1%).
Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v januári vzrástol až o 1,4%, keď sa v ňom významnejšie (vzhľadom na ich vyššiu váhu v takto redukovanom indexe) premietli vyššie ceny potravín a energií na bývanie. V medziročnom porovnaní sa dynamika jeho rastu zrýchlila z 2,5% až na 3,5%. Naproti tomu, vnímanie inflácie podľa spotrebiteľského barometra Štatistického úradu sa v úvode roka zmiernilo. Spotrebitelia pravdepodobne menej citlivo vnímali nárast cien energií na bývanie. A naopak, zmiernenie rastu cien vajec a masla (v posledných mesiacoch intenzívne diskutovaných) mohlo prispieť aj k pocitu zmiernenia rastu cien. Spotrebitelia tak v januári vnímali medziročný rast cien „len“ o 2,7% (prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí), ešte v decembri pritom indikovali infláciu až na úrovni 3,8%. Rovnakým smerom sa v januári vybrali aj inflačné očakávania, ktoré sa zmiernili z 5,9% na 5,0%. Naďalej však ostávajú blízko 4-ročných maxím a mohli by tak naďalej urýchľovať prenos zvyšujúcich sa dopytových tlakov do inflácie.
Očakávame, že inflácia sa najbližšie mesiace stabilizuje na úrovniach tesne nad 2%. K zrýchľovaniu inflácie by mala naďalej prispievať najmä dopytová inflácia, keď silnejúca spotreba bude vytvárať vhodné prostredie, pričom na rozdiel od minulých rokov ju už nebudú tlmiť ani sekundárne efekty nižších cien energií. Na druhej strane, protichodne by mali na medziročnú infláciu pôsobiť ceny pohonných hmôt a potravín, kde očakávame zmierňovanie medziročného rastu pod vplyvom bázického efektu ako aj ďalšej korekcie rekordne vysokých cien masla a vajec. V závere roka by sa tak inflácia predsa len mohla opäť zvoľniť tesne pod úroveň 2%.
Zdroj a foto:UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s.
