PKS: Dovážame rekordne veľa potravín

Potravinárska komora Slovenska považuje za kľúčovú úlohu do ďalšieho obdobia zníženie rekordne vysokého dovozu potravinárskych produktov a zvyšovanie potravinovej sebestačnosti Slovenskej republiky. Nové vedenie rezortu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka by sa malo zamerať najmä na systémovú podporu a zvyšovanie konkurencieschopnosti domácich potravinárskych podnikov.

Potravinárska komora Slovenska (PKS) považuje potravinárstvo a poľnohospodárstvo za strategicky dôležité odvetvie slovenskej ekonomiky. Pre potravinárov je dôležité prehodnotenie nastavenia Programu rozvoja vidieka vrátane prehodnotenia nastavenia prideľovania dotácií. V ďalšom období by sa malo pristúpiť k rozšíreniu sortimentu potravín so zníženou sadzbou DPH, ale aj k odstráneniu nadmernej regulácie a k zlepšeniu dodávateľsko – odberateľských vzťahov. Tieto témy zapracovali potravinári do svojich priorít na rok 2016, ktoré schválili delegáti PKS v stredu 20. apríla na svojom valnom zhromaždení.

Uplynulý rok potravinárom priniesol ďalší pokles výkonnosti v odvetví, čo sa prejavilo aj znížením zamestnanosti. Potrebné je spomenúť najmä kritickú situáciu v sektore mlieka a bravčového mäsa. Dôvody treba vidieť najmä v zrušení kvót v sektore mlieka, v prebytkoch v dôsledku sankčnej vojny medzi EÚ a Ruskom a z toho vyplývajúcich nízkych odbytových cenách. V dôsledku toho, že predchádzajúce vlády koncentrovali pozornosť predovšetkým na podporu prvovýroby, otvárajú sa nožnice v ekonomických ukazovateľoch medzi prvovýrobou a potravinárskym priemyslom. Vývoj vyúsťuje do kontinuálneho zvyšovania podielu vyvážaných produktov prvovýroby na úkor spracovaných potravín s vyššou pridanou hodnotou, v dôsledku čoho pasívne saldo medzinárodného obchodu v potravinárskych produktoch dosiahlo podľa Zelenej správy rekordnú hodnotu -1,1 mld. €.

Rok 2015 bol pre potravinárov významný najmä z pohľadu zníženia sadzby DPH na vybrané potraviny na 10 %. PKS pristúpila k podpísaniu Memoranda o spolupráci pri uplatňovaní zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty na potraviny iniciovanom vládou SR. Spolu s ďalšími subjektmi sme sa zaviazali k zodpovednému prístupu a k premietnutiu zníženia DPH do cien, ale zároveň aj k spolupráci v oblasti monitorovania spotrebiteľských cien týchto potravín na pultoch. Napriek tomu, že DPH bola znížená len na úzky okruh potravín, prijaté opatrenie vlády sme vyhodnotili za správne rozhodnutie. Najmä z dôvodu, že zníženie spotrebiteľských cien, aj keď len na úzky okruh potravín, môže pozitívne ovplyvniť správanie spotrebiteľov. Prelomenie DPH na potraviny otvoril priestor na prijatie ambicióznejšieho riešenia, ktorým je celoplošné zníženie DPH na všetky kategórie potravín.

V uplynulom období sa objavila iniciatíva zameraná na obmedzenie sortimentu potravín predávaných v školských bufetoch. Návrh novely vyhlášky z dielne rezortu zdravotníctva bol z legislatívneho procesu stiahnutý, avšak téma stále rezonuje.

Potravinári vyvíjajú na podporu zdravého životného štýlu množstvo dobrovoľných vzdelávacích a samoregulačných aktivít a na Slovensku patria v tejto oblasti medzi najaktívnejšie subjekty. Rovnako sa realizujú aj v oblasti reformulácií produktov, ktoré sú zamerané na znižovanie cukrov, soli, energetickej hodnoty a tiež na zlepšenie nutričných vlastností. Podľa názoru PKS existuje veľký priestor v aktívnej, ale najmä koncepčnej politike štátu v oblasti zlepšenia zdravotného stavu obyvateľov. Štátna politika by mala smerovať predovšetkým do podpory športových aktivít, zlepšovania školského stravovania a vzdelávania.

PKS víta, že kľúčovou úlohou v oblasti potravinárstva vyplývajúcou z Programového vyhlásenia vlády je zvýšenie potravinovej sebestačnosti. Prvotným krokom k tomu musí byť analýza stavu v jednotlivých potravinárskych odboroch, aké podniky v nich pôsobia a aká je ich účasť na výrobe potravín. Následná systémová podpora by mala smerovať predovšetkým jestvujúcim potravinárskym podnikom s cieľom zvýšenia ich konkurencieschopnosti, zvyšovania využitia kapacít, znižovania administratívnej záťaže a častých legislatívnych zmien. Finančné formy podpory by mali smerovať širokému okruhu potravinárskych podnikov, aby sa nevytvárali prekážky zdravému konkurenčnému prostrediu, najmä v podobe účelových investičných stimulov.

„Pri budovaní potravinovej sebestačnosti bude kľúčová účasť významných potravinárskych podnikov, ktoré tvoria kostru súčasného potravinárskeho priemyslu na Slovensku. Bez ich zapojenia do procesu nemôže snaha rezortu pôdohospodárstva priniesť výraznejšiu zmenu. Napĺňanie tohto cieľa si preto vyžaduje odlišný prístup oproti európskej poľnohospodárskej politike, ktorá uprednostňuje malé podniky a nezohľadňuje potrebu budovania potravinovej sebestačnosti na národnej úrovni,“ zdôraznil Daniel Poturnay, prezident PKS.

V súvislosti s predsedníctvom Európskej únie od 1. júla bude Slovenská republika riešiť problematiku vzťahov medzi dodávateľmi a obchodnými reťazcami, ktorá patrí medzi priority slovenského predsedníctva. PKS by tiež privítala, keby Slovenská republika a osobitne rezort pôdohospodárstva boli  iniciátorom prehodnotenia pretrvávajúcej sankčnej vojny medzi Európskou úniou a Ruskom a jej negatívnych dopadov na agrosektor, a tiež prehodnotenia doterajšieho podporného postoja k pripravovanej dohode o liberalizácii obchodu s USA prinajmenšom v agropotravinárskej oblasti.

V prípade naplnenia plného funkčného obdobia novej vlády pripadne ministerstvu pôdohospodárstva aj zodpovedná úloha podieľať sa na nastavení Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ na nasledujúce programové obdobie. V tejto oblasti je potrebné presadzovať najmä konečné zrovnoprávnenie dotácií v starých a nových členských krajinách EÚ.

Zdroj: PKS, Ilustračné foto: Pixabay.com