Ceny potravín a zvýrazňujúce sa dopytové tlaky ďalej zrýchľujú infláciu na Slovensku

Pozvoľné zrýchľovanie inflácie pokračovalo v súlade s očakávaniami aj v septembri. Spotrebiteľské ceny sa podľa údajov Štatistického úradu SR v porovnaní s augustom zvýšili o 0,2%, pričom dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila tretí mesiac v rade z 1,5% na 1,6%. Slovensko tak v septembri vykázalo najvyššiu mieru medziročnej inflácie od júna 2013. Dôvodom zrýchľujúcej inflácie v posledných mesiacoch sú najmä rastúce ceny potravín (najmä mlieka a masla) a zvýrazňujúce sa dopytové tlaky na infláciu prichádzajúce zo silnejúcej domácej spotreby, ktorú nahor tlačí silný trh práce.

 

V septembri sme však opätovne mohli pozorovať aj zdraženie pohonných hmôt. Hlavným ťahúňom inflácie v posledných mesiacoch sú jednoznačne ceny potravín. Tie sa v septembri v priemere zvýšili o 0,5%, a to aj napriek tradičnému sezónnemu poklesu cien ovocia (-1,3%), ktorý bol však opäť miernejší ako zvyčajne. Po zohľadnení tradičnej sezóny tak ceny potravín v septembri medzimesačne vzrástli až o 0,8% (prepočet UniCredit Bank). Dynamika ich medziročného rastu sa preto opäť výraznejšie zrýchlila z 4,4% už na 5,3%. Naďalej rastú najmä ceny masla. Kategória olejov a tukov, kam patrí aj maslo, vykázala v septembri nárast cien o ďalšie 4% a medziročne tu už boli ceny vyššie o viac ako 17%. Dôvodom rastúcich cien masla sú najmä zvyšujúce sa ceny surového kravského mlieka. Tie sa v o niečo menšej miere prejavujú aj na cenách ostatných mliečnych produktov – ceny v kategórií mlieko, syry a vajcia sa v septembri zvýšili o 1,6% a medziročne boli vyššie už o 10%. Na druhej strane, výraznejší pokles cien zaznamenala v septembri len kategória cukor, džem, sirupy, čokoláda a cukrovinky (o -0,7%), kde nie je vylúčené, že v nasledujúcich mesiacoch budeme po zrušení kvót pozorovať obdobný vývoj ako v prípade cien mlieka, t.j. počiatočný pokles cien v dôsledku prebytku ponuky bude následne korigovaný znížením produkcie a opätovným nárastom cien.

V septembri pokračovalo aj zvyšovanie cien pohonných hmôt, ktoré reagovalo na rastúce ceny ropy na svetových trhoch v posledných mesiacoch. Dolárový nárast cien ropy pritom len čiastočne kompenzovalo silnejšie euro, a tak nič nebránilo zvyšovaniu cien aj na slovenských benzínových staniciach. Ceny pohonných hmôt sa v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom zvýšili o 2,5%, pričom dynamika ich medziročného rastu sa len mierne zrýchlila tesne nad 5%.

K zrýchľovaniu inflácie v posledných mesiacoch prispieva aj silnejúca domáca spotreba, ktorá sa začína postupne prejavovať na zvyšovaní dopytových tlakov na infláciu. Na rozdiel od minulých rokov už sekundárne efekty nižších cien energií nebrzdia rastúce tlaky na ceny prichádzajúce zo silnejúcej spotreby, a tak oživeniu dopytovej inflácie nič nebráni. Dopytová inflácia meraná indexom cien trhových služieb (bez imputovaného nájomného) a obchodovateľných tovarov (bez pohonných hmôt) – prepočet UniCredit Bank – v septembri vzrástla o 0,1%, pričom dynamika jej medziročného rastu sa zrýchlila z 1,6% na 1,7% – najrýchlejší rast od februára 2013. V septembri sa zrýchľoval najmä rast cien trhových služieb (z 1,9% na 2,0%). Dynamika rastu obchodovateľných tovarov ostala naopak nezmenená na úrovni 1,5%.

Regulované ceny v septembri vzrástli o 0,1%, keď sa už tradične na začiatku roka zvyšovali ceny v školstve. Rozsah tohto zvyšovania (o 0,8% medzimesačne) bol miernejší ako pred rokom, a tak sa dynamika medziročného rastu cien vo vzdelávaní spomalila z 1,4% na 1,2%. Vzhľadom na relatívne nízku váhu vzdelávania v spotrebnom koši, bol však vplyv tohto spomalenia na zmenu dynamiky rastu celkovej inflácie aj regulovaných cien len zanedbateľný, dynamika medziročného poklesu regulovaných cien ostala nezmenená na úrovni -1,5%.

Cenový Barometer UniCredit Bank (t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v septembri opäť rástol rýchlejšie ako oficiálna inflácia – v porovnaní s augustom sa jeho hodnota zvýšila o 0,3%, pričom dynamika jeho medziročného rastu sa zrýchlila z 1,9% na 2,2%. Rast cien je tak v súčasnosti viac koncentrovaný pri často nakupovaných tovaroch a službách, čo sa prejavuje aj na náraste vnímania inflácie spotrebiteľmi a zvyšovaní ich inflačných očakávaní. Vnímanie inflácie spotrebiteľmi posledné roky skôr podliezalo skutočný rast cien, posledné mesiace sa však rozdiel medzi skutočnou a vnímanou infláciou postupne zatváral – v septembri podľa spotrebiteľského barometra Štatistického úradu (prepočet UniCredit Bank zo saldá odpovedí) spotrebitelia vnímali infláciu presne na úrovni skutočnej inflácie, t.j. 1,6%. V septembri pokračovalo aj zdvíhanie inflačných očakávaní domácnosti na najbližších 12 mesiacov – až na viac ako 4-ročné maximum (51-mesačné) na úrovni 4,8% (prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí).

Výhľad

Aj napriek postupnému zrýchľovaniu inflácie, tá v najbližších mesiacoch na Slovensku pravdepodobne stále ešte nedosiahne inflačný cieľ ECB (tesne pod 2%). Inflácia by sa mala držať na úrovni medzi 1,5% – 2,0% aj počas ostávajúcich mesiacov roka (v októbri očakávame jej zrýchlenie na 1,7%). Rast cien by mali nahor naďalej tlačiť najmä rastúce ceny potravín a zotavujúca sa dopytová inflácia, keď silný trh práce a zlepšujúca sa spotrebiteľská dôvera budú ďalej tlačiť na rast spotreby slovenských domácnosti. Na rozdiel od minulých rokov pritom už zotavujúci sa spotrebiteľský dopyt netlmia sekundárne efekty klesajúcich cien energií, ktoré v minulosti absorbovali časť dopytových tlakov na ceny. Naopak, ceny pohonných hmôt by už v závere roka nemuseli medziročnú infláciu zdvíhať až tak výrazne ako tomu bolo v jeho úvode, keďže štatistický vplyv bázického efektu už z veľkej časti odznel. Navyše silné euro by malo absorbovať časť nárastu dolárových cien ropy.
S pozdravom

autor: Ľubomír Koršňák, Analytik, Makroekonomické analýzy trhu, Zdroj: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej banky, Ilustračné foto: Pixabay.com