Menej ako priemernú mzdu zarobí až 70 % pracujúcich v Prešovskom kraji

Present, Price 06.07 2017

Štatistický úrad SR [ŠÚ SR] v uplynulých dňoch zverejnil údaje týkajúce sa štruktúry miezd v roku 2016 na Slovensku. V našej najnovšej téme sa preto venujeme tomu, koľko percent slovenských full-time zamestnancov zarába najmenej (do 450 eur) a koľkí sa môžu naopak pochváliť zárobkom nad 2 tisícky mesačne. V mzdovej oblasti ale existujú výrazné regionálne rozdiely. Pozreli sme sa preto aj na to, v ktorých regiónoch nájdeme najviac nízkopríjmových zamestnancov a v ktorých krajoch prevažujú zamestnanci s vyšším príjmom.

 

Slovenskému trhu práce sa už nejaké obdobie darí. Miera nezamestnanosti už dosahuje svoje predkrízové úrovne a priemerné mzdy vykazujú rast. Inflácia sa vlani pohybovala v zápornom pásme a tento rok je aj napriek rastu stále pomerne nízka. Priemerná miera inflácie za prvých päť tohtoročných mesiacov predstavovala len 0,9 %. Slováci teda zarábajú viac nielen nominálne, ale aj reálne, teda ich kúpyschopnosť rastie. V prvom tohtoročnom štvrťroku vzrástli nominálne mzdy u nás o 3,5 % a reálne sme si prilepšili o 2,6 %.

Napriek pozitívnemu vývoju na trhu práce ale mnohí Slováci nadšením zo svojej mzdy neoplývajú. Menej ako 900 eur v hrubom, a teda aj menej ako priemernú mzdu v našej ekonomike [912 eur v roku 2016], vlani zarábalo až 55 % Slovákov pracujúcich na full-time. V rámci toho 7 % našincov videlo na svojej výplatnej páske minulý rok menej ako 450 eur [minimálna mzda v tomto roku predstavuje 435 eur, vlani bola 405 eur].

Zhruba pätina našich full – time zamestnancov sa vlani pohybovala v mzdovom pásme od 900 do 1 200 eur a desatina Slovákov zarobila od 1 200 do 1 500 eur v hrubom. Pochváliť sa priemerným zárobkom vyšším ako 1 500 eur mesačne sa môže len necelých 14 % pracujúcich na plný pracovný úväzok. Spomedzi nich len 6 % zarába viac než 2 tisícky v hrubom mesačne.

Nie je žiadnym tajomstvom, že v mzdovej oblasti u nás môžeme sledovať výrazné regionálne rozdiely. Najvyššie mzdy sú samozrejme v Bratislavskom kraji, a aj preto menej ako 450 eur tam zarába len 4,6 % pracujúcich na plný pracovný čas. Zároveň je ale potrebné povedať, že v okolí hlavného mesta sú aj náklady na život výrazne vyššie ako v iných našich regiónoch. Nízky, len 5 %-ný podiel zamestnancov zarábajúcich menej než 450 eur je ale aj v Trenčianskom kraji. Naopak, v Prešovskom kraji, je podiel takto zarábajúcich najvyšší, a to až takmer 14 %.

Najrozšírenejším mzdovým pásmom na Slovensku je pásmo 450 až 900 eur. Vo všetkých krajoch je práve v tomto mzdovom pásme podiel zamestnancov na full-time najvyšší. Pri porovnaní s priemernou mzdou v našom hospodárstve vidíme, že v Bratislave a okolí zarábali vlani menej ako 900 eur v hrubom necelé dve pätiny zamestnancov. V ostatných krajoch sú to ale až zhruba tri pätiny a najvyšší podiel zamestnancov, ktorých zárobok nedosahoval slovenský priemer, je v Prešovskom kraji [až 70 %].

Významný podiel pracujúcich nájdeme v mzdovom pásme od 900 do 1 200 eur. V takmer všetkých našich krajoch takto zarába viac než pätina full-time zamestnancov. Výnimkou je jedine prešovský región, kde je tento podiel nižší, cca na úrovni 17 %. V ostatných, vyšších mzdových pásmach so zárobkom nad 1 200 eur, jednoznačne dominuje Bratislavský kraj. Kým na Slovensku zarába od 1 200 do 1 500 eur v hrubom v priemere desatina pracujúcich na plný pracovný úväzok, v Bratislavskom kraji je to až 14 %. Naopak, v prešovskom regióne je tento podiel len polovičný [necelých 7 %]. S rastúcimi platmi sú rozdiely medzi regiónmi ešte priepastnejšie. So zárobkom od 1 500 do 2 000 eur mesačne sa môže pochváliť každý ôsmy pracujúci Bratislavčan, ale v ostatných krajoch je podiel takto zarábajúcich zväčša len okolo 5 až 6 %. A viac než 2 000 eur mesačne zarábajú v našich regiónoch len 3 až 4 % zamestnancov, v Prešovskom kraji dokonca len 2 %, ale v Bratislave a okolí je tento podiel až na úrovni 14 %.

Predpokladáme, že priaznivý mzdový vývoj budeme na Slovensku sledovať aj v nasledujúcich rokoch. Rast ekonomiky a klesajúca nezamestnanosť budú totiž tlačiť na zvyšovanie miezd a platov. Priemerné nominálne mzdy by mohli rásť tempom v rozmedzí 4 až 5 % a reálne mzdy, teda očistené o infláciu, by mohli dosahovať rast na úrovni okolo 3 %.

Zdroj: Poštová banka, Ilustračné foto: Pixabay.com