UniCredit: Spotrebiteľské ceny a inflácia

Price , 16.06 2017

Spotrebiteľská inflácia v máji prekvapivo výraznejšie zrýchlila. Spotrebiteľské ceny sa v porovnaní s aprílom zvýšili o 0,2%, pričom dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 0,8% na 1,1%. Naše aj priemerné trhové očakávania pritom počítali len so zrýchlením na 0,9%. Dôvody rýchlejšieho májového rastu cien treba hľadať v cenách potravín, ale aj v zotavovaní sa dopytovej inflácie, ktorá reaguje na silnejúci domáci spotrebiteľský dopyt.

 

Ceny potravín sa v máji medzimesačne zvýšili až o 1,1%. Časť relatívne prudkého májové zvýšenia cien potravín sa síce dá pripísať na vrub sezónnych faktorov, dynamika rastu cien potravín sa však výraznejšie zvýšila aj v medziročnom porovnaní, a to z 1,9% na 3,5%. Nestabilná sezóna pritom už aj v minulosti niekoľkokrát rozkývala medziročný rast cien potravín v máji a následne aj v letných mesiacoch. Zdá sa, že inak tomu nebolo ani teraz a dôvody prekvapivo silného rastu cien potravín v máji treba hľadať opäť najmä v nestabilnej sezóne – v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa výraznejšie zvýšili najmä ceny ovocia (až o 6,9%) a v medziročnom porovnaní sa dokonca dynamika rastu ich cien opäť vyšplhala až do dvojciferných úrovni. Dynamicky rast cien ovocia len čiastočne kompenzovali klesajúce ceny zeleniny. Ceny sezónnych potravín (ovocia a zeleniny) tak v úhrne v máji vzrástli o 1,8%. Výkyv v sezónnych cenách potravín by mohol byť v nasledujúcich mesiacoch čiastočne korigovaný a najmä v prípade cien ovocia by sme mohli pozorovať výraznejší sezónny pokles ich cien počas letných mesiacov. Dynamicky rast cien sme však zaznamenali aj u niektorých nesezónnych potravín, najmä u cien mäsa (1,5% medzimesačne) a olejov a tukov (2,1%). Dynamicky rástli aj ceny nealkoholických nápojov, najmä ceny minerálok, nealko nápojov a štiav (4,9% medzimesačne). Silnejúca domáca spotreba sa začína prejavovať aj na zvyšovaní dopytových tlakov na infláciu. Na rozdiel od minulých rokov už sekundárne efekty nižších cien energií nebrzdia rastúce tlaky na ceny prichádzajúce zo strany silnejúcej spotreby, a tak oživeniu dopytovej inflácie nič nebráni. Potvrdili to aj májové čísla, kedy sa dopytová inflácia (ceny obchodovateľných tovarov bez pohonných hmôt a trhových služieb bez imputovaného nájomného – prepočet UniCredit Bank) zvýšila o 0,3%, pričom dynamika jej medziročného rastu sa zrýchlila z 1,1% na 1,4% a vyšplhala sa tak na takmer 4-ročné maximum. V máji sme videli dynamicky rast cien najmä pri obchodovateľných tovaroch, dynamicky pritom rástli najmä ceny obuvi (o 3,5% medzimesačne) a odievania (1,2% medzimesačne). Na druhej strane, ceny ropy v máji infláciu už ďalej nezrýchľovali, práve naopak. V priemere sa v eurovom vyjadrení cena ropy Brent v máji medzimesačne znížila o – 6,7%, pričom pokles cien ropy na svetových trhoch sa pomerne rýchlo premietol aj do cenoviek na slovenských benzínových pumpách. Ceny pohonných hmôt v priemere medzimesačne poklesli o -2,3%. V medziročnom porovnaní zároveň odznieval bázicky (efekt extrémne nízkej minuloročnej porovnávacej bázy), a tak sa dynamika medziročného zvýšenia cien pohonných hmôt ďalej spomaľovala (v súlade s očakávaniami) z 11,4% na 6,0%.

Cenový Barometer UniCredit Bank

(t.j. vnímaná inflácia meraná prostredníctvom často nakupovaných tovarov a služieb) v máji vzrástol o 0,3%, pričom dynamika jeho medziročného rastu sa zrýchlila z 0,7% na 1,1%. Nepatrne sa zvýraznilo aj vnímanie inflácie podľa spotrebiteľského barometra Štatistického úradu, ktorý indikoval (prepočet UniCredit Bank zo saldá odpovedí) vnímanú infláciu na úrovni 0,6% (oproti 0,4% v apríli). Naopak, inflačné očakávania na najbližších 12 mesiacov sa v máji opäť mierne zmiernili (tretí mesiac v rade) – z 3,6% na 3,2% (prepočet UniCredit Bank zo salda odpovedí). V harmonizovanej metodike Eurostatu sa ceny na Slovensku v máji zvýšili až o 0,3%, pričom dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila rovnako z 0,8% na 1,1%. Naproti tomu, dynamika rastu cien v priemere v eurozóne sa v súlade s očakávaniami v máji spomaľovala – spotrebiteľské ceny v priemere medzimesačne klesli o -0,1%, pričom medziročná inflácia sa spomalila z 1,9% na 1,4%. Dôvodom bola korekcia u cien citlivých na veľkonočné sviatky ako napríklad ceny dovoleniek (viac v krajinách západnej Európy ako u nás), ale aj postupné vyprchávanie silného bázického efektu pri cenách pohonných hmôt. Májové čísla tak potvrdili, že aprílové zrýchlenie inflácie v eurozóne nemalo udržateľný charakter a naďalej tak neočakávam ani  žiadnu reakciu ECB, ktorá by mala ostať verná doterajšej exit stratégií. Aj napriek zmierneniu bázického efektu, ceny pohonných hmôt naďalej ostávali hlavným ťahúňom medziročného rastu cien v eurozóne. V máji medziročne vzrástli o 5,9%, pričom celkovú infláciu navyšovali o 0,19 pb. K rastu cien výraznejšie prispeli aj ceny ubytovacích služieb a vykurovacích olejov. Naopak, infláciu znižovali najmä ceny telekomunikáciách. Jadrová inflácia (inflácia očistená o zmenu cien potravín a energií) v súlade s očakávaniami takisto mierne spomalila, zo 4-ročného maxima na úrovni 1,2% na 0,9%. Jedinou krajinou eurozóny, ktorá v máji vykázala mierne klesajúce jadrové ceny bolo Írsko (o -0,1% medziročne), rast cien tovarov v Írsku pritom pravdepodobne tlmila aj slabšia libra, ktorá zlacňovala dovozy z Veľkej Británie. Z krajín EÚ mimo eurozóny jadrové ceny klesali aj v Bulharsku
a Rumunsku (-0,1%). Medziročný rast jadrových cien na Slovensku sa v máji zrýchlil z 1,2% na 1,3%.

Infláciu na Slovensku v máji potiahli nahor najmä ceny potravín – dynamika ich medziročného rastu sa zrýchlila z 1,7% až na 3,1%, čiastočne v dôsledku nestabilnej sezóny u sezónnych potravín (ovocie). Na druhej strane, dynamika medziročného rastu cien potravín v eurozóne ostala nezmenená na úrovni 1,5%. Podobný vývoj cien potravín ako Slovensko však v máji zaznamenali aj ostatné krajiny regiónu strednej Európy, či Nemecko – medziročný rast cien potravín v Česku sa zrýchlil z 2,3% na 3,4%, v Maďarsku z 2,0% na 3,0%, v Poľsku z 2,1% na 2,7% a v Rakúsku z 1,5% na 2,3% a v Nemecku z 1,8% na 2,2%.

Ani v máji už žiadna krajina eurozóny (ani EÚ) nevykázala medziročný pokles cien, najbližšie k tomu bolo Írsko, kde ceny medziročne stagnovali. Mierny rast cien pod 1% vykázali aj Holanďania (0,7%), Francúzi, Cyperčania a Fíni (zhodne 0,9%), z krajín EÚ mimo eurozóny Rumunsko (0,5%) a Dánsko (0,7%). Najrýchlejší rast cien v eurozóne vykázali aj v máji opäť pobaltské krajiny – Estónsko (3,5%), Litva (3,2%), Lotyšsko (2,7%), infláciu nad 2% nájdeme už len v Rakúsku (2,1%). V rámci EÚ ich dopĺňala Veľká Británia (2,9%), kde sa do cien pravdepodobne premieta aj slabšia domáca mena, ale aj susedné Česko (2,5%) a Maďarsko (2,1%).

Výhľad

Inflácia by sa mala v najbližších mesiacoch udržať na úrovni okolo 1%. V dôsledku slabnúceho bázického efektu pri cenách pohonných hmôt, či prípadnej korekcie májového zvýšenia cien ovocia by sa dynamika jej medziročného rastu mohla v júni predsa len nepatrne dočasne spomaliť. Ďalšie zrýchlenie dynamiky medziročného rastu cien je však možné očakávať už v júli, kedy vyprchá efekt minuloročného júlového zníženia cien plynu. K zrýchľovaniu inflácie by mala postupne ďalej prispievať aj dopytová inflácia pod vplyvom silnejúceho domáceho spotrebiteľského dopytu, ktorý je (a bude) výdatne dotovaný silným trhom práce. Na rozdiel od minulých rokov pritom už zotavujúci sa spotrebiteľský dopyt netlmia sekundárne efekty klesajúcich cien energií, ktoré v minulosti absorbovali časť dopytových tlakov na ceny. Stále však predpokladáme, že zrýchľovanie inflácie bude len pozvoľné a k inflačnému cieľu ECB (tesne pod 2%) sa inflácia na Slovensku bude približovať len veľmi pomaly a tohto roku ho pravdepodobne zatiaľ nedosiahne (na konci roka očakávame infláciu na Slovensku okolo 1,5%).

Zdroj: UniCredit Bank Weekly N.o.t.e.s, pripravujú Makroekonomické analýzy trhu